Aký je pôvod Prvého mája?

Rosa Luxemburg-ová

Šťastlivá myšlienka použitia oslavy sviatku pracujúcich ako prostriedku na dosiahnutie osemhodinového pracovného dňa sa zrodila v Austrálii. Tamojší pracujúci sa v 1856 rozhodli zorganizovať deň úplného zastavenia práce spolu so stretnutiami a zábavou ako demonštráciu v prospech osemhodinového pracovného dňa. Dňom týchto osláv mal byť 21. apríl. Najprv to austrálski pracujúci zamýšľali iba pre rok 1856. No táto prvá oslava mala taký silný efekt na pracujúce masy Austrálie, oživujúcu ich a vedúcu k novej agitácii, že sa rozhodlo opakovať oslavu každý rok.

Naozaj, čo mohlo dodať pracujúcim väčšiu odvahu a vieru vo vlastné sily ako hromadné zastavenie práce, pre ktoré sa sami rozhodli? Čo mohlo dodať večným otrokom fabrík a dielní viac odvahy ako zhromaždenie svojich vlastných oddielov? Takto sa myšlienka oslavy pracujúcich rýchlo adaptovala a začala sa šíriť z Austrálie do iných krajín až kým napokon nedobyla celý pracujúci svet.

Prvými, ktorí nasledovali príklad austrálskych pracujúcich boli Američania. V 1886 sa rozhodli, že 1. máj by mal byť medzinárodným dňom zastavenia práce. V tento deň 200 000 z nich zanechalo prácu a požadovalo osemhodinový pracovný deň. Neskôr polícia a zákonné obťažovanie zabraňovali pracujúcim po mnoho rokov opakovať demonštrácie tejto veľkosti. Avšak v 1888 obnovili svoje rozhodnutie a rozhodli sa, že ďalšou oslavou bude 1. máj 1890.

Toho času hnutie pracujúcich v Európe zmocnelo a ožilo. Najsilnejšie vyjadrenie tohto hnutia sa objavilo na kongrese Medzinárodne pracujúcich v 1889. Na tomto kongrese, ktorého sa zúčastnilo 400 delegátov, sa rozhodlo, že osemhodinový pracovný deň musí byť prvou požiadavkou. A nato delegát francúzskych zväzov, pracujúci Lavigne z Bordeaux, navrhol, aby bola táto požiadavka vyjadrená vo všetkých krajinách cez všeobecné zastavenie práce. Delegát amerických pracujúcich upozornil na rozhodnutie svojich súdruhov štrajkovať 1. mája 1890, a kongres sa rozhodol pre tento deň medzinárodnú oslavu pracujúcich.

V tomto prípade, ako tridsať rokov predtým, v Austrálii, pracujúci skutočne zamýšľali jednorázovú demonštráciu. Kongres sa uzniesol, že pracujúci všetkých krajín budú spolu 1. mája 1890 demonštrovať za osemhodinový pracovný deň. Nikto nehovoril o opakovaní sviatku nasledujúce roky. Prirodzene nikto nemohol predvídať bleskový spôsob, ktorým myšlienka uspeje a ako rýchlo sa osvojí pracujúcimi triedami. Avšak stačilo osláviť 1. máj jednoducho raz, aby každý pochopil a pocítil, že 1. máj musí byť každoročným a pokračujúcim ustanovením.

1. máj požadoval uvedenie osemhodinového pracovného dňa. No aj keď bol tento cieľ dosiahnutý, neupustilo sa od 1. mája. Dovtedy, kým bude pokračovať boj pracujúcich proti buržoázii a vládnúcej triede, dovtedy, kým nebude vyhovené všetkým požiadavkám, bude 1. máj každoročným vyjadrením týchto požiadaviek. A keď svitne na lepšie časy, keď sa pracujúca trieda sveta oslobodí, potom bude možno tiež ľudstvo oslavovať 1. máj na počesť krutých bojov a mnohých súžení minulosti.


[Zdroj: http://www.marxists.org/archive/luxemburg/1894/02/may-day.htm]
Preložil: Karanowak