Inteligentní bojovníci za obmedzenosť

(autor Karanowak)
Kto formuje pohľady slovenských občanov na svetové dianie? V orientácii v globalizovanom a mocenskými záujmami zmietanom svete im pomáhajú vystrašení, neobjektívni a kandidujúci obmedzenci, tváriaci sa ako novinári, keď ide o politiku.

Je nebezpečné ak je pre niekoho autoritou seriózne vyzerajúci a múdro rozprávajúci človek, z ktorého ide pokoj a rozvaha, no vo vnútri je vyľakaným obmedzencom so xenofóbnym myslením a sklonom k zamedzovaniu ľudských práv pre niektoré sociálne skupiny. Kto by to o takom človeku povedal, že? Jeho pohľad na svet je čisto čiernobiely (konzervatívny), o čom svedčia jeho názory, ako napríklad: horlivé angažovanie sa v otázke zásahu USA do Iraku (ktorého zástancom je snáď dodnes), či malomestský postoj voči islamu, pri ktorom hádže všetkých moslimov do jedného vreca veľmi hlúpou indukciou. Je to jednoducho človek, ktorý nedokáže tolerovať odlišnosť, a tak je jeden napokon aj rád, že sa so svojou stranou podobne obmedzených, osamelých bojovníkov nevedia dostať do parlamentu.

Táto stranička by napríklad -okrem iných svojich intelektuálnych prejavov- chcela tiež ,,za trestné považovať aj prejavovanie sympatií ku komunizmu..“, o ktorom vie tiež len to svoje asi ako o islame. Demokracia v jej predstavení sa netýka ľudskej rovnoprávnosti a rovnocennosti kultúr, názorovej pestrosti, informovanej diskusie, ale skôr znevažovania menšín, zabraňovania ich integrácie, intolerancie. Jeden by si pri týchto špecifikách pomyslel, že zrejme ide o sedliakov z nemeckých regiónov spred druhej svetovej vojny...

Čerstvým príkladom uvedeného je odporná, do očí bijúca a zavádzajúca propaganda šéfredaktora Hríba, ktorý obhajuje bombardovanie Gazy a v mene celého týždenníka hovorí, že on v ňom nevidí genocídu (kde je teraz ich boj proti relativizácii hodnôt?). Jednostranným náhľadom, modelovaním akýchsi idiotských príkladov a svojimi „pokušeniami“ sa nám snaží vysvetliť, aby sme na neúmerné vraždenie (detí!) nenazerali ako na vraždenie. Popritom sa ešte snaží (dobrák..) pochopiť, prečo zmýšľame takto nesprávne a vadí nám nútená izolácia ľudí a vraždenie.

Hríb vidí Hamás útočiaci na štát (!) Izrael, no nespomína príčinu dlhotrvajúceho problému – ľahko ukončiteľného podľa pôvodných, 60 rokov starých záväzkov. Na základe toho legitimizuje desivé, neúmerné útoky Izraela a vôbec nespomína, že dočasná podmienka prímeria - zmiernenie dlhodobej blokády a zastavenie vpádov na toto územie, nebola z ich strany vôbec dodržaná. Ak si naviac primyslíme izoláciu 1,5 miliónového obyvateľstva žijúceho v strachu, bez vody, potravinovej pomoci, elektriny a zdravotnej pomoci, vieme asi prečo sú obyvatelia okupovanej Gazy nespokojní a nahnevaní. Na odpálenie zúfalých rakiet sa potom odpovedá neuveriteľne zákerným spôsobom, ktorý má zrejme naveky zmieriť Palestínčanov s týmito nespravodlivými pomermi.

Napriek týmto skutočnostiam nám však pre lepšiu predstavu chce Hríb demonštrovať –aby sme sa nemýlili-, o čo tam ale v skutočnosti ide. Všetko ilustruje na príklade (z televízie dobre známych) akčných prepadnutí vo vzduchu: Na teroristov v lietadle musí byť použitá náležitá sila, ktorá ale môže zasiahnuť i regulárnych pasažierov. Ak by malo byť toto spríkladnenie adekvátne, muselo by byť celé zásahové komando slabo vidiace, poprípade mimoriadne zlomyseľné, pretože bilancia by vyzerala tak, že pri troch zneškodnených teroristoch by zároveň padlo aj 200 nevinných pasažierov, či ak sa a to pozrieme inak, museli by –pri dodržaní tohto pomeru- teroristom na zemi tajné zložky vystrieľať rodiny až po najtenšie vetvičky rodokmeňa.

Pýtame sa: Na tejto ilustrácii chcel Hríb demonštrovať náležitosť použitia takejto hrozivej sily? Skôr sa mu podarilo vyjaviť, že nie je nezaujatý, že používa dvojaký meter, pričom ešte hovorí, že príčinou nášho nepochopenia je skrytý antisemitizmus v nás! Ak on má pokušenie myslieť si čosi také, ja začínam mať dojem, že buď z tých predsudkov už nevyrastie, alebo možno z politikov, ktorých kritizoval, preliezlo niečo naňho.