Kokaínová kultúra

BLAKE SIFTON | adbusters.org
Svetový apartheid dekadencie a smrti
Kým americké pôžitkárstvo vytvára finančné motívy pre masové vraždy, poskytuje mexická chudoba ochotných participantov.

Kapitalizmus vždy potreboval populáciu na jedno použitie, aby mohol fungovať. V našom systéme globálneho apartheidu sa musia ľudia zodierať na poliach a robotárňach, umierať vo vojnách o zdroje a sledovať ako sú krajiny otravované, aby sme si my mohli užívať komfortné, privilegované životy.

Ako sa táto skutočnosť stáva jasnejšou som vystrašený pokrytectvom mnohých svojich súčasníkov. Mladí, vzdelaní a progresívni, sú dobre informovaní o svetových problémoch a otrávení endemickým násilím, útlakom a environmentálnym strádaním, ktoré vidia.

A tak idú do demonštrácií, stávajú sa dobrovoľníkmi v zahraničí, nakupujú “zeleno“ a trvajú na pití fair trade kávy. No keď príde víkend a uvoľnia sa, nevidia žiaden protiklad v šnupaní kokaínu, jedného z najvykorisťujúcejších tovarov na svete.

Zdá sa, že sa nestarajú o to, že na to, aby si koks našiel cestu do ich amerických nosov, musia sa v uliciach Juárez-u kolísať hlavy Mexičanov. Ich ľahostajnosť neznačí pre zvyšok krajiny nič dobrého.

Dekandencia a smäd po neprestajnom pôžitku poháňajú neukojiteľný dopyt po kokaíne v USA, zatiaľ čo hyper-individualizmus a istý zmysel pre subjektívne právo dovoľujú súkromným dílerom legálne predávať útočné zbrane bez pýtania sa a úplné ignorovať to, kde skončia.

Dopadovým efektom týchto postojov je neovládaná brutalita plieniaca Mexiko a hrôzostrašné smrti desiatok tisíc ľudí za posledných tri a pol roka. Musíme sa pozrieť do zrkadla a rozpoznať našu vlastnú zodpovednosť za krvavé jatky odvedľa.

Spojené štáty konzumujú 300 metrických ton kokaínu ročne, polovicu zo svetového ročného dopytu.

Zatiaľ čo je vyrábaný v Kolumbii, Peru a Bolívii, 90 percent všetkého kokaínu, ktorý končí v USA prechádza cez Mexiko.

„Rastlina koka nerastie na mexickej pôde. Mexiko je len slamkou medzi juhoamerickými rafinériami a gringovým nosom,“ vysvetľuje Alberto Giordano, vydavateľ Narco News, onlineových novín pokrývajúcich boj s drogami a latinoamerické sociálne hnutia.

Ročný zisk z prenosu kokaínu cez Mexiko je odhadovaný na blízko k 10-tim miliardám dolárov. Pokúšajúc sa rozrušiť značný vplyv, ktorý mal na mexickú spoločnosť po dekády, vyhlásil prezident Felipe Calderón vojnu drogovým kartelom, keď sa v roku 2006 dostal do úradu.

Odvtedy Mexiko strpelo hrôzostrašnú vlnu nepredstaviteľného násilia keď medzi sebou kartely –pod tlakom od mexickej armády- bojovali o kontrolu nad pašeráckymi cestami na trh USA. S toľkými americkými peniazmi v stávke nejestvujú obmedzenia pre záplavu krviprelievania v Mexiku.

Stupeň nešťastí je vyšší ako u mnohých trpkých občianskych vojen, keď sú polícia, vojaci, politici, sudcovia, novinári a nevinní pristojaci unášaní a zabíjaní na dennom poriadku. Predtým nepredstaviteľné zverstvá, vrátane masakrov v rehabilitačných centrách a detských večierkoch, sa teraz objavujú pravidelne.

Pri pokuse zastrašiť a pretromfnúť jeden druhého kartely častokrát mučia a popravujú rivalov, hádžuc ich oddelené hlavy na barovú dlážku a ulice miest alebo vešiac ich nad prechody. Pri obzvlášť nepochopiteľnom čine stiahli najomní vrahovia mužovi tvár a našili ju na futbalovú loptu.

Profesor John Bailey, riaditeľ Mexico Project na Georgetown-skej univerzite, hovorí, „Je to kartelovský spôsob poslania správy. Dalo by sa to nazvať divošská sémiotika.“

Kým americké pôžitkárstvo vytvára finančné motívy pre masové vraždy, poskytuje mexická chudoba ochotných participantov. Zbavení iných možností, tu nie je nedostatok jednotlivcov pripravených vziať životy druhým.

„Vraždy sú v Mexiku lacné. Môžete si najať sicario, aby pre vás zabíjal za 100 dolárov,“ hovorí Bailey.

Bruce Bagley, expert na nezákonné obchodovanie s narkotikami na univerzite v Miami vysvetľuje čo ženie Mexikáncov zabíjať:

„V Mexiku je tak veľa mladých ľudí s len čiastkovou socializáciou, ktorí chcú odísť. Títo mladí muži, často tínedžeri starí 13 rokov, pre seba nevidia žiadne ozajstné možnosti alebo svoje rodiny. Môžu buď ilegálne emigrovať o Spojených štátov alebo si môžu zvoliť rýchle zbohatnutie, život je krátky, v podstate nezmyselnú cestu pracovania pre kartely.“

„I tak si nemyslia, že budú dlho žiť, takže sú ochotní použiť extrémne, kruté násilie na odídenie do sveta.“

Celkový počet obetí v mexickej drogovej vojne nedávno oficiálne prekročil 23 000. Avšak, skutočné číslo je pravdepodobne vyššie, keďže mnoho tiel zmizne, častokrát rozpustených v nádržiach s kyselinou v postupe známom ako robenie „mexického duseného“.

Navzdory násiliu sa mexická spoločnosť akosi dokázala len zapotácať, zatiaľ čo, verí Giordano, „By udalosti ako táto rozpučili psychológiu mnohých Severoameričanov ako melón z vlečky nákladiaka.“

USA dostala malú ochutnávku z tejto traumy v marci, keď boli traja Američania, prepojení na konzulát v Ciudad Juárez, zavraždení keď odchádzali z detskej narodeninovej oslavy. Nie je tajomstvom, že to častokrát je smrť Američana, aby USA spozorovala krviprelievanie za hranicami a prezident Obama bol vskutku „Hlboko zarmútený a pobúrený.“

No žiadna zmienka o skutočnosti, že obete boli skosené zbraňami pravdepodobne zakúpenými v USA. Mexiko má jednu z najprísnejších legislatív kontroly zbraní na svete, takže je takmer nemožné kúpiť si legálne zbraň.

Avšak, hneď za hranicami sú americké štáty s najmäkšími zbraňovými zákonmi v krajine.

Mexická vláda zhabala od drogových gangov len v roku 2008 viac ako 20 000 zbraní. Podľa Úradu alkoholu, tabaku, strelných zbraní a výbušnín 90 percent zbraní zabavených v Mexiku a vystopovaných počas posledných 5 rokov prišlo z USA.

Väčšina je zakúpených z zbraňových podujatí v Texase a Arizone, kde môžu súkromní díleri legálne predávať zbrane armádneho štýlu bez spracovania kontroly kriminálneho pozadia alebo zaznamenania mena kupujúceho.

Tento nespútaný individualizmus znamená, že útočné pušky, pancier prenikajúce ručné zbrane a ostreľovacie pušky kalibra .50 sú ľahko dostupné z občianskeho trhu USA so zbraňami.

„Naše zákony nám dovoľujú nosiť so sebou zbraň a je to výhradne naše rozhodnutie. No máme zodpovednosť zabezpečiť, aby tieto zbrane neublížili iným krajinám,“ tvrdí Bagley.

Verí, že zbraňová lobby napomáha Američanom dať si rozhrešenie, „Americká verejnosť o tom nepremýšľa. NRA [The National Rifle Association of America - Národná zbraňová asociácia je organizácia ochraňujúca Druhý dodatok Listiny práv a slobôd (Ústavy USA), ktorý umožňuje držať a nosiť zbrane] spravila všetko, čo mohla, aby zmiernila akúkoľvek mienku o americkej zodpovednosti.“

Mali by sme sa opýtať sami seba, ako sme dosiahli tento nulový bod empatie pre tých, ktorým je ubližované kvôli nášmu spôsobu života.

Andrew McCann poňal túto tému takto:

„Myšlienka obyvateľstva držaného na jednej strane hraníc, vyhosteného zo ´spoločnosti´ a tým pádom obete smrteľného násilia vykonávaného so zjavnou beztrestnosťou, kladie jednu z najpálčivejších otázok: Za akých okolností, a cez aké štruktúry viktimizácie a opomínania, sa obyvateľstvo stane jednoúčelovým – povoleným na odstrel?“

Boj s drogami je nepochybne stratený a mnoho ľudí –vrátane bývalých prezidentov Mexika, Kolumbie a Brazílie- tvrdí, že kľúčom na ukončenie násilia je legalizácia narkotík za účelom zastavenia ziskov kartelov a odobratia motívu pre násilie.

No nemôžeme poprieť našu vlastnú vinu na katastrofe na juhu. Nie je nič radikálne na dopriavaní si látky, ktorá priamo zabíja ochudobnených ľudí v rozvojovom svete. Potrebujeme kultúrnu revolúciu na opätovné zhodnotenie našich priorít a prelomenie cyklu dekadencie a smrti.


[ Zdroj: http://www.adbusters.org/magazine/91/cocaine-land-free.html ]

Depeša z Talianska

ADBUSTERS.org
Po Európe sa nepres-távajú rozširovať nepokoje... z Grécka do Španielska a Londýna, a teraz do Talianska prekypuje hnev a ľudia sa ho neboja ukázať. Kým ďalšie mesto skĺzne do blížiaceho sa chaosu, musíme sa opýtať – Čo ďalej?

Ako skatalyzujeme tieto chvíle do väčšej, trvácej zmeny? Prečítajte si tento komentár z článku NY Times...

Commenter: Uomoz
Padova, Italia
3:05 pm – December 14th, 2010

Dnes bola tu v Ríme úplná anarchia, len oheň, slzný plyn a pouličné boje. Ľudia podpaľovali autá, policajné dodávky, odpadky, viac ako 100 000 študentov, imigranti, ľudia z Aquila-y, ľudí vyhodení z práce kvôli politikom, ktorý nepodporujú priemysel... 1500 policajtov, všetko zablokované Guardia di finanza [policajná zložka Ministerstva financií], a všetky druhy armádnych síl. Ľudia, ktorí prišli z celej krajiny. Politickí lídri muesli ostať v parlamente chránení od ľudí, ktorí sa k nim chceli dostať z ulíc navôkol. Sme ticho ako v diktatúre. Jeden policajt sa pokúsil vziať zbraň aby čelil agresiám a bol okamžite zastavený. Študenti dnes rozpútali nepokoje na burze v Miláne. My, študenti sme začali náš protest takmer pred dvomi rokmi, a všetko sa to zosílilo v týchto troch mesiacoch, zablokovali sme vlakové stanice ako v Miláne, Benátkach, Padove, Pise a mnohých ďalších... zablokovali sme diaľnice ako Bologna, Salerno... Univerzity sú okupované študentmi, každé deň sú v našich mestách manifestácie, dosiahli sme monumentálnu vec, snažíme sa, aby nám načúvali inštitúcie, no nikto sa o nás nestará. Teraz už nie sme len študenti, pridávajú sa k nám ľudia. Nebojujeme len proti jednotlivému legislatívnemu zákonu, bojujeme voči našemu chorému systému: nemôžeme si nájsť prácu, nemáme žiaden druh uľahčenia pre rodinu, pre žitie vlastného života, len od ľudí, ktorých poznáte môžete mať kariéru. Nemáme informácie, nemáme kultúrne a sociálne možnosti, najlepší z nás musia ísť preč z krajiny, všetko je skorumpované, každý je skorumpovaný... a napokon, vďaka Vatikánu za to, že neplatí žiaden druh daní... Myslím, že sme v zlomovom bode. Prosím, pomôžte nám s vyvolaním pozornosti. Ospravedlňujem sa za angličtinu, ale stále bojujeme a nemáme čas.


Viac komentárov...


[ Zdroj: http://www.adbusters.org/campaigns/actions/dispatch-italy.html ]

Západní budhisti na kresťanské Vianoce

(ptak)
Oslavujú pravičiari vôbec Vianoce? Možno len tak nakupujú...

Alebo len čakajú na zisky... [1]
Popritom, ako celý rok nadávajú a odsudzujú chudobných a vylúčených ako „všelijakých darmožráčov, lenivcov a flákačov“ je koncoročná oslava štedrosti, ktorá sa spája s blízkymi a blížnymi v podaní ich myslenia len dočasnou bizarnou udalosťou. Veď kapitalizmus, podnecujúci logiku chamtivosti a strach [2], vytvára v človeku postoje nezlúčiteľné so sviatkom hojnosti a lásky. No pravičiar nie je ten, kto túto logiku na rozdiel od ľavičiara pochopil, ale ten, kto tejto účinnej ale nelichotivej [3] logike pritakáva.

Táto hrubosť, ako to nazýva Petr Bílek, sa ako mor 20 rokov šíri aj v krajinách bývalého Československa: „Na začátku devadesátých let minulého století bylo nápadné, jak snaživě naše společnost usilovala o to, aby se stala bezbariérovou. Upravovaly se chodníky, nástupiště, vchody do budov. Obávám se ale, že jsme ustrnuli u této viditelné stránky bezbariérovosti. Nedaří se nám likvidovat překážky v lidských hlavách. A co je horší, ke starým přibývají nové. Nárok přestávají mít staří, chudí, nemocní...“ [4]

Pravičiar sa pritom cíti ako ten šťastlivec, kto mal v živote (zrejme) všetko len vďaka vlastnému pričineniu. Aj rodinu si vyberal sám. Zdá sa tak, že tu po čase máme širokú komunitu budhistov, pretože ich učenie vypovedá o tom, že pomery v ktorých som sa ocitol sú dôsledkom môjho konania v predchádzajúcom živote.

Predstavou pravičiara je teda aplikovať návod svojho úspechu, ktorým je osobné úsilie, na všetkých a dospieť takýmto spôsobom k západnej podobe osvietenia. Pravičiar sa snaží byť férový - nechce nič zadarmo a na svoj úspech je hrdý.

Prečo ale chce za svoje (oproti ostatným) dobré postavenie aj vyššiu odmenu? Buď už predsa bol odmenený za pomery, do ktorých sa narodil alebo za postavenie, ktoré dokázal dosiahnuť. Nemali by sa bremená rozdeľovať rovnomerne a tomu, čo mal menej, či má menej, by malo byť dané viac a tomu, čo viac dokáže, či viac má, dané menej? Prečo by mal byť niekto ohodnotený viac za to, že už viac má? Ako k tomu dôjde ten "netalentovaný" (nenadaný, alebo ten nedobre postavený, neschopný dosahovať vysokých trhových zárobkov), keď si jeho situácia a práca (kvôli postaveniu a nadaniu) vyžaduje viac námahy [5] a ktorého nerovné postavenie robí alibi pre vyššiu odmenu "talentovaných“, ktorí im vďaka nej môžu prispieť na almužnu?

Na zotrvanie v logike kapitalizmu dokáže práve západná podoba budhizmu poskytnúť jednotlivcovi spôsob ako sa vyrovnať so spoločnosťou udržiavajúcou široké materiálne rozdiely medzi ľuďmi a neustále nespravodlivou „distribúciou výhod a bremien“ [6]. Filozof a kultúrny teoretik Slavoj Žižek dokladá, že tento budhizmus „sa prezentuje ako liek voči tlakom kapitalistickej dynamiky – tým, že nám umožňuje oddeliť sa a znovu nadobudnúť určitý vnútorný pokoj – v skutočnosti funguje ako perfektný ideologický doplnok.“ [7] Rozšírenie sa popularity budhizmu na Západe môžeme vysvetliť tým, že človeku na tom dovoľuje naďalej participovať a obohacovať sa bez vnútornej nevôle, ba s ľahostajnosťou. Udržiava totiž od systémových mechanizmov odstup tak, že ich predstavuje rovnako iluzórne ako ľudskú túžbu, ktorá vedie k utrpeniu a od ktorej sa treba odosobniť. Odosobnenie však nepredstavuje skutočné oddelenie alebo nesúhlas.

„Jeden tu je takmer v pokušení oživiť staré, neslávne marxistické klišé o náboženstve ako „ópiu más“, ako imaginárnom doplnku biedy skutočného života.“ [8] dopĺňa Žižek.



ZDROJE:

[1] Skrip, Martin: Vianoce – kresťanský sviatok pokoja alebo sviatok komercie? http://moje.hnonline.sk/node/4357
[2] Cohen, G. A., Iluze liberální spravedlnosti, Filosofia, Praha 2006, s. 51
[3] Tamže, s. 59
[4] Bílek, Petr: Občánku, a co teď? In: http://literarky.cz/domov/osobne/3046-petr-bilek-obanku-a-co-te
[5] Cohen, G. A., Iluze liberální spravedlnosti, Filosofia, Praha 2006, s. 105
[6] Tamže, s. 111
[7] Žižek, Slavoj: Revenge of Global Finance. In: http://www.inthesetimes.com/article/2122/
[8] Tamže

R3 v Turci

(foto: wikipedia.org)

Európska cesta E77 z ruského Pskova do Budapešti pôjde aj cez Slovensko a cez náš Turiec, ako rýchlostná komunikácia R3. Niektoré úseky tejto cesty sú už v prevádzke (ako napr. obchvat Hornej Štubne), iné sú vo výstavbe a ďalšie sa ešte len plánujú. Vo fáze plánovania je tiež úsek Martin – Horná Štubňa, ktorý sa dotkne aj Turčianskych Teplíc. A to viac, ako by sme si mysleli.

O R3 v Turci sa už čo to popísalo – náš zástupca vo VÚC, Ing. Litva podrobne opísal celý projekt v Teplických zvestiach, predstavitelia mesta zverejnili malú a nezreteľnú mapku na nástenke na Mestskom úrade a na informačnej tabuli pri MsÚ. Témou sa pravidelne zaoberá aj portál turiec.sme.sk. Tieto články načrtli viacero problémov - napr. nesúhlas obyvateľov Diviak, Turčianskeho Michala, Horných a Dolných Rakoviec s tým, že cesta pôjde len niekoľko metrov od ich obydlí. S plánovanými trasami nesúhlasili ani obyvatelia Rakše a Hája. R3 by mala zasiahnuť aj do Chráneného areálu Mošovské aleje v katastri obce Mošovce.

Výstavba R3 sa nášho mesta dotkne ešte na jednom meste. Na mieste, ktorý má každý Tepličan v srdci a kam si každý z nás chodí rád oddýchnuť – do lesoparku Bôr. Ak sa pozrieme na mapku jednotlivých trás (na podrobnú mapku, nie na čierno-bielu mapku v zlom rozlíšení v MsÚ) zistíme, že všetky tri – červená, modrá aj žltá sa pri Bôri spájajú a idú cez miesto, kde sa dnes nachádza pamätník obetiam druhej svetovej vojny, a kde taktiež odpočíva 115 obetí nacistov. Len o kúsok ďalej sa nachádza Chránený areál Žarnovica. Na niekoľkých metroch tak R3 zasiahne do ochranného pásma Národného parku Veľká Fatra, do Chráneného areálu Žarnovica a do miesta odpočinku 115 partizánov. Pamätník, od teplického rodáka akademického sochára Paľa Bána sa tak nevyhne premiestneniu a telá exhumácii.

Bôr nie je len miestom oddychu pre obyvateľov a návštevníkov mesta. V lesoparku našli svoj domov vydry, srny, jelene, flóru zase zastupujú smreky, borovice, jelše, buky, duby a ďalšie. CHA Žarnovica patrí k posledným, málo ovplyvneným potokom, ktoré sa v Turčianskej kotline zachovali bez výraznejších umelých zásahov do koryta a brehovej vegetácie. Žije tu viacero chránených a ohrozených druhov ako vydra riečna, takisto sa tu vyskytuje veľké množstvo rýb.

Rokovania, ktoré bývalé vedenie mesta spolu so starostami ďalších obcí viedlo sa zaoberali len predloženými tromi variantmi a snažili sa dohodnúť na kompromisnej trase, ktorá by neviedla blízko Turčianskych Teplíc ani dedín Háj a Rakša. Všetky tri trasy však sú na jednom mieste totožné, v Bôri. Vedenie mesta sa na rokovaniach o trasách k otázke zásahu R3 do Bôru nevyjadrovalo a dalo by sa usudzovať, že ak nemá námietky, tak s navrhnutým súhlasí. Avšak prednosta MsÚ Peter Matula, ako aj primátor Michal Sygút napísali, že mesto oficiálne nesúhlasí s touto alternatívou. Napísali nám to krátko pred komunálnymi voľbami, po niekoľkých rokoch, počas ktorých im trasa R3 ležala na stole. Preto je na mieste otázka či nešlo len o predvolebný krok.

Rovnako sme s podobnou otázkou oslovili aj jediného zástupcu okresu Turčianske Teplice v žilinskom VÚC Ing. Milana Litvu. V odpovedi sa nás len spýtal, či máme relevantný zdroj, ktorý môže naše tvrdenia podložiť. Správa EIA ešte nebola oficiálne vypracovaná. Po našej odpovedi, že nemáme, a že práve kvôli tomu sa obraciame na neho, sme sa už ďalšieho mailu nedočkali.

Keďže poslanec za náš okres nás ignoroval, rozhodli sme sa osloviť predsedu ŽSK pána Ing. Juraja Blanára, ktorý o.i. odpovedal nasledovné: „Žilinský samosprávny kraj ako dotknutý orgán sa v celom procese posudzovania predmetnej činnosti EIA spolieha na odbornosť spracovania predkladaných zámerov a ani v predloženej správe o hodnotení "Rýchlostná cesta R3 Martin - Horná Štubňa "nemáme relevantný dôvod odbornosť spochybňovať.“

Pán Ing. Blanár mal na mysli správu Posudzovania vplyvu na životné prostredie, ktorú vyhotovuje Ministerstvo životného prostredia. V tejto správe sa o vyššie spomenutých lokalitách píše nasledovné:

„Trasa variantov rýchlostnej cesty R3 sa nachádza v kolízií s kultúrno-historickou pamiatkou a to na konci úseku v lesoparku Bôr, kde sa nachádza pamätník pre obete zo Slovenského Národného povstania v roku 1944.“

Popis: „trasa prechádza cez ochranné pásmo Národného parku Veľká Fatra“
Možnosti opatrení: „minimalizovať zásah, opatrenia proti havárii počas výstavby“

Popis: „trasa križuje Chránený areál Žarnovica“
Možnosti opatrení: „minimalizovať zásah, opatrenia proti havárii počas výstavby“

Popis: „trasa križuje NATURA 2000 Teplica“
Možnosti opatrení: „minimalizovať zásah, opatrenia proti havárii počas výstavby“

Popis: „Pamätník padlým partizánom a lesopark Bôr“
Možnosti opatrení: „Navrhnúť trasu mimo“

Ako vidno z poslednej možnosti opatrení mala by sa dať „navrhnúť trasa mimo“. Správa EIA počíta zo začatím výstavby v roku 2015, preto je najvyšší čas navrhnúť trasu mimo. Milí Tepličania, musíme si uvedomiť, že najlepší čas na to, aby sme vyjadrili svoj nesúhlas s plánovanými trasami R3 je teraz, lebo keď nám náš milovaný Bôr rozbagruje ťažká technika bude už neskoro...

Artur Bekmatov

Hudba vzdoru: Samy Deluxe - Zobuďte ma (video + text)

SAMY SORGE | youtube.com

Neustále sa nás snažia presvedčiť,
že ešte stále je tu možné slobodne žiť...
(Slovenský preklad nižšie..)

TEXT:

(Preklad: Peter Novák)

Žijeme v krajine, kde stojí viac závor, ako ciest je,
kde viac múrov ako mostov je a negatívna nálada panuje.
A starí sa pýtaju: Prečo fajčím denne trávu,
prečo som a celá moja generácia tak depresívna?
Sme obklopení každý deň živými mŕtvolami,
obklopení značkami, čo vravia nám Zákaz vstupu!
Obklopení skinheadmi, ktorí berú životy Turkom a Afričanom,
zatiaľ čo poliši postávaju okolo aby sa vyhli problémom.
Obklopení pritakávačmi, ktorí všetko len bezhlavo opakujú,
ktorým chladná, tmavá krv pumpuje aortami,
Obklopení pedofilmi ,ktorí sú vonku na podmienku.
Ako aj skurvení náckovia, obete ktorých ležia už pod zemou.
Naozaj nemá táto zem viac čo ponúknuť,
ako pár miliónov odjebancov s ksichtom plných hemoroidov,
ktorí tvrdia že túto zem milujú no sa len stále sťažujú?
Pasuje to vášmu hnevu alebo prečo ste tu ešte ostali?
Musím sa od vás impotentov ohradiť
od všetkých tých bravčových ksichtov čo stresujú ma každý deň.
Sú to tí istí ľudia na špici, čo sa stále ládujú
a na menšiny, hoci už väčšiny stále zabúdajú.


Prosím, zobuďte ma sa z tej nočnej mory.
kde Ľudia ledva vidia les cez stromy.
Neustále sa nás snažia presvedčiť,
že ešte stale je tu možné slobodne žiť.
Prosím, zobuďte ma sa z tej nočnej mory.
kde Ľudia ledva vidia les pre stromy.
Ja, ty, on a ona, na tom lepšie budeme,
ak si aj sami pomôžeme.


Som ten čo z Party krátko po začiatku odchádza,
lebo nedokážem oslavovať kým žijem v Babylone.
Máme mizerné karty, ovládané psychopatmi,
spravovane byrokratmi, ktorí nemajú žiadne pocity.
Kontrolovaní skorumpovanými policajtmi, často sadistami.
Čo podozrivých hľadajú podľa rasových štatistík,
Vedený Firmami, ktoré nás desaťročia otravovali,
Informovaní médiami, ktoré informujú neskoro,
Kašľať na nejakú nehodu dodávky, škodlivosť THC,
všetci o chvíľu budeme mať BSE.
A ty sa ešte pozeráš na svoje EKG, predtým ako ti srdce zastane
A rozmýšľaš: "taký tlstý steak by som si teraz dal aj tak"
Jebal by to Pes! Čistý Brainwash stále dookola
A Otec štát ubíja a znásilňuje Matku prírodu.
skurvení politici slúžiaci temnej strane ako Darth Vader
vidia horizont len meter štvorcový pred seba.
bez vlastných názorov, ale desať osobných poradcov.
Hovoriaci nezmyselne sračky ako by boli rečovo postihnutí.
Dúfajúc že poslušní voliči naďalej radi zaplatia dane,
Ale ja som tu, aby som zahlásil alarm ako požiarny detektor.


Prosím, zobuďte ma sa z tej nočnej mory.
kde Ľudia ledva vidia les cez stromy.
Neustále sa nás snažia presvedčiť,
že ešte stále je tu možné slobodne žiť.
Prosím, zobuďte ma sa z tej nočnej mory.
kde Ľudia ledva vidia les pre stromy.
Ja, ty, on a ona, na tom lepšie budeme,
ak si aj sami pomôžeme.


Čo asi nato hovori Schröder? Myslím že mu asi zavolám.
Poviem mu: Gerhard, pozri sa len na našu mládež
Jedna tratina čumí s otvorenou pusou do svojho Playstationu,
druha tretina oslavuje v extáze ako rave-nation
závislí na diabolských farmaceutických výrobkoch,
lebo nevedeli, o svinskej drogy návykoch.
Tretia tretina sa bez perspektívy fláka po nemeckých uliciach,
Deti už v trinástich ťahajú biely shit do nosa
nemajú žiadne ciele, len "sny", ako mať nové auto,
neplánujú si život ďalej ako po dnešný večer,
myslia že v núdzi sa reštartujú ako v Nintende.
Serú nato, či skoro zomrú, veď kto už chce zostarnúť?
V tejto krajine, kde stojí viac závor, ako ciest je,
kde viac múrov ako mostov je a negatívna nálada panuje.
Pre starých: Preto fajčíme denne trávu
a preto som ja a moja generácia taká depresívna.


Prosím, zobuďte ma sa z tej nočnej mory.
kde Ľudia ledva vidia les cez stromy.
Neustále sa nás snažia presvedčiť,
že este stale je tu možné slobodne žiť.
Prosím, zobuďte ma sa z tej nočnej mory.
kde Ľudia ledva vidia les pre stromy.
Ja, ty, on a ona, na tom lepšie budeme,
ak si aj sami pomôžeme.




UPOZORNENIE: Marihuana zvyšuje riziko psychických chorôb tri až šesťkrát. Hlavne u jedincov, ktorí začali fajčiť pred 16-timi rokmi môže jej fajčenie spôsobovať poruchy kognitívnych funkcií, vrátane porúch pamäte a učenia či demotiváciu.

Alkohol škodí pečeni, kým spomenuté mastné jedlá upchávajú krvný obeh.

Nepokoje, oheň, hnev pri proteste proti poplatkom za štúdium – určujúci politický moment

ANUSHKA ASTHANA, EMILY DYER, TOBY HELM | The Guardian
Londýn bol vo štvrtok svedkom scén, ktoré otriasli národom a pobúrili mnohých. Taktiež znamenali prvotný príchod doby a, možno, bodu obratu v osudoch hlavných troch politických strán

Sarah Lucas, učiteľka z Hove v Sussex-e, sledovala obrazy prebleskujúce na jej televíznej obrazovke: plamene šľahajúce pred Big Ben-om; ohňostroje praskajúce vo vzduchu; vajíčka hádzané tínedžermi; maskovanú mládež napadajúcu policajných dôstojníkov.

Bola to štvrtková noc, a na Námestie parlamentu prenikli správy, že hlasovanie Dolnej snemovne, ktoré malo umožniť univerzitám takmer strojnásobiť poplatky za štúdium na 9000 libier ročne, sa podarilo. Rozšírili sa cez tisícky uzimených a unavených demonštrantov: študentov, prednášajúcich, školákov, rodičov, odborárov a anarchistov.

Lucas to sledovala s hnevom. Pred voľbami usilovne pracovala na tom, aby presvedčila priateľov, aby kryli liberálnych demokratov. 26-ročná, stále platiaca študentský dlh, neschopná získať lepšie bývanie [„housing ladder“ – postupne predávať lacnejšie byty za drahšie a lepšie], sa domnievala, že liberálni demokrati ponúkajú nádej. „Pozerala som na nich ako na stranu pre mladých,“ hovorí. Pre ňu bolo hlasovanie o poplatkoch porušeným sľubom.

Takmer 60 míľ na sever, pritom ako oblaky červeného štipúceho dymu stúpajú do ovzdušia a nesú sa k budove Parlamentu, silnie Westminster-om dunivý chór.

Je to chápané ako útok na univerzitné vzdelanie, čo vo štvrtok priviedlo tisíce mladých ľudí do ulíc hlavného mesta. Predchádzajúce dni to bola ekonomická politika. Zajtra to bude rozhodnutie zrušiť príspevok na podporu vzdelania (EMA) pre tínedžerov z chudobného prostredia.

Čo spustilo túto zmenu? Po roky sa o mladých nehovorilo inak ako o apatických. Čo také sa stalo, že to priviedlo desiatky tisíc v trpkej zime do ulíc – nie raz, ale znovu a znovu; nie len v Londýne, ale v Manchester-i, Birmingham-e a Leeds-e? Čo podnietilo znovuobjavenie sa študentských okupácií prednáškových posluchární po krajine? Čo vo vládnej koalícii a jej politike roznietilo tak veľa hnevu?

Shiv Malik, spoluautor knihy Zanechaná generácia: Ako Británia zbankrotovala svoju mládež, hovorí, že tí pod tridsať rokov sa cítia byť zradení – predaní v prospech ich rodičov a starých rodičov. Poplatky, tvrdí, sú len časťou tejto skladačky. Jeden 29-ročný sa vo štvrtok vybral do ulíc a bol zranený po zásahu policajným obuškom. Tvrdí, že väčšina z protestujúcich neboli anarchisti alebo socialisti, ale mladí ľudia, ktorých pud revolty sa vzbudil po prvýkrát.

„George Osborne dodržal sľub staršej generácii – udržať ich očné testy zadarmo, ich prídel zimného paliva, recepty zadarmo, cestovanie hromadnou dopravou zadarmo,“ hovorí Malik. „Osemdesiat percent prijímateľov paliva na zimu nie sú tí, ktorým zimné pallivo chýba. Ak preskúmate ich finančnú situáciu, dostanete 2 miliardy libier na vyššie vzdelanie.“

Hovorí, že čo obzvlášť nahnevalo mladých je trvanie David-a Cameron-a a Nick-a Clegg-a, že škrty sú nevyhnutné, aby sa zabránilo zvyšovaniu dlhu na ďalšiu generáciu. „Škrtli naše budúcnosti a tak či tak na nás naložili dlhy,“ vyhlásil.

Posun v nálade je zrejme najzreteľnejší vovnútri Národnej únie študentov (National Union of Students). Až dodenávna bol jej prezident, Aaron Porter, napádaný pre nevôľu bojovať, čeliac kriku protestu od ľavice pre vzdávanie sa boja za slobodné vyššie vzdelanie a akceptovania namiesto toho princípu „absolventského príspevku“.

No chcel absolventnskú daň – nie ročné poplatky 9000 libier ročne. Zatiaľ čo NUS vyšlo proti poplatkom v 1998 a 2004, bola tohtoročná revolta na inej úrovni. „Témy sa nahromadzovali – nielen poplatky za vzdelanie, ale EMA [príspevok na podporu vzdelania pre tínedžerov z chudobného prostredia], nezamestnanosť mladých, boje o lepšie bývanie [housing ladder] a deprimujúce vyhliadky do budúcnosti – aby dohromady zapálili vlnu protestu,“ hovorí Porter. „NUS považuje túto úroveň mládežníckeho aktivizmu za bezprecedentnú pravdepodobne od 1960-tych rokov.“

Iné organizácie sa tiež zapojili: UK Uncut [Nezoškrtaná Británia], ktorá si vo svojej kampani proti zrušeniu daní dala za cieľ reťazce na Hlavnej ulici; Education Activist Network [Sieť vzdelávacích aktivistov] pre prednášajúcich a študentov; National Campaign against Fees and Cuts [Národná kampaň proti poplatkom a škrtom], ktorá vyrástla zo stretnutia 170 študentov.

Fotografi, ktorí vo štvrtok utekali popri demonštrujúcich, zachytili určujúce chvíle neobyčajného dňa: mladých ľudí s železnými tyčami pokúšajúcimi sa dostať na ministerstvo financií; vojvodkyňu z York-u s otvorenými ústami keď protestujúci napadli auto, v ktorom cestovala s princom Charles-om; Charlie-ho Gilmour-a, syna gitaristu Pink Floyd David-a Gilmour-a, mávajúceho zástavou Únie z pomníka padlých.

Začalo to mierumilovne, no ako večer skĺzol do noci boli výjavy násilnejšie. Svetložlté vetrovky polície zmizli a nahradili ich čierne výbroj proti nepokojom, obušky a štíty. Niektorým to pripomenulo protesty proti dani z hlavy [“poll tax” zavedená Margaret Thatcher-ovou, ktorá preznamenala jej rezignáciu a zrušenie dane John-om Major-om] v 1990. Päťdesiat ľudí bolo zranených, 33 zatknutých, jeden policajný dôstojník obdržal vážne poranenie krku a jeden študent, Alfie Meadows, mŕtvicu a vyžadoval operáciu mozgu potom ako bol údajne udretý policajným obuškom.

Protest otvoril vášnivú debatu o tom, či násilie ublížilo príčine alebo pomohlo dostať správu na prvé stránky. Cameron s hnevom reagoval na „divoké“ správanie sa, tvrdiac, že to nebola len „malá menšina“. „Bolo tam celkom dosť ľudí, ktorí boli odhodlaní k násiliu a ničeniu majetku,“ povedal.

Rozvírili sa aj otázky či polícia nezašla priďaleko. Vedúci protestu ich obvinili z tvrdých a neadekvátnych reakcií; študenti, ktorí pricestovali do Londýna s Meadows-om, napríklad, trvali na tom, že tam boli pre to, aby tam protestovali mierumilovne.

Tak, zdá sa, tomu bolo aj u mnohých iných. „Zatiaľ čo sa idú diať škrty, bude moja univerzita visieť na malej čiastke peňazí a vláda chce zaťažiť ľudí trojnásobnou sumou,“ hovorí Lucinda Hodge, 22 rokov, z Goldsmiths univerzity v Londýne. „Politikom nezáleží na mladých ľuďoch, pretože tak veľmi nevolíme. Sme len vedľajšou stratou.“

Iní prišli zo škôl a stredných škôl. „Teraz je malá šanca ísť na univerzitu,“ hovorí 17-ročný Roze Brooks. „Celkom narovinu, nebudem schopný platiť,“ hovorí Jack Jordan, 16 rokov.

Pochopenie bolo dokonca aj z pravicovej tlače. Kým násilie odsúdili, Daily Mail tiež okomentoval: „Bojíme sa, že absolventi budú musieť začať splácať tieto peniaze asi v dobe, keď si budú kupovať prvý dom a začínať s rodinou, finančne ich ochromí práve keď sa budú pokúšať stať úplne zrelými členmi spoločnosti.“

Mladí ľudia diskutujú o obavách o ich finančnej budúcnosti. „Dlh navždy?“ opýtala sa Holly Varlile, 22, z Birmingham-skej univerzity. „Dostaneme sa niekedy z prenajatého bývania? Ako sa čaká, že stúpime čo len jednou nohou k lepšiemu bývaniu?“ Jacob Burns, študujúci na Goldsmiths, hovorí, že je stále viac pesimistický o tom, že sa niekedy „oslobodí od dlhu“. Späť v Hove, Lucas vypla teelvízor. Cítila, že polícia a niektorí protestujúci zašli priďaleko a opísala zásah ako „stratenú vec“.

(krátené)


Nick Clegg: "Konečne dávame liberálne hodnoty do srdca Britskej vlády."



[ Zdroj: http://www.guardian.co.uk/education/2010/dec/12/riots-fire-anger-defining-political-moment ]

Koniec prírody

SLAVOJ ŽIŽEK | The New York Times
Veľké ekologické katastrofy roku 2010 pasujú do starovekého kozmologického modelu, v ktorom sa vesmír skladá zo štyroch základných elementov: VZDUCH, vulkanické mraky popola z Islandu imobilizujúce vzdušnú dopravu nad Európou; ZEM, zosuvy bahna a zemetrasenia v Číne; OHEŇ, spraviac Moskvu takmer neobývateľnú; VODA, tsunami v Indonézii, záplavy vyhosťujúce milióny v Pakistane.

Takéto odvolávanie sa na tradičnú múdrosť však neponúka žiaden skutočný vhľad do záhad vrtochov našej divokej Matky prírody. Je to v skutočnosti nástroj útechy, ktorý nám umožňuje vyhnúť sa otázke, ktorú sa chceme opýtať všetci: Objaví sa na programe prírody viac udalostí rovnakej veľkosti v roku 2011?

V našej rozčarovanej, post-náboženskej, ultra-technologickej dobe už katastrofy nemôžu dlhšie byť považované za zmysluplné ako súčasť prirodzeného cyklu alebo ako prejav božieho trestu. Ekologické katastrofy - ktoré môžeme neprestajne sledovať a zblízka, vďaka nášmu 24/7 zapojenému svetu - sa stávajú nezmyselným vpádom slepého, ničivého besnenia. Je to ako keby sme boli svedkami konca prírody.

Dnes vzhliadame k vedeckým odborníkom, že tí všetko vedia. No nevedia, a v tom spočíva problém. Veda sa zmenila na špecializované vedenie núkajúce nám nekonzistentnú radu protichodných vysvetlení nazývaných „odborná mienka“. No ak obviníme vedecko-technickú civilizáciu za mnohé naše ťažkosti, nemôžeme bez tej istej vedy škodu napraviť – iba vedci napokon “vidia“ ozónovú dieru. Alebo, ako hovorí jeden verš z Wagner-ovho Persifala, „Rana môže byť zahojená len kopijou, ktorá ju spôsobila“. Nejestvuje cesta späť do predvedeckej holistickej múdrosti, do sveta Zeme, Vetra, Vzduchu a Ohňa.

Hoci nám veda môže pomôcť, nedokáže vykonať celú prácu. Namiesto dívania sa za vedou pri zastavení konca sveta sa potrebujeme pozrieť na nás samých a naučiť sa predstaviť a vytvoriť nový svet. Prinajmenšom pre niektorých z nás na Západe je ťažké akceptovať bytie pasívnych pozorovateľov, ktorí musia sedieť a sledovať ako sa odhaľujú naše osudy.

Prijať perverzné potešenie nevyzretého mučeníctva: „Prehrešili sme sa voči Matke prírode, tak dostávame, čo si zaslúžime!“ Je to klamlivé upokojujúce byť pripravený prijať vinu za hrozby nášmu prostrediu. Ak sme vinní, tak všetko záleží na nás; môžeme sa zachrániť jednoducho len zmenou našich životov. Zúfalo a posadnuto recyklujeme starý papier, kupujeme organické jedlo – a tak ďalej, len aby sme si mohli byť istí, že niečo robíme, dávame svoj príspevok.

No ako antropomorfický vesmír, zázračne vytvorený pre ľudské pohodlie je takzvaná prírodná harmónia, ktorú ľudstvo kruto ničí svojou aroganciou, mýtom. Katastrofy sú súčasťou dejín prírody. Skutočnosť, že popol z mierneho sopečného výbuchu na Islande uzemnil väčšinu lietadiel v Európe je omnoho viac dôležitá pripomienka toho, ako sme my ľudia, s našou úžasnou mocou nad prírodou, nič viac než živé druhy na Zemi, závisiace od krehkej rovnováhy jej prvkov.

Takže, čo môže priniesť budúcnosť? Jedna vec je istá: Mali by sme si zvyknúť na oveľa viac nomádskejší spôsob života. Postupná alebo náhla zmena v našom prostredí, s ktorou veda nemôže robiť oveľa viac než poskytnúť varovanie, môže urýchliť neslýchané sociálne a kultúrne transformácie. Predpokladajme, že nová sopečná činnosť spraví územie neobývateľným: Kde nájdu obyvatelia domov? V minulosti boli veľké populačné pohyby spontánnymi procesmi, plnými utrpenia a vytratenia sa civilizácii. Dnes, keď sú zbrane hromadného ničenia dostupné nielen štátom, ale i oblastným skupinám, si ľudskosť jednoducho nemôže dovoliť spontánnu výmenu civilizácie.

Čo to znamená, je, že musia byť vynájdené nové formy globálnej kooperácie, ktoré nezávisia na trhu alebo diplomatických vyjednávaniach. Je toto neuskutočniteľný sen?

Nemožné a možné simultánne prechádza do excesov. V sférach osobnej slobody a vedeckých technológií je nemožné stále viac a viac možným. Dokážeme sa zaoberať vyhliadkami na zvýšenie našich fyzických a psychických schopností; manipuláciou svojich biologických čŕt prostredníctvom zásahov do genómu [dedičnosti]; dosiahnutím technicko-gnostického sna nesmrteľnosti zakódovaním svojich rozlišujúcich znakov a pripojením zloženia našich identít do počítačového programu.

Avšak, keď príde na socioekonomické vzťahy, vnímame našu dobu ako dobu zrelosti a teda akceptácie. S kolapsom komunizmu sme opustili staré miléniové utopické sny a akceptovali obmedzenia reality – to jest, kapitalistickej socioekonomickej reality – so všetkými jej nemožnosťami. Nemôžeme sa zapájať do veľkých kolektívnych činov, ktoré nevyhnutne končia v totalitárnom terore. Nemôžeme sa držať starého [sociálneho] štátu blahobytu, ktorý nás robí nekonkurencieschopnými a vedie k ekonomickej kríze. Nemôžeme sa izolovať od globálneho trhu.

Je pre nás ľahšie predstaviť si koniec sveta ako vážnu spoločenskú zmenu. Svedčia o tom početné komerčne úspešné filmy ako globálnej katastrofe a viditeľnej absencii filmov o alternatívnych spoločnostiach.

Možno je čas otočiť náš koncept toho, čo je možné a čo nie; možno by sme mali prijať nemožnosť všemohúcej nesmrteľnosti a zvážiť možnosť radikálnej spoločenskej zmeny. Ak príroda už viac nie je stabilným poriadkom, na ktorý sa je možné spoľahnúť, potom by sa naša spoločnosť mala tiež zmeniť ak chceme prežiť v prírode, ktorá už viac nie je dobrou starostlivou matkou, ale mdlou a nezávislou.


[ Zdroj: http://www.nytimes.com/2010/12/02/opinion/global/02iht-GA12zizek.html?_r=3&ref=environment ]

Hudba vzdoru: Hichkas - Ekhtelaf (video + text)

SOROUSH LASHKARY | youtube.com

Mladý iránsky raper Hichkas ("Nikto") sa v textoch vyjadruje k spoločenskej situácii vo svojej krajine. I keď je doma jedným z najpopulárnejších hip-hop-ových počinov, nikdy nedostal oficiálne povolenie vydať CD.
(Slovenský preklad nižšie..)
Jeho skladba "Ekhtelaf" sa objavila aj vo filme No One Knows About the Persian Cats kurdsko-iránskeho režiséra Bahman-a Ghobadi-ho. Film je o ilegálnych hudobníkoch, ktorým vláda zakazuje hrať "západné" hudobné štýly. Hichkas-ova hudba kombinuje aj tradičné perzské nástroje s rôznymi druhmi rapu.


TEXT:

Toto je Teherán, mesto
Kde ťa všetko, čo vidíš, láka,

Vábi tvoju dušu, až kým si neuvedomíš,
Že nie si človek, len odpad.

Každý je vlkom, chceš utekať ako ovca?
Nechaj ma otvoriť ti oči a uši.

Toto je Teherán, to nie je sranda.
Žiadne kvety či nanuky.

Toto je džungľa, žožer alebo buď zožratý.
Polovica ľudí je zadržaných, polovica naštvaných.

Triedny boj je útlakom.
Vysáva ľuďom ducha.

Všetci si berú taxi
A odmietajú zaplatiť.

Pravda je jasná, nechoď tadiaľto.
Ujasním ti to, tak seď pokojne.

Bože, zobuď sa! Musím ti čosi povedať.
Nehnevaj sa na mňa za to, čo som urobil.

Za čo? Práve som začal.
Bože, zobuď sa, tu som odpadom!

Tulák stojí pri mercedese.
Nemá dosť na to, aby si ho prenajal.

Ja, ty, on sme z jedného vrhu.
Pozri na ten rozdiel medzi nami.

To nie je samospád kvôli čomu sa točí svet.
S peniazmi sa točí svet.

Dnes je to najprv peniaze, potom Boh
Pre každého, roľníka či šéfa.

Dieťa sa chce hrať so sirotou, otec
Vraví nie. Tie špinavé šaty sú všetko, čo má.

Všetci vieme o týchto problémoch.
No ani anjeli sem už nechodia.

Kým sme boli ničení týmito problémami.
Nežiadame pomoc, padajú slzy.

Znechutená duša vie, o čom hovorím.
Neskončil som, vráť sa späť.

Bože, zobuď sa a počúvaj.
Nehnevaj sa za to, čo som spravil.

Za čo? Práve som začal.
Bože, zobuď sa, tu som odpadom!

Už si niekedy miloval dievča?
Naučím ťa zo dve veci.

Myslíš si, že táto láska je rozhodujúca.
No tvoje dievča vidí dieťa boháča.

Je to v poriadku, zabudni na to.
Zabudni na všetkých okolo seba.

Dieťa tvojho veku s autom, boh sa zasmeje.
Darmo si to praješ.

„Chcem byť bohatý. Zbaviť sa tohto komplexu.“
Prestaň snívať, nemá to zmysel.

Chceš spať? Pozri na tie nočné mory.
Prekľajme tento svet spolu.

Si slepý ak nevidíš tú prázdnotu všade okolo.
Chudobu a prostitúciu na uliciach.

Bože, zobuď sa, som odpadom!
Ako zarábaš svoje peniaze?