Saudská Arábia je centrom najextrémnejšieho islamského fundamentalizmu, no USA to nechá tak, pretože sú spoľahliví a majú ropu. Líbya je však inou kategóriou, píše Noam Chomsky.
USA a jeho spojenci urobia všetko čo len môžu, aby zabránili autentickej demokracii v arabskom svete. Dôvod je veľmi jednoduchý. Po celom regióne prevažná väčšina obyvateľstva považuje Spojené štáty za hlavnú hrozbu ich záujmom. V skutočnosti je opozícia voči politike USA tak vysoká, že značná väčšina si myslí, že región by bol bezpečnejší ak by Irán mal nukleárne zbrane. V Egypte, najdôležitejšej krajine, to je 80 percent. Inde sú to podobné čísla. V regióne sú niektorí, ktorí považujú Irán za hrozbu – okolo 10 percent. Teda, bez obalu, USA a jeho spojenci nebudú chcieť vlády, ktoré zodpovedajú vôli ľudu. Ak sa to stane, nielen že USA nebudú kontrolovať región, ale budú odvrhnuté. Takže to je samozrejme neznesiteľný výsledok.
V prípade Wikileaks k tomu bola zaujímavá poznámka. Odhaleniami z Wikileaks, ktoré mali najväčšiu publicitu –titulky, euforické komentáre a tak ďalej- bolo, že Arabi podporujú politiku USA voči Iránu. Citovali poznámky arabských diktátorov. Áno, tí tvrdia, že podporujú politiku USA voči Iránu. Vôbec sa tu nespomínalo arabské obyvateľstvo, pretože na ňom nezáleží. Ak nás [USA] podporujú diktátori, a obyvateľstvo je pod kontrolou, tak aký je problém? Je to ako imperializmus. Aký je s ním problém ak funguje? Kým dokážu kontrolovať obyvateľov, v poriadku. Môžu mať kampane nenávisti; naši priateľskí diktátori ich udržia pod kontrolou. To je reakcia nie len diplomatickej služby na ministerstve zahraničných vecí alebo médií, ktoré o tom informovali, no tiež celkovej intelektuálnej komunity. K tomu niet žiadneho komentára. V skutočnosti je pokrytie takéhoto hlasovania v USA presne nula, doslovne. Je tu zopár komentárov z Anglicka, no len málo. Jednoducho je jedno čo si obyvateľstvo myslí, kým je pod kontrolou.
No z týchto pozorovaní by ste mohli veľmi rýchlo, veľmi ľahko vyvodiť, aké politiky budú nasledovať. Takmer ich môžete pochopiť. Takže v prípade na ropu bohatej krajiny so spoľahlivým, oddaným diktátorom, im bude daná voľná uzda. Saudská Arábia je najdôležitejšia. Je tam –je to najrepresívnejšie, extrémistické, najsilnejšie centrum islamského fundamentalizmu, misionári, ktorí rozširujú radikálny islamizmus od džihádistov a tak ďalej. No sú poslušní, sú spoľahliví, takže si môžu robiť čo len chcú. V Saudskej Arábii bol naplánovaný protest. Prítomnosť polície bola tak zdrvujúca a zastrašujúca, že sa doslovne nikto nechcel ukázať na uliciach Rijádu. No to bolo v poriadku. To isté v Kuvajte. Bola tu malá demonštrácia, veľmi rýchlo rozdrvená, bez komentára.
V skutočnosti je veľmi zaujímvaým prípadom v rôznych ohľadoch Bahrajn. Bahrajn je dosť dôležitý z dvoch dôvodov. Jeden dôvod, o ktorom sa hovorilo, je, že je to domáci prístav Piatej flotily USA, hjlavnej vojenskej jednotky v oblasti. Ďalším ešte fundamentálnejším dôvodom je, že Bahrajn tvorí okolo 70 percent šiítov, a je to hneď po ceste z východnej Saudskej Arábie, ktorej väčšinu tiež tvoria šiíti a je tam najviac Saudskej ropy. Saudská Arábia je, samozrejme, hlavným zdrojom energie, a bola ním od 40-tych rokov. Podivnou náhodou histórie a geografie sú hlavné svetové zásoby energie umiestnené dosť v šiítskych oblastiach. Sú menšinou na Strednom Východe, no stalo sa, že sú tam, kde ropa, hneď okolo severnej časti Zálivu. To je východná Saudská Arábia, južný Irak a juhozápadný Irán. A medzi plánovačmi bolo dlho znepokojenie, že by to mohlo viesť k nejakému druhu tichej aliancie v týchto šiítskych oblastiach k nezávislosti a kontrole prevažnej väčšiny svetovej ropy. To je samozrejme netolerovateľné.
Takže, aby sme sa vrátili k Bahrajnu, bolo tu povstanie, stanové mestečko na hlavnom námestí, ako na Tahrirskom námestí. Saudami vedené vojenské jednotky napadli Bahrajn, dali tamojším bezpečnostným silám možnosť násilne to zničiť, zničili stanové mestečko, dokonca zničili Pearl, ktorý je symbolom Bahrajnu; napadli hlavný nemocničný komplex, vyhodili pacientov a doktorov; bolo to pravidelné, každý deň, zatýkanie ľudskoprávnych aktivistov, mučili ich, príležitostne trochu poplieskali po zápästí, no nie veľmi. Je to veľmi podobné Carothersovmu princípu. Ak činy zodpovedajú našim strategickým a ekonomickým cieľom, je to v poriadku. Môžeme mať vyberanú rétoriku, no to, na čom záleží, sú fakty.
No a to sú tí na ropu bohatí, poslušní diktátori. Čo s Egyptom, najdôležitejšou krajinou, no nie centrom – hlavným centrom produkcie ropy? No, v Egypte a Tunisku a iných krajinách tejto kategórie, je plán hry, ktorý je bežne zaužívaný, takže obvykle si žiada skutočného génia, aby to nespozoroval. No ak máte obľúbeného diktátora –pre tých z vás, ktorí rozmýšľate o tom ísť do diplomatických služieb, sa to rovnako môžete naučiť- keď tu je obľúbený diktátor a dostane sa do problémov, podporujte ho tak dlho, ako to len je možné, úplnou podporou tak dlho ako sa dá. No keď už bude nemožné podporovať ho –ako, povedzme, sa napríklad armáda otočí proti nemu, obchodná trieda sa proti nemu obráti- potom ho pošlite niekam preč, vydajte zvučné deklarácie o vašej láske k demokracii, a potom sa pokúste obnoviť starý režim, možno s novými menami. A to sa robí znova a znova dookola. Nie vždy to funguje, no vždy sa to skúsi – Somoza, Nikaragua; Šah v Iráne; Marcos na Filipínach, Duvalier na Haiti; Chun v Južnej Kórei; Mobutu v Kongu, Ceauşescu je jedným zo západných favoritov v Rumunsku; Suharto v Indonézii. Je to úplná rutina. A to je presne to, čo sa deje v Egypte a Tunisku. Dobre, podporujeme ich až do konca – Mubarak v Egypte, až do konca, naďalej ho podporovať. Ak to ďalej nefunguje, poslať ho do Šarm aš-Šajch [miesto, kde sa konajú mierové konferencie], vytiahnuť rétoriku, pokúsiť sa znovunastoliť starý režim. T o je v skutočnosti to, o čom je konflikt práve teraz. Ako povedala Amy, nevieme, kam to dospeje, no to sa deje teraz.
No je tu ďalšia kategória. Inou kategóriou je na ropu bohatý diktátor, ktorý nie je spoľahlivý, ktorý je uvoľneným kanónom. To je Líbya. A tam, tam je politika odlišná: pokúsiť sa dostaviť spoľahlivejšieho diktátora. A to sa tam presne deje. Samozrejme, vykresliť to ako humanitárny zásah. To je ďalšie, takmer historicky univerzálne. Ak sa pozriete do dejín, prakticky každé utiechanie sa k sile, ktokoľvek to je, je sprevádzané najvznešenejšou rétorikou. Je to všetko celkom humanitárne. To zahŕňa Hitlera zaberajúceho Československo, japonských fašistov robiacich výtržnosti v severovýchodnej Číne. Vlastne i Mussoliniho v Etiópii. Sú tu ťažko nejaké výnimky. Takže to vytvoríte, a médiá a komentátori to prezentujú – predstierajú, že si nevšimli, že to nemá žiadnu – nenesie žiadnu informáciu, pretože to je reflexívne.
A potom – v tomto prípade, môžu taktiež pridať niečo iné, čo sa opakovalo opäť a znova, teda, že USA a jeho spojenci intervenovali v reakcii na požiadanie Arabskej ligy. A my, pochopiteľne, musíme uznať dôležitosť, ktorú to má. Mimochodom, reakcia Arabskej ligy bola rezervovaná a dosť skoro odvolaná, pretože sa im nepáčilo to, čo sme robili. No to dajme stranou. V rovnakom čase, vytvorila Arabská liga – vydala ďalšiu požiadavku. Tu je titulok z novín: „Arabská liga žiada bezletovú zónu v Gaze.“ Vlastne citujem z londýnskych Financial Times. To sa v USA v novinách nepísalo. No, aby som bol presný, písalo sa to vo Washington Times, no bolo v podstate zablokované v USA, ako prieskum, ako prieskum arabskej verejnej mienky, nie je to ten správny druh správ. Takže, „Arabská liga žiada bezletovú zónu v Gaze“, čo protirečí politike USA, takže to nemusíme uznávať a sledovať, a zmizlo to.
Teraz tu je nejaký prieskum, o ktorom sa v novinách písalo. Tak tu je jeden z New York Times spred pár dní. Budem to citovať. Hovorí sa tam, „Prieskum zistil, že väčšina Egypťanov chce zrušiť mierovú zmluvu s Izraelom z 1979, ktorá bola základným kameňom egyptskej zahraničnej politiky a stability v regióne“. V skutočnosti to nie je celkom presné. Bol to základný kameň nestability v regióne, a to je presne dôvod prečo to obyvateľstvo Egypta chce zrušiť. Dohoda v podstate eliminovala Egypt z izraelsko-arabského konfliktu. To jest eliminovala jediný zastrašujúci prostriedok pre izraelské vojenské akcie. A oslobodilo to Izrael k rozšíreniu svojich operácií – ilegálnych operácií- v okupovaných teritóriách a k útoku na svojho severného suseda, k útoku na Libanon. Krátko nato, napadol Izrael Libanon, zabil 20 000 ľudí, zničil južný Libanon, pokúsil sa zaviesť závislý režim, no celkom sa mu to nepodarilo. A to sa pochopilo. Takže bezprostrednou reakciou na mierovú zmluvu v Izraeli bolo, že sú tu veci, ktoré sa nám nebudú páčiť – budeme musieť zrušiť naše zmluvy v Sinaji, v egyptskom Sinaji. No má to tiež dobrú stránku, pretože teraz je jediný zastrašovací prostriedok preč; môžeme použiť silu a násilie, aby sme dosiahli iných cieľov. A to sa aj presne stalo. A to je presne dôvod prečo je egyptské obyvateľstvo proti tomu. Chápu to, ako aj každý v tejto oblasti.
Na druhej strane, Times neklamali ak povedali, že to viedlo k stabilite regiónu. A dôvodom je význam slova „stabilita“ ako technický význam. Stabilita je – je to akýsi druh demokracie. Stabilita znamená prispôsobenie sa našim záujmom. Tak, napríklad, ak sa Irán snaží rozšíriť svoj vplyv na Afganistan a Irak, susedné krajiny, volá sa to „destabilizácia“. Je to súčasťou hrozby Iránu. Destabilizuje región. Na druhej strane, ak USA napadnú iné krajiny, okupuje ich, spolovice ich zničí, je to pre dosiahnutie stability. A je to dosť zvyčajné, dokonca do bodu, kde je možné napísať –bývalý editor Foreign Affairs-, že keď USA zvrhli demokratickú vládu v Čile a ustavilo skazenú diktatúru, bolo to preto, že USA muselo destabilizovať Čile, aby dosiahlo stabilitu. Je to v jednej vete, a nikto to nespozoroval, pretože to je správne, ak rozumiete významu slova „stabilita“. Áno, zvrhnete parlamentnú demokraciu, zavediete diktatúru, napadnete krajinu a zabijete 20 000 ľudí, napadnete Irak a zabijete tisíce ľudí – to všetko privodí stabilitu. Nestabilita je, ak sa niekto dostane do cesty.
[ Zdroj: http://www.zcommunications.org/the-u-s-and-its-allies-will-do-anything-to-prevent-democracy-by-noam-chomsky ]
Príspevky
