nedeľa 17. augusta 2008

Jacques Derrida: Strašidlá Marxa

Pred pár dňami som sa dozvedel, že existuje kniha od Derridu o Marxovi, no vyšla len v maďarčine. Keďže ma zaujímalo, čo hovorí tento ťažko prístupný postmoderný filozof (zomrel v 2004) o Marxovi, hľadal som a našiel. Na wikipedia.org sa mi podaril nájsť jej obsah:


Spectres de Marx: l'état de la dette, le travail du deuil et la nouvelle Internationale je kniha z roku 1993 francúzskeho filozofa Jacques-a Derrida-u, poprvýkrát vydaná Éditions Galilée a preložená do angličtiny ako Strašidá Marxa: Štát dlhov, práca smútku a Nová internacionála. Prvýkrát bola prezentovaná ako rada prednášok počas konferencie, „K Marxizmu?“, o budúcnosti marxizmu, ktorá sa konala na Kalifornskej univerzite, Riverside v 1993. Názov Strašidlá Marxa je narážkou k prehláseniu Karla Marxa a Friedricha Engelsa na začiatku Komunistického manifestu, že „strašidlo mátoží Európou.“ Pre Derridu je duch Marxa dokonca viac relevantný dnes, po páde Berlínskeho múru v 1989 a zániku komunizmu. Svojou smrťou začína strašidlo komunizmu navštevovať zem. Derrida sa snaží urobiť prácu zdedením po Marxovi, nie komunizmus, ale filozofiu zodpovednosti a Marxovho ducha radikálnej kritiky. Derrida najprv poznamenáva, že hneď po páde komunizmu, sa mnohí na západe stali víťazmi, ako je to patrné vo vytvorení Neo-con zoskupení a odsunutí ľavice do politických formácií tretích ciest. Na intelektuálnom stupni, je to zrejmé na tvrdení Francis-a Fukuyama-u o konci ideológie. Derrida vydal včasné pripomenutie dôvodov pre strašidlo Marxa:

Pretože sa musí rozkríknuť v čase kedy majú niektorí trúfalosť znova hlásať v mene ideálu liberálnej demokracie, ktorá sa napokon uvedomila ako ideál ľudských dejín: nikdy nemať násilie, nerovnosť, vylúčenie, hlad a teda ekonomický útlak zachvacujúci toľko ľudských bytostí v histórii zeme a ľudstva. Namiesto spievania príchodu ideálu liberálnej demokracie a kapitalistického trhu v eufórii konca histórie, namiesto oslavovania ´konca ideológii´ a konca veľkých emancipačných diskurzov, neopomínajme nikdy tento zreteľný makroskopický fakt, vytvorený nesčítateľnými jednotlivými miestami utrpenia: žiaden stupeň vývoja nám nedovoľuje ignorovať, že nikdy predtým, v prostých číslach, nebolo tak veľa mužov, žien a detí utlačovaných, hladujúcich alebo vyhladzovaných na zemi. 

Derrida pokračoval, vo svojich rečiach k tejto téme, vymenovaním desiatich súžení kapitálu alebo globálneho systému. A potom na vysvetlenie tvrdenia vytvorením nového zoskupenia aktivizmu nazvaného Nová internacionála. 

Derridovými desiatimi súženiami kapitalizmu sú: 

1.Zamestnanosť prešla zmenou druhu, napr. podzamestnanosť (nevyťaženosť; pracujúci s vysokými schopnosťami, slabo platený, v práci, ktorá tieto schopnosti nevyžaduje; nepotrebnosť istých špecializovaných schopností na trhu práce; taktiež „nedobrovoľní brigádnici“, ktorí by chceli pracovať štandardný pracovný týždeň, ale práca im ponúknutá činí len časť z neho) a potreba iného konceptu.
2.Deportácia imigrantov. Posilnenie teritórií vo svete, v ktorom sa predpokladá voľnosť pohybu. Ako v Pevnosti Európa a v ďalších nových separačných bariérach, ktoré vyvstali vo svete, efektom zmnoženia rozličných „padlých“ Berlínskych múrov.
3.Ekonomická vojna. Rovnako medzi krajinami ako medzi medzinárodnými obchodnými blokmi: USA – Japonsko – Európa.
4.Protiklady slobodného trhu. Nerozhodnuteľné konflikty medzi protekcionizmom a slobodným trhom. Nezastaviteľný tok ilegálnych drog, zbraní, atď..
5.Zahraničné dlhy. Vskutku základ masového hladovania a demoralizácie pre rozvíjajúce sa krajiny. Častokrát pôžičky podporujú iba malú elitu, pre luxusné predmety, napr. autá, vzdušné klimatizácie atď. ale sú splácané chudobnými pracujúcimi. 
6.Obchod zo zbraňami. Neschopnosť kontrolovať do určitej zmysluplnej miery obchod s najväčším ´čiernym trhom´
7.Rozšírenie nukleárnych zbraní. Zákaz nukleárnych kapacít už nemôže byť dlhšie udržiavaný vedúcimi štátmi odkedy to je len vedenie a nemôže byť zahrnuté.
8.Inter-etnické vojny. Fantóm mýtických národných identít podporuje tlak v polorozvinutých zemiach.
9.Tieňové štáty s organizovaným zločinom. Obzvlášť nedemokratická sila získaná drogovými kartelmi. 
10.Medzinárodné právo a jej inštitúcie. Pokrytectvo týchto zákonov voči jednostrannej agresii na strane ekonomicky dominantných štátov. Medzinárodné právo je predovšetkým vykonávané proti slabším národom.

K Novej internacionále hovorí Derrida toto: 

Nová internacionála je predčasné puto, bez stavu ... bez súčinnosti, bez strany, bez krajiny, bez národnej komunity, bez spolu-občianstva, bez spoločnej náležitosti k triede. Názov Nová internacionála je tu daný tomu, čo vyzýva k priateľstvu zväzu bez inštitúcii medzi tými, ktorí ... zostávajú inšpirovaní aspoň jedným z duchov Marxa alebo marxizmu. Je to výzva pre nich, aby sa spojili novým, konkrétnym a skutočným spôsobom, i keď toto spojenectvo už nemá podobu strany medzinárodných pracujúcich, v kritike štátu medzinárodného práva, konceptu štátu a národa, a tak ďalej: za účelom obnovenia tejto kritiky a hlavne jej radikalizácie. 

(Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/Specters_of_Marx

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára