utorok 19. augusta 2008

Košice EHMK, ehm..

(autor Julián Bosák ml.)

S kamarátom Mišom Ičom, frontmanom skupiny Len tak a umelcom zo samej podstaty, som sa raz rozprával o kultúre v Košiciach. Mal zaujímavý postreh o tom, že pred niekoľkými rokmi, na sklonku minulého tisícročia, stačilo rozvešať po meste pár plagátov a mali kopec ľudí na koncerte, dnes je to už bieda. Treba povedať, že to nebolo horekovanie nad malým ziskom zo vstupného, ale skutočný povzdych nad tým ako sa vyvíja kultúrychtivosť Košičanov.

Asi pred dvoma rokmi skupina okolo Len taku zorganizovala festival inej kultúry. Návštevnosť bola minimálna, nevidel som tam skoro nikoho z ľudí, ktorí dnes nesú vlajku „inej“ kultúry v Košiciach.

Okrem Len taku tu boli ďalšie hudobné skupiny, ktoré hrávali po baroch, garážach, a keď sa podarilo aj na zaujímavejších miestach. Boli tu umelci z Fakulty umení, ktorí sa pravidelne prezentovali na dňoch otvorených dverí fakulty, alebo priamo v uliciach, či galériách.

Boli tu poeti a pisálci, ktorí organizovali čítania v čajovni, písali po budovách, či vydávali svoj časopis.

Boli tu filmári, medzi ktorých sa počítam aj ja, ktorí sme organizovali premietania, točili množstvo scén do šuflíka, organizovali happeningy s kamerou.

Okrem toho tu sú aj kamenné inštitúcie, ktoré čas od času dali možnosť kultúrne sa vyžiť, či už Gesko s jazzovým festivalom, či inými koncertami, internáty na Jedlíkovej, Koloseum, Khoi-khoi, Piano, Tuba, Highroad a ďalšie, sú tu galérie, múzeá, divadlá a filmové kluby. Skrátka dalo sa nájsť si v tejto spleti svoje.

Som človek, ktorý sa pohybuje v tejto pavučine snov, preto je mi ťažké pozrieť sa na to z pohľadu človeka, ktorý je mimo a ktorý žije kultúrou, ktorá je mu podsúvaná masovými prostriedkami. Fakt je ten, že to vyzerá tak, že dnešná kultúra, alebo nedostatok kultúry našu spoločnosť formujú do blba a otupujú. Výsledok je zjavný. V dnešnej spoločnosti, kde aj umenie riadi trh to znamená, že umelci živoria, pretože väčšina konzumuje mainstream.

Včera som bol natáčať surreálny filmík s Karanowakom. Natáčali sme pred kinom Družba, dávali nového Batmana. Toľko ľudí v kine som dávno nevidel. Treba podotknúť, že bol pondelok, a tak bol lacnejší lístok.

Nedávno v Košiciach vzniklo IC – kultúrne centrum. Po vzore A4 v Bratislave a Stanici v Žiline chceli zastrešovať inú kultúru v Košiciach. Za ten krátky čas privítali množstvo zaujímavých umelcov z rôznych kútov. Mali zaujímavé priestory. Bolo to niečo, čo mohlo pomôcť košickej kultúre.

Problém IC-ečka vidím v niekoľkých veciach. Prvým bola poloha. Za cestami, mimo centra, problematické spoje. Navyše ak sa podujatie pretiahlo do neskorých nočných hodín bol problém sa dostať domov. A veľakrát sa program končil neskoro, lebo začínal neskoro. Štandardne hodinu po avizovanom začiatku. Zatiaľ sa čapovalo pri bare. Nie raz sa mi stalo, že som sa tam dotrepal a akcia sa ani nekonala, alebo tam bolo minimum ľudí a kapela sa tvárila kyslo. A kopec drobností. Preskočená kapitola v Ejzenštejnovom Alexandrovi Nevskom, fajčilo sa tam, cena lístka a podobne. Čím ďalej tým som tam chodil menej rád.

Viac krát som sa rozprával s Peťom Radkoffom riaditeľom IC- kultúrneho centra o tom, že by som im nejako pomohol. Vždy som ale cúvol. Aj kvôli spomínaným zážitkom, ale aj kvôli financiám. Mal som robiť zadarmo vo viere, že sa to rozbehne. Natočil som im záznam tanečného seminára Francesca Azzariho z Talianska. Osobne som ho dal Peťovi, ktorý ma veľmi prosil o to, aby som im natáčal akcie, že to bude premietať na obrazovke pri bare. Keď som im mal zostrihať prierez doterajšej činnosti, už ani o tom materiáli nevedel. Nikoho neobviňujem, alebo sa nesnažím ohovárať. Ľudí pracujúcich v IC bolo málo a pokiaľ viem s financiami to bolo biedne, a robili toho veľa. Čiže je pochopiteľné, že celkový výsledok bol plný chýb. Podstatné je ale to, že mám pocit, že aj z toho vyplývala moja prehlbujúca sa skepsa.

Zaujímavým zlomom bolo, keď sa objavilo EHMK 2013.

EHMK – Európske hlavné mesto kultúry – Čo to je? Pýtal som sa. To akože najkultúrnejšie mesto Európy? Aha, nie, nie, to je každý rok nejaké mesto tak označené, a nie jedno, ale hneď dve. A aký to má význam? Spropagovať a podporiť víťazné mestá, rozhýbať kultúrny život v ašpirujúcich krajinách. Súťaž o kultúrnejšie mesto? A čo s tými, čo prehrajú? Tam ostanú naštartované procesy a zjednotená komunita umelcov. Ahá! To sú asi tak v skratke otázky a odpovede, ktoré som časom nachádzal, zaujímajúc sa o EHMK.

Kultúrne podujatia v meste dostali hlavičku s logom kandidujúcich Košíc, všetko sa dialo najprv akosi v tajnosti, aby ostatné mestá nekradli košické nápady. Objavila sa skupina ľudí, manažérov a tvorivých umelcov, ktorý chytili opraty. Všetko, čo tu bolo aj dovtedy, sa onálepkovalo a tým zdanlivo zjednocovalo, umelci, študenti umenia začali vystrkovať hlavičky z kapucní, v ktorých ich trápila otázka budúceho prežitia. Musím povedať, že hoci som si myslel, že trocha poznám umelecké zázemie v Košiciach, mnohých z tých ľudí som nepoznal. Hneď v úvode som sa nie len u seba stretol s nedôverou v celý projekt. Kamarát Kornel Michalič, gitarista funky zoskupenia Uniflip podotkol, že ako môžu byť Košice Európske hlavné mesto kultúry, keď nám tu pobehujú fetujúce cigánčatá. Ale nevadí, stále je tu tá idea a vízia toho, že sa tu niečo podarí naštartovať.

A znova sa v tom celom objavuje skupina okolo Peťa Radkoffa a s poľutovaním sa spolu s nimi stretávam opäť s podobnými skúsenosťami ako pri IC-čku. Myslím, že nie je účelom urobiť projekt na mobilné verejné priestory do centra, s nálepkou British council a Ekopolisu a otvorenie objektov sa kvôli počasiu neuskutoční a návštevník akcie nikde nenájde oznam o tom, že síce program na Platforme nebude, ale recepcia je neďaleko a tam môže stretnúť primátora, britského veľvyslanca, a ďalších zaujímavých ľudí pri stoloch plných chutných drobností.

To je opäť len jeden z príkladov ako nemôže fungovať niečo s malým počtom ľudí, ktorí robia za minimálne náklady na niečom, čo možno prinesie nejaké ovocie. Snímam klobúk pred tým, čo sa im napriek tomu všetkému podarilo vytvoriť a zariadiť. Nové priestory kasární, nápad s kultúrnymi centrami na sídliskách sa mi veľmi páči, priniesli množstvo zaujímavých zoskupení, ale napriek tomu už na tie akcie s hlavičkou EHMK nechodím rád. Oveľa radšej sa prichomejtnem* znovu na spontánne organizovaný večierok, či nenápadný festival Hevhetia a podobne.

Zároveň sa pýtam, či tá celá potemkinovská paráda už niekomu neprináša nejaký ten zisk, a keď prinesie až v budúcnosti, tak komu a čo? Dostávam sa k podstate celého môjho článku. Že peniaze, ktoré máme sľúbené ak vyhráme (malo by sa investovať približne 2,5 mld. korún), nemôžu byť zdravou motiváciou pre kultúru v Košiciach a ani v žiadnom inom meste. Zdravou motiváciou pre kultúru s jej udržateľným rozvojom môže byť len kultúra sama, chuť ľudí tvoriť, pretvárať, vyjadrovať sa k veciam verejným, žiť spolu. Nie je to o tom preinvestovať peniaze, čerpať fondy, vymýšľať za každú cenu nové veci, aby sme ohúrili Brusel, ale byť citlivý k svojmu okoliu, k veciam ktoré tu máme. Ide o to vytvoriť zázemie pre ľudí, ktorí sú tu a sú tvoriví, nech môžu tvoriť bez obáv o prežitie.

Bol som v Amfiteátri na folklórnom festivale a žasol som z predvedených čísel. Najme Gruzínci ma dostali svojim tancom. Ale do amfiteátru akosi nik neinvestuje a aj návštevnosť bola slabá. Vlastne ani som nikde nevidel žiaden plagátik. Vzala ma tam frajerka. Počul som, že ak nevyhráme EHMK tak amfik padne za obeť novej výstavbe. A na EHMK sú viazané ďalšie takéto projekty.

Čiže, sme naozaj kultúrni, alebo len cítime vidinu peňazí?

*prichomejtnúť - vyskytnúť sa, prísť, pridružiť sa, navštíviť

8 komentárov:

  1. ...ktovie, ci ten panko s hviezdickovou gloriolou na karikature vie, akemu nekulturnemu mestu udelil titul ehmk2013?...mestu, ktore predalo svoje namestie za babku a dovoli ho zlikvidovat symbolom komercie...":O(
    ...
    julianBosakSt

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ahoj julo
    paci sa mi tento clanok
    sama som bola zvedava na tvoje nazory, ktoré v clanku prezentujes a to som ani nevedela ze tento clanok bol napisany:)
    je dobre rozpravat sa o tomto, kosickej kulture, ehmk, kulturparku a i úzko menšinovej kultúre aj o nedovere voci tomu vsetkemu
    zdravím nezavislich a tesim sa na dalsie clanky
    jana o.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. no len aby ste vedela projekt kasarne skoncil... uz to pod svoje ctihodne kridla zobralo mesto...

    OdpovedaťOdstrániť
  4. to som napsila ja matus:)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Julian, vidíte veci veľmi zaujímavo. je to určite na dlhšiu diskusiu, lebo ste sa dotkli viacerých tém. ja som si vybral iba jednu, ktorá vo mne zarezonovala najsilnejšie - nezávislú menšinovú kultúru. je to dosť hrozný názov, ale snáď to aspoň rámcovo vystihuje obsah, na ktorom by sme sa obaja dokázali zhodnúť. svojho času to bol aj môj svet. už s ním nemám taký intentzívny kontakt, vybral som si ešte užší segment. ale to, čo chcem povedať je skôr otázka - myslíte, že menšinové kultúrne podujatia majú navštevovať davy ľudí?. podľa mňa, to už potom nebude menšinová kultúra. tieto produkcie a kreativita nezávislých tvorcov je úžasná práve preto, že jej je málo a vzniká v ťažkých podmienkach. v hollywoode sú stvoky režisérov, ktorí začínali ako výborní freelence autori a skončili ako mágovia mainstreamových blockbusterov, síce špičkových, ale mainstreamových. aká teda má byť ambícia nezávislých tvorcov? majú byť sklamaní z toho, že ich tvorbu napokon príjme iba malý okruh ľudí alebo sa majú dožadovať väčšieho množstva peňazí, lepších podmienok a väčšieho počtu divákov? bude to ešte nezávislá kultúra? toto nemyslím ako provokáciu... jarokerner

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Zdravím pán Kerner, teší ma, že reagujete takto vecne.. ja by som asi nepoužíval označenie menšinová kultúra, pre mňa je podstatná nezávislosť, hoci si uvedomujem problematickosť aj tohto označenia. Ide mi o to, aby umelci netvorili motivovaní ziskom, aby ich idea, ich dielo bolo, čo najmenej, ovplyvnené tým, kto im ho zaplatí. Čize v našom konkrétnom prípade mám pocit, že umelci myslia, možno podvedome, na to ako to urobiť, aby sa to páčilo úradníkom z EÚ. Nevadí mi keď príde na akciu málo ľudí, ani veľa, tento aspekt je obrazom spoločnosti, toho, na čom sú ľudia chovaní najväčšími médiami. Keby médiá nekŕmili ľudí brakom, ale by poskytovali naozaj hodnoty, bolo by tých ľudí, ktorí si zájdu do galérie pozrieť si obrazy viac. Keby sme nežili v takomto systéme, ktorý je sústredený na zárobok, ktorý ľudí vyčerpáva, keby sme mali viac voľného času, znovu by tá situácia mohla vyzerať inak. Je to o kultúre celej spoločnosti. No a to, čo sa deje prostredníctvom EHMK mi pripadá úplne tým najhorším, čo sa mohlo pre túto "nezávislú" kultúru stať. To, čím bola zaujímavá bolo úplne potreté, tým že do toho vstúpili ekonomické záujmy. Pripomína mi to príbeh skejťákov z Dogtownu, ktorý ako prvý začali skejtovať po svojom (nie gymnasticky), a prišli spoločnosti vyrábajúce skejty a módu a kúpili ich, rozbili ich priateľstvá, zobrali im tú nezávislosť. Jeden jediný sa nenechal kúpiť a nestal sa boháčom, no pre mnohých bol najšikovnejší z nich. Tento princíp nachádzame aj pri dnešných skejteroch a snowboarderoch a slávnych ľudoch, ktorí začali s vášňou a skončili v biznise.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. kornelov názor: http://julianbosak.blog.sme.sk/c/111597/Kosice-nie-su-take-kulturne-mesto.html

    OdpovedaťOdstrániť