utorok, 9. decembra 2008

Noam Chomsky - 80-ročný politický disident a anarchista


Osemdesiatiny Noam-a Chomsky-ého oslavujeme priblížením jeho "filozofie".

Noam Chomsky (1928) je známy ako politický aktivista, no študenti jazykov ho možno poznajú skôr ako jazykovedca. Jeho príspevky sú v oboch oblastiach veľmi významné a naviac ich závery dobre interagujú. Chomsky-ého lingvistická teória je totiž logicky konzistentná s jeho ideovo-politickým zameraním, čo môže okrem iného rozšíriť záujem o ňu aj u neodborníkov.

LINGVISTIKA
V tejto oblasti sa zameral na gramatiku, pretože podľa neho predstavuje obor fundamentálneho problému lingvistickej teórie. Ten má konkrétne spočívať ,,vo výbere deskriptívne adekvátnej reprezentácie gramatiky v ktoromkoľvek prirodzenom jazyku.“ ([1];18) Chomsky svojou prácou prispel k riešeniu problému osvojovania si jazyka človekom ([3]). Dokazuje, že človek je rýchlo schopný osvojiť si používanie materinského jazyka a následne pri obmedzenom množstve pravidiel samostatne konštruovať zmysluplné vety. To je možné pri hocakom jazyku bez ohľadu na odlišnosť ich gramatických pravidiel.

Týmto poprel behavioristickú teóriu učenia založenú na podnetoch a reakciách, pretože podľa neho nie je možné, aby osvojenie si tak komplikovaného systému akým ľudský jazyk je, fungovalo (iba) na tomto princípe. Zo zistení o ľudských vlastnostiach pozoruhodne efektívneho zvládnutia a nato ovládania jazyka sa, na rozdiel od dovtedy preferovanému empirizmu, prikláňa ku karteziánskej racionalite a konceptu vrodených ideí. Následne ,,Chomsky zhodne s Descartes-om vyhlasuje, že „tvorivá stránka normálneho používania jazyka predstavuje jeden z fundamentálnych faktorov odlišujúcich ľudský jazyk od akejkoľvek známej sústavy zvieracej komunikácie.“ ([1];36) V podstate to znamená, že človek má schopnosť naučiť sa jazyk vrodenú.

Premostenie medzi týmito lingvistickými skúmaniami a jeho angažovanosťou pre svetové politické dianie predstavuje myšlienka o potrebe tvorivej práce, ktorá je podľa neho základnou zložkou ľudskej povahy. Táto vlastnosť by mala byť preto podľa neho podľa možností čo najmenej obmedzená, teda si vyžaduje patričné spoločenské podmienky.([2]) Chomsky sa preto stavia proti akejkoľvek vedúcej sile, ktorá limituje túto prirodzenú schopnosť človeka.

ANARCHIZMUS
Pod obmedzeniami však nemá na mysli iba totalitné štáty či všemocných vládcov, ktorých pôsobenie je očividné, ale dostatočne pozorne si všíma aj (ešte stále) súčasné štátno-mocenské aparáty či ďalšie iné inštitúcie, ktoré zamedzujú slobode rozhodovania. Ako píše v Nevyhnutných ilúziách: „Totalitný štát vystačí s nižšou mierou vernosti požadovaným pravdám. Stačí, ak ľudia poslúchajú. To, čo si myslia, je druhoradé. No v demokratickom politickom zriadení vždy hrozí nebezpečenstvo premeny nezávislého myslenia na politickú akciu, a preto je dôležité takú hrozbu vykoreniť od základov.“ ([1];48)

Aby sme ešte ozrejmili Chomsky-ého anarchizmus, spomenieme pár jeho názorov a postojov v otázke riešení konkrétnych prípadov. Hromadné vlny aktivizmu v protestoch proti Svetovej banke, MMF a MAI naňho pôsobili povzbudzujúco, pretože boli vyjadrením nespokojnosti uvedomelých ľudí s neprávosťami, ktoré tieto obrie inštitúcie spôsobujú a prejavom ich vôle zmeniť to. Napriek tomu, že by podľa neho nemali spolu s korporáciami vôbec existovať, nie je Chomsky za ich okamžité zrušenie, lež ich reformu a diverzifikáciu, pretože by to podľa neho len spôsobilo katastrofu.
Nie je tým ani tým typom anarchistu, ktorý by sa radoval zo súčasnej svetovej finančnej krízy, ako sa sám nedávno vyjadril v jednom rozhovore. Ostáva síce neustále neúnavným (a občas i sarkastickým) disidentom etablovanej autoritárskej moci, nie je však škodoradostný či zloprajný.

KRITIKA USA
Na politiku Spojených štátov, kde žije, sa díva ako na zločineckú a ovládanú korporáciami. Korporácie využívajú hegemonickú moc Spojených štátov, ktorú si upevnili po druhej svetovej vojne, aby presadzovali svoje záujmy vo svete. Moc si upevňujú pomocou politického systému, ktorý nie je demokraciou, ale plutokraciou (vládou bohatých). Dôkazom toho je podľa neho i fakt, že jeden z otcov americkej Ústavy, James Madison, koncipoval úlohu vlády ako obranu bohatých pred chudobnými. Tí majú chabú možnosť raz za čas ovplyvňovať spoločenské dianie odsúhlasením doterajšieho smerovania štátu prostredníctvom volieb, ktoré v skutočnosti nie sú demokratické. Korporátna moc sa preskupuje zo strany do strany a robí z najmocnejších strán len frakcie jednej, obchodníckej strany.

Rozhodujúce pre takéto nastavenie bolo minulé storočie, kedy sa americký „priemyselno-obchodne-finančný sektor koncentroval... a rozširoval svoj vplyv do cudziny so zámerom urobiť svet bezpečnejším pre americký korporatívny kapitalizmus“ ([1];91-92) Svetový poriadok, ktorý nanútil štátny kapitalizmus USA svetu, má korporáciám zabezpečiť lacnú pracovnú silu, privatizovateľné zdroje surovín, odbytiská a zákazky. Ostatné štáty, ktoré podporujú zámery USA a korporácii si popritom môžu hľadieť svojich záujmov, no neustále pod dohľadom tohto supervízora.

V propagande svojej ideológie a podpore neodporovania im sú nápomocné médiá, ktoré sú pod vládou niekoľkých najväčších sfúzovaných spoločností. Pod ich správou sú televízne stanice, žurnalisti a teda i informácie. Ich riadenie však Chomsky nemystifikuje do konšpiračných či paranoických vízií, ale dokazuje, že prirodzeným záujmom súkromných médií je podpora vlastných korporácii. To potom zahŕňa rozličné podoby manipulácie za účelom vyhovenia a zapáčenia sa sponzorom a ich ideológii.

Fundamentálnou otázkou pritom pre Chomsky-ého neustále ostáva: Chceme privátne koncentrácie moci, aby robili rozhodnutia pre ich vlastný prospech, alebo chceme verejnosť podieľajúcu sa na rozhodnutiach o spoločnom blahu?

Tí šťastnejší ľudia, ktorí žijú v demokratických spoločnostiach s možnosťou slobodne rozhodovať o veciach verejných, s dostupnými informáciami, sú tak zároveň väčšmi zodpovední za súčasný stav globálnej nerovnosti. Mali by preto svoje príležitosti využívať, zaujímať sa o svetové dianie a pomáhať ľuďom ostatných krajín rozhodnutiami na zlepšenie ich životných podmienok a aby mohli byť tiež slobodní.

To celkom odporuje vojenskej agresii vyspelých štátov, jeho neprimeranému zasahovaniu do cudzích vnútorných záležitostí spôsobom, ktorý ich problémy ešte zhorší, ako napr. v prípade Srbska. Podľa Chomsky-ého by namiesto toho bolo potrebné dodržiavať medzinárodne platné konvencie ako Všeobecnú deklaráciu ľudských práv či Chartu OSN, ktoré zakazujú porušovanie ľudských práv za akýmkoľvek účelom. No dlhodobá snaha USA o udržanie si vplyvu na Blízkom východe, kvôli dobrej dostupnosti k bohatým ropným rezervám v tejto oblasti však viedla k ich porušovaniu. Spojené štáty sa podľa Chomsky-ého predovšetkým snažili zabrániť hrozbám ako ekonomický nacionalizmus či sociálna demokracia, ktoré by spôsobili prevzatie prírodného bohatstva miestnym obyvateľstvom, čo by narušilo ich hospodárstvo. ([1];67-68) Tvrdí, že USA vždy používalo dvojaký meter na záležitosti, v ktorých malo záujmy a nedbalo na riešenie konfliktov či dopady svojho len ziskom poháňaného konania.

[1] Winston, Morton: Chomsky. Vydavateľstvo PT 2004
[2] Chomsky Noam, Foucault Michel, Elders Fons: Člověk, moc a spravedlnost. Intu 2005
[3] "Kľúčovým postrehom je, že mať jazyk je druhové vlastníctvo homo sapiens, oba v zmysle, že lingvistická kompetencia (čo hovoriaci jazykom poznajú v schopnosti bytia hovoriacimi) je pozoruhodne jednotná medzi členmi nášho druhu a v zmysle, že podobnú kompetenciu nie je možné nájsť medzi členmi iných druhov. Uniformita lingvistickej kompetencie medzi ľuďmi bola zahalená nadmerným zameraním sa na rozličnosť lingvistického prevedenia hovoriacimi (skutočnosti o ich aktuálnom lingvistickom správaní) a rozmanitosť jazykov hovorených vo svete. No, podľa Chomsky-ého, hrubé pozorovanie správania hovoriaceho je slabým sprievodcom v lingvistike a pod zjavnou rozličnosťou môžeme objaviť univerzálne princípy ľudského jazyka. Postrádanie lingvistickej kompetencie medzi neľudskými zvieratami je zahmlená faktom, že niektoré z nich (napr. včely alebo delfíny) sú spôsobilé komunikovať a obmedzeným úspechom, ktorý mali výskumníci učením niektorých z nich pochopiť jednoduché verbálne inštrukcie. Avšak jestvujúce systémy zvieracej komunikácie pozostávajú z konečného súboru symbolov a nie je tu žiaden dôkaz, že zvieratá dokážu nadobudnúť omnoho viac než to cez inštrukcie. Jazyk, na druhej strane, má rekurzívnu gramatiku schopnú generovania potenciálne nekonečného súboru vyjadrení. I keď my ľudia zamestnávame jazyk za účelom komunikácie (rovnako ako pre účely sebavyjadrenia, objasnenia myšlienok, vytvárania a upevňovania sociálnych zväzkov atď.) Chomsky odmieta, že komunikácia je základná funkcia nášho jazyka a vo všeobecnosti popiera tvrdenie, že jazyk by mal byť študovaný v kontexte ľudských vzťahov." In: Zoltán Gendler Szabó: Dictionary of Modern American Philosophers, 1860-1960 http://chomsky.info/bios/2004----.htm )

3 komentáre:

  1. Podľa mňa je dosť odvážne tvrdiť, že akcia NATO v Srbsku bola agresia.V tej dobe bola veľká vlna kritiky, že medzinárodné spoločenstvo nekoná v tejto otázke.To, že bolo zvolené vojenské riešenie tohoto konfliktu, bolo dané aj tým, že diplomacia k ničomu neviedla.
    Pochybujem aj o tom, či je možné nazývať štát suverénny, pokiaľ pre svoju menšinu stavia koncentrečné tábory.Pričom tento postup by sa dal zo strany Srbska nazvať systematickou vojnou vedúcou k vyhladeniu menšiny, ktorá chcela pre seba získať nezávislosť.
    Chomsky sa zamýšľa aj nad tým, prečo NATO nezasiahlo v Turecku. To je dobrá poznámka vhodná ku kritike NATO.Ale neznamená to, že NATO nemalo tým pádom zasiahnuť v Srbsku.Ešte by som chcel vedieť, aké záujmy má USA v bývalej Juhoslávii.Ak je to rozširovanie trhu, kapitalizmu v americkej podobe, tak nech sa kritizuje americký kapitalizmus. Ale nemyslím si, že je správne spájať túto kritiku so zásahom NATO.
    Mám podozrenie, že niekedy sa v mene kritiky kapitalizmu spomínajú aj veci, ktoré aj s kapitalizmom môžu mať niečo spoločné,ale neznamená to, že v otázke občianskych vojen ide apriórne o agresiu.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. hop, ten anonym, to som ja Lao.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Budem parafrázovať Hayden-ove fakty obsiahnuté v texte v odkaze, kde sa spomína Srbsko.
    Clinton-ove oficiálne dôvody agresie dokladá tento odborník na Juhosláviu reálnymi faktami protikladného účinku, ktoré spôsobila.

    Ako mohli obraňovať Albáncov, keď sa dalo predpokladať, že útoky NATO ešte zvýšia boje? Srbi tak totiž urobili a urobila tak i Kosovská oslobodenecká armáda s podporou vzdušných síl NATO. To ďalej pozdvihlo novú vlnu utečencov.
    Chceli tým zabrániť väčšej vojne? Veď napokon hrozilo, že utečenci rozvrátia Macedónsko, čo spustilo proti NATO-vské vášne, že tisícky tamojších demonštrantov napadli americkú ambasádu.

    Ak ale predsalen povieme, že atakovali suverénny štát kvôli protestom verejnosti žiadajúcej zasiahnuť, prečo tak neurobili nielen v prípade Turecka, ale i Izraela (útočiaceho na libanonských civilistov po mnohé roky)?

    Hayden (riaditeľ Centra pre ruské a východoeurópske štúdiá na Pittsburgh-skej univerzite) potom hovorí, že novým rozdúchavačom plameňov (takto Clinton nazval Miloševič-a) etnických rozdielov na Balkáne je NATO.

    Prečo teda zaútočili? Chomsky to odôvodňuje ako akt overenia si stability a loajality členov NATO.
    Veď o akej pomoci je reč, keď napokon: ,,Straty srbského civilného obyvateľstva za prvé tri týždne vojny sú vyššie než všetky straty obidvoch strán v Kosove počas troch mesiacov pred vojnou, a práve tieto tri mesiace pokladali za humanitárnu katastrofu.“ (Chomsky: New Military Humanism: the Lessons from Kosovo. In: ([1]; 74)


    Naviac, netreba si myslieť, že USA chodí s hrdinským poslaním kade-tade po svete a všade zachraňuje ľudí pred neprávosťami každého druhu. Chomsky poukazuje na to, že americká Ústava, základný štátotvorný orgán, bol založený tak, aby chránil "majetných národa" (vlastníkov veľkých pozemkov, bohatých priemyselníkov, tzv. manufaktúrnu aristokraciu), pred väčšinou, pretože tá tvorí ekonomiku štátu. Ako možno za takýchto podmienok predpokladať, že by bolo dovolené zasahovať väčšine (obyčajným ľuďom) do záujmov bohatých vyvolených? Prečo by to robili?

    Citujem Chomsky-ého: Títo ľudia nenávidia demokraciu, nechcú aby bola verejnosť zahrnutá do rozhodnutí.

    Ďakujem ti za intelektuálnu vzpruhu!

    OdpovedaťOdstrániť