piatok 27. februára 2009

Walden Bello: ´Je čas smerovať za kapitalizmus´


Interview vedené Alejandro-m Kirk-om/IPS TerraViva

Svetové sociálne fórum má urgentnú a rozhodujúcu úlohu: bojovať sociálno-demokratickým ohlasom so svetovou krízou kapitalizmu, ktorá teraz prebieha, a presadzovať demokratickú kontrolu ekonomiky a štátu na celom svete, hovorí filipínsky akademik, autor a aktivista Walden Bello v rozhovore s Alejandro-m Kirk-om z TerraViva.

Aká je najdôležitejšia úloha SSF (Svetové sociálne fórum) v kontexte súčasnej svetovej krízy?
Sme na veľmi kritickom historickom uzle, ktorý rozplieta neoliberálny kapitalizmus a myslím si, že SSF je miestom, kde by sa mali konať veľmi vážne diskusie, v rámci ako predvídania aký je pravdepodobný ohlas globálneho kapitalizmu, rovnako ako urýchlenia alternatív k súčasnej kríze. Musíme fakticky stanoviť úlohu SSF v kontexte vážne veľkej a ťažkej globálnej krízy.

Takže Belem [brazílske mesto, v ktorom sa od 27.1. do 1.2. 2009 konalo posledné SSF] je rozhodujúcou etapou pre budúcnosť SSF?
Áno, rozhodne. Bolo by extrémne kritické pre globálnu občiansku spoločnosť reagovať´na túto krízu v tomto bode mimo toho typu stabilizačných riešení, ktoré začíname vidieť v Európe a Spojených štátoch. Kapitalistické elity už vo viacerých spôsoboch idú za neo-liberalizmus, takže si myslím, že na jednej strane je veľmi dôležité v Belem dôjsť ku konsenzu o kríze kapitalizmu a mali by sme mať veľmi vážne diskusie o tom, ako ísť nad (takéto) riešenia. Myslím, že potrebujeme vybojovať alternatívy zvnútra systému, ako expanzia sociálnej demokracie napríklad.

Ako môže SSF vyjsť s takou reakciou a ako by ju mohlo možne implementovať?
Na čo sa skutočne potrebujeme vážne pozrieť v Belem je nielen identifikácia krízy neoliberalizmu, ale kríza kapitalizmu. Hovoríme o koreňoch krízy, ktoré sú dynamické v kapitalistickom spôsobe výroby. Alternatívou k tomu je niečo, k čomu sa potrebujeme vážne dopracovať. Fakticky potrebujeme skoncipovať naše odozvy v rámci spoločných univerzálnych hodnôt, ako otázku spravodlivosti, otázku poctivosti, vytvorením alternatívy, ktorej skutočne záleží na blahu ľudí. Myslím, že diskusia v Belem bude skutočne veľmi rozhodujúca kvôli zostaveniu obrazu alternatív. Ako pre realizáciu skutočne potrebujete byť dosť inovatívny. Musíme sa zamerať na vážne prepojenie nášho hnutia skrz rôzne krajiny, súčinne reagovať s ohľadom na alternatívy, ktoré sú zatlačované. Nemôže to byť ľahké, no tento druh zdieľania skúseností, vytvárania sietí, zdieľania myšlienok, toto je, myslím si, niečo v čom bude hrať fórum rozhodujúcu úlohu.

Zdá sa, že sa vo svojich dielach vyhýbate klasickým pojmom ako socializmus, revolúcia a podobným, na popísanie toho typu spoločnosti, ktorý by malo Fórum očakávať.
Až tak od artikulácie alternatívy neustupujem. Pozeráme sa na demokratizáciu vlastníctva prostriedkov výroby. Či to nazývate socializmom alebo demokraciou ľudí, alebo demokratickým socializmom, o čom v skutočnosti hovoríte, je demokratická kontrola ekonomiky. Musíme sa pozrieť na možnosť artikulovania zmiešaných ekonomík, s rozličnými systémami vlastníctva v ekonomike, ktoré budú pravdepodobne zahŕňať spoločenské zriadenia, družstvá, súkromné podniky, štátne zriadenia. To je jeden rozmer. Ďalším rozmerom je otázka opätovného zamerania sa na vnútornú, domácu ekonomiku, namiesto exportných trhov, národného ekonomického rozvoja. Budeme hovoriť o rozhodujúcej dôležitosti spravodlivosti, spravodlivo silných mechanizmoch príjmu a prerozdelenia. A ekologicky udržateľnej alternatíve. Nechcem používať pojem socializmu, pretože tu jestvujú určité konotácie toho, o čom socializmus je, ktoré predkladajú obraz Východnej Európy.

Deje sa v súčasnosti niekde vo svete niečo podobné?Myslím, že vidíme úsilie tejto línie v niekoľkých krajinách, vskutku v Bolívii, Ekvádore a Venezuele. Domnievam sa, že každý proces má pochopiteľne svoje vlastné špecifiká, každý vlastnú dynamiku. Povedal by som, že ako sa kríza prehĺbuje, a myslím si, že sme v začiatočných fázach krízy, ľudové boje povedú za samotné tradičné mechanizmy stabilizácie, ktoré momentálne prebiehajú. Takže sa domnievam, že budeme pozorovať viac a viac z týchto snáh za demokratickú kontrolu a participáciu ako sa bude kríza prehĺbovať.

V tomto procese vedú rozvojové krajiny a Sever ostane pozadu?
To by som nepovedal. Myslím, že ľudia sú stále ohromení krízou, hlavne v Spojených štátoch, Európe a Japonsku. Kríza sa pohybuje veľmi rýchlo. Nepodceňoval by som vznik ľudových hnutí v týchto oblastiach sveta.

Je tu tiež riziko radikálne pravicových riešení ako tie vo Francúzsku a Taliansku?
Je to rozhodne možnosť. To, čo uvidíme budú tri možnosti: jedna, radikalizácia ľavice, radikalizácia pravice – to je veľkým nebezpečenstvom na Severe, na miestach ako Taliansko a Francúzsko, a treťou je jednoducho paralýza. Takže nie je záruka, že progresívne alternatívy budú rásť. Progresivisti, so svojou znalosťou spoločnosti a ich stratégiou, musia bojovať za hegemóniu.

Nemecká ľavicová strana sa zdá byť výnimkou tomuto pravidlu.
Myslím si, že Die Linke v Nemecku je veľmi dobrým príkladom pokusu inovatívneho uchopenia situácie, prechádzajúceho od kritizovania k posúvaniu sa za sociálno-demokratické reakcie na momentálnu situáciu. Vytváraním situácie na priblíženie sa k ľudskej sile, participatívnej demokracii v ekonomike ako aj štáte.

V poslednej dobe ste písali, že globálna rovnováha moci sa posúva na Juh.
Čo si myslím, je, že čo sme videli posledné desaťročia, bolo oslabovanie tradičného centra ekonomík. Videli sme, že Spojené štáty šli do tejto konzumnej, finančne riadenej formy kapitalizmu, financovanej Čínou. Čínske úvery udržiavali ekonomiku Spojených štátov v chode. Počas posledných 10 až 15 rokov krajiny ako Brazília, Čína a India sa stali relatívne silnými činiteľmi posunutím práce a kapitálu; stali sa veriteľmi Severu. To je to, čo myslím v rámci balancovania moci. Nevravím, že sa stali novým centrom alebo hegemonickými. Hegemonickou mocou ostáva byť Sever, predovšetkým Spojené štáty.

Je to pozitívne pre ten typ bojov, po ktorých voláte vy?Ako ktoré. Celkovo, čím sa stanú krajiny Severu menej hegemonickými, a viac moci je zneškodnenej pre globálny systém, myslím, že je to pozitívny vývoj. Na druhej strane si musíte uvedomiť, že tieto krajiny (Juhu), tieto ekonomiky sú pre všetky účely kontrolované kapitalistickou elitou vo viacerých spôsoboch, napríklad v prípade Číny, a tieto sú menej zodpovedné ako, povedzme, elity v Spojených štátoch. Takže na jednej strane pozitívnou vecou je zneškodnenie moci, na druhej tiež hovoríme o týchto nových ekonomických činiteľoch, ktoré robia veľké odlišnosti, sú pod nadvládou rozvojovej elity. Myslím, že výzva na Severe je naozaj za progresívne hnutia na pretlačenie ich agendy, ktorou je väčšia participácia a väčšia demokratická kontrola výrobných prostriedkov, ekonomického vytvárania rozhodnutí. Agenda je rovnaká pre hnutia ako na Severe, tak na Juhu.

Ako vidíte v tomto kontexte Izraelskú agresiu na Palestíne?
Celú dobu som sa domnieval, že sú určité kľúčové boje, na ktorých musí SSF veľmi silno trvať. Rozhodne je Palestínsky problém jedným z nich. SSF by mala silno bazírovať na odsudzovaní Izraela a podporovaní práva Palestíncov na ich vlastný štát, a podporovať právo návratu Palestíncov tam, kde je teraz Izrael. Naozaj cítim, že SSF už nemôže dlhšie hovoriť, že chceme iba poskytovať zastrešenie uskutočnenia diskusii. Vždy som hovoril, že tento typ akademického postoja napokon premárni ducha SSF a myslím, že sa to už do určitej miery stalo. Na naozajstné posilnenie jeho ducha a pokračovanie v poskytovaní silného druhu energie v podpore občiansko-spoločenských hnutí, Palestínsky problém, a Afganistan, problém kapitalizmu v skutočnosti, toto sú problémy, na ktorých musí SSF veľmi silno trvať.

Takýto postup si vyžaduje stálu štruktúru.
Áno, myslím si, že musíme nájsť skutočné spôsoby vytvorenia záväznejšieho tela Medzinárodnej rade. Momentálny problém s Medzinárodnou radou je, že je to hlavne diskusná skupina, než telo s naozaj efektívnymi silami na začatie boja.

Mala by byť Medzinárodná rada voliteľným telom?
Nemôžeme byť zviazaní k fóram, no naozaj potrebujeme Medzinárodnú radu, ktorá je záväzná, ktorá je takpovediac reprezentatívna. Sú tu rozličné typy formálnych mechanizmov. Domnievam sa tiež, že by sme mali pravdepodobne mať efektívnejší typ Sekretariátu, ktorý by tu nebol iba na organizovanie ďalšieho fóra, ale na zabezpečenie implementácie riešení a zhromažďovaním ponaučení. Jedným z problémov SSF bolo, že nemá zmysel hromadenia ponaučení od jedného SSF k ďalšiemu, takže zodpovednosť, zhromažďovanie ponaučení a rozhodovanie, ktoré je demokratické, toto je výzva SSF. Povedať to, namiesto všetkých nerovnakostí a slabín SSF. Je to stále veľmi dôležitý mechanizmus pre globálnu občiansku spoločnosť byť schopná ovplyvniť smer svetových udalostí.

[Zdroj: http://waldenbello.org/content/view/103/47/]
Preložil: Karanowak

1 komentár:

  1. Na poslednom stretnutí v Belem v brazílskej Amazónii sa na prelome januára a februára zišlo viac ako 120-tisíc ľudí, vrátane 1400 reprezentantov amazónskych Indiánov.

    OdpovedaťOdstrániť