pondelok, 23. marca 2009

Volím proti tejto vyprázdnenej forme čísel bez človeka

Tieto prezidentské voľby, ktoré práve zažívame, vo mne utvrdzujú presvedčenie, že tento systém, ktorý žijeme, je fraška, fraška, ktorá si bez hanby dokáže hovoriť demokratická a slobodná napriek tomu, že v nej vôbec nejde o vôľu ľudu, ani jednotlivca, ale o vládu peňazí a záujmových skupín, ktoré nimi disponujú.

Nečudo, že jeden z dvoch finalistov súťaže Slovensko hľadá prezidenta je podporovaný ľuďmi z volebného tímu amerického prezidenta Obamu. Naše malé slovenské voľby sú len odvarom americkej megašou, ale nezaostávajú v princípe vyprázdnenej formy, ktorej obsah je ani nie na tretej, ale na poslednej koľaji. Kampaň postavená na známych tvárach šoubiznisu a slogane „dokážeme to!“ oslovuje masy naučené konzumovať a baviť sa dnešnými reality šou, v ktorej najväčším zadosťučinením je, keď vyhrá na začiatku znevýhodnený kandidát, ťahajúci za kratší koniec a ľudia majú odrazu pocit ako sa zúčastnili na ušlachtilej demonštrácii vyspelosti ľudu. A pritom ide o presný opak - o víťazstvo marketingových stratégií, ktoré znásilňujú naše podvedomie odkedy ráno rozlepíme oči. Slogan „Dokážeme to!“ je nesmierne podobný Obamovmu „Yes we can!“. Otázkou ostáva, že Yes we can – What?, Dokážeme to! - Ale, čo? Zvíťaziť nad preferenčne zvýhodneným protikandidátom? A potom čo? Čo ďalšie ponúka tento kandidát okrem tohto klamlivého zadosťučiňujúceho pocitu, že šou vyhrala žena? Veď prezident má reálne právomoci zasahovať do života spoločnosti do našich každodenných životov, do rozhodovania vlády, do verejného diania - to nie je otázka povrchných sympatií a emócií. A pýtajme sa: čo a koho reprezentujú naši kandidáti?

Žiaľ, táto vláda finančných záujmových skupín s ľuďmi vybabráva deň, čo deň, pretože pre ňu je človek na ani nie treťom mieste. Dôležité sú práve tie neživé čísla reprezentujúce zisky. Podobne ako sú dôležité celkové čísla voličov pre nášho kandidáta a nie rozhodnutie jednotlivcov. Takže aj keď sa nájde jedinec používajúci vlastnú hlavu, je zanedbateľný. Volím proti tejto vyprázdnenej forme čísel bez človeka.

11 komentárov:

  1. podla mna . ponuka radicova realnu sancu aspomn prinutit Pana premiera pouivazovat nad predkladanymi a schvalenymi zakonmi tym ze ich moze vetovat a poslat do druheho citania.. odtial potom ale neviem ci idu s5 alebo sa priamo povazuju za schvalene..

    ak je I.G.(i.pop) lokajom Pana premiera tak mu podpise vsetko. moze realne nastat urcita mobilizacia zdraveho usudku..

    ano prezident ma pravomoci. a moze dokazat aspon ciastocne obmedzit tuto luuzu, a nasledne mozno priviest ludi k rozumu.. Snad to dokaze. lebo ta smerova luza je naozaj strasna

    OdpovedaťOdstrániť
  2. A ako inak by to mohlo fungovať? Nemôžu predsa všetci poznať Radičovú osobne. Takže je pochopiteľné, že sa do kampaňe zapájajú známe osobnosti, ktoré majú nejakú dôveru u obyvateľstva a tak pomôžu ľuďom vybrať správneho kandidáta.

    Niektorí z nich sa s ňou poznajú osobne už dlho (napr. pán Lasica), niektorí menej. Že sú ochotní ZADARMO podporiť politika, míňať svoj čas na mítingoch a koncertoch, s vedomím, že keby zlyhal on, utrpí aj ich povesť, tak to znamená, že mu asi dôverujú, nie?

    No a celé to musí byť vkusne zabalené, proste aby to zaujalo medzi desiatkami ďalších bilboardov a reklám na internete. Radičová má peniaze na kampaň od mnohých ľudí, ktorí vedia, že bude dobrou prezidentkou a všetci sú zverejnení na internete. Dá sa pozrieť, že medzi nimi nie sú ľudia, čo obchodujú zo štátom, takže tie prachy dali len pre dobrý pocit, že podporili schopného človeka.

    No a najviac o Radičovej schopnostiach hovorí jej životopis.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Nehovorme o SDKÚ, SDKÚ je v úpadku... Sú aj iné strany.

    Ale aj tak sa bývalá vláda nedá s tým, čo je teraz, porovnávať. Je to katastrofa po všetkých stránkach, od Harabina, ktorý si privlastňuje súdnictvo, až po to ako táto vláda ničí slovenskú ekonomiku. Dopadneme tak, ako je na tom teraz Maďarsko po 10 rokoch vlády socialistov.

    Táto vláda napríklad ani len nerešpektuje pravidlá pri tvorbe zákonov, robí ich často narýchlo bez zákonom stanovenej doby pre podávanie pripomienok od verejnosti, katastrofálne, protiústavne. To je jedna z oblastí, kde môže Radičová pomôcť - že bude vetovať protiústavné zákony. Na to táto dnešná bábka v rukách Róberta Fica nemá odvahu.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ak som Vám dobre porozumel, znamená to -keď to premeníme-, že snaha opozície mať páku na premiéra a koalíciu je zaobalená do okopírovanej a megalomanskej kampane len preto, aby ľudia nemuseli počúvať o odpornom, ale dobrotivom boji o moc?
    Nie je to zlé, až na to, že článok bol o nedemokratickosti volieb, v ktorých Vám niekto druhý povie koho voliť.
    A teda resumé: je propaganda zlúčiteľná s demokraciou?

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Joooj Karanowak -to je neskutočné zavádzanie, že tieto voľby sú nedemokratické. Nedemokratické by toto všetko čo sa tu deje bolo vtedy, keby tebe osobne bolo bránené v tom, aby si kandidoval, alebo aby si založil organizáciu, ktorá by sa mohla premeniť na politickú stranu atď. Jednoducho demokracia sa od nedemokracie líši tým, že v demokracii máš možnosť slobodne šíriť svoje myšlienky a nie tým, že ti je hovorené, koho máš voliť. To, že kandidáti sú takí, akí sú, nie je chyba samotných kandidátov, ale ľudí, ktorí sedia doma a nadávajú, aké to je celé zlé. Pritom nič im nebráni v tom, aby niečo sami urobili. Tým že človek, ktorému sa pomery v politike nepáčia, nič nerobí, má dojem že mu je nútené, aby volil toho, koho nechce.
    Súhlasím s tým, čo je napísané v článku, že demokracia je vtedy, keď má môj hlas váhu. Teda, že vôľa každého človeka je vypočutá. Ale to je idealistická predstava, ktorú je potrebné nejakým spôsobom v tomto svete uskutočniť.Ak by sme dogmaticky uskutočnili ideálnu predstavu demokracie, tak tento svet sa ti odvďačí chaosom, pretože už len vypočutie každého človeka je nemožné.Preto jediná možnosť, ako demokraciu ako tak prispôsoboť tomuto svetu je cestou nejakých spoločenstiev - politckých strán, združení, hnutí, organizácií - v ktorých majú jednotlivý členovia aspoň približné videnie sveta. To zároveň znamená, že v týchto inštitúciách prebieha polemika a diskusia - teda aj v samotných politických stranách prebiehajú názorové konfrontácie, nedorozumenia...
    Teda, ak kampaň nazývaš tak pekne - propaganda - tak demokratické na tom všetkom je, že propagandu môžeš robiť aj ty. Nakoniec celá vaša stránka je istou propagandou.Keby som mal ja takú stránku, tiež by som niečo písal, robil by som propagandu.
    Ľahok sa kritizuje a hovorí, že táto kampaň je len o číslach, je bez človeka a tým pádom vyprázdnená. Ale celé sa to odvíja od idealistickej predstavy demokracie, ktorá vedie k chaosu.
    Teda otázka "je demokracia zlúčiteľná s propagandou?" - je neskutočným zavádzaním. Propaganda je úplne v poriadku, keď sa odohráva v demokratickom prostredí - teda v prostredí, v ktorom ti nie je bránené uchádzať sa o moc v štáte.
    PS: či už uspeješ, alebo nie, záleží od toho, čo chceš ponúknuť - teda od obsahu. Forma je iba prostriedkom vďaka ktorému sa dostáva čo najväčšiemu počtu ľudí. Ale to neznamená, že keď použiješ meglomanskú formu, tak presvedčíš ľudí. Veď prečo majú strany rôzne preferencie? Pretože majú rôzny obsah - rôzne videnie sveta.A to napriek tomu, že majú expertov na kampane.
    lao

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Ďakujem za peknú rozprávku o tom, ako sa demokracia zachránila od chaosu a zneužitia, aby nakoniec mohol naozaj vládnuť každý... -predsa len, ako vôbec môže každý rovnako zasahovať pri obmedzeniach, čo spomínaš??

    Po tom, čo píšeš, mi príde, že si nečítal samotný text, alebo si ho iba prešiel očami.
    Jedna vec je, keď presadzuješ nejaký program a propaguješ ho, a iná keď robíš propagandu, teda každý kút pohlcujúcu, masívnu kampaň, v ktorej nie je ani explicitne prezentovaný naozajstný názor.

    Ak by boli voľby demokratické v tom zmysle ako to vnímam, tak by mali Gašparovič i Radičová značne nižšie preferencie. Čo tí kandidáti vlastne chcú? Veď o nich vieme akurát to, čo by si mali nechať pre seba.
    Ak sa k nim ľudia klonia pre ich inklinovanie k určitým stranám, tak prečo zavádzajú osobnosťami spoločenského života a hlúpymi rečami? To tam nemá čo robiť a je jedno, že sa to nosí v Spojených štátoch. Prečo je pozornosť ľudí zameriavaná na obaly (frázy, gestá, výzor, životné príbehy, záujmy)? Prečo sa nehovorí o ich politických predstavách, smerovaní a zameraní? Nie je toto zavádzanie, teda propaganda?
    To, čo tu je, je usmerňovanie malých detí! Takto si demokraciu nepredstavujem, že ti bohatí povedia, že robíš dobre. Prečo by vôbec mali byť bohatí múdrejší ako ostatní? Nehája si skôr iba svoje záujmy?

    Myslíš si, že demokracia funguje na peniazoch? Že moc má ten, kto má peniaze?
    Udivuješ ma....

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Udivujeme sa navzájom už dosť dlho.Hlavne čo sa týka politických otázok...
    Ale odpoviem iba na prvý odsek, pretože od neho sa odvíja všetko ostatné:
    "Ďakujem za peknú rozprávku o tom, ako sa demokracia zachránila od chaosu a zneužitia, aby nakoniec mohol naozaj vládnuť každý... -predsa len, ako vôbec môže každý rovnako zasahovať pri obmedzeniach, čo spomínaš??"
    Nikde nehovorím o tom, že sa demokracia "zachránila" od chaosu a zneužitia, aby nakoniec mohol vládnuť každý. Demokracia sa zachraňuje každý deň.A to platí pri každej myšlienke. Samozrejme, že raz padne a nahradí ju niečo iné - nejaká forma diktatúry, alebo nejaká lepšia predstava fungovania spoločnosti.A tá znova niekedy padne. Preto hovorím, že tento reálny svet je svetom chaosu. Ale to je obrazne povedné.Narážam na kritické myslenie človeka.Všetko čo človek doteraz vytvoril, nakoniec padlo.A padlo to preto, lebo človek sa neuspokojí nikdy s nijakou predstavou.Pri ničom nemá istotu, že dosiahol koniec dejín. Tomu veria iba dogmatici a fanatici.
    Hovoril som, že demokracia ti dáva možnosť vládnuť. Neviem si predstaviť, pri takej bytosti akou je človek, že vládne každý.Hovoril som, že toto je idealistická predstava - pôvodná. Aby sa reálne uplatnila, nemohla táto predstava zostať dogmatická.
    Pre mňa je otázkou, ako rozumieš tomu, že každý má rovnaký hlas?Evidentne tomu rozumieme inak. Ale tebe dám prednosť aby si sa vyjadril.

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Počul si už o Francisovi Fukuyamovi? Podľa neho už koniec dejín nastal po páde Berlínskeho múru, pretože ostala už len trhová ekonomika a liberálna demokracia. Sranda, nie? Čo na to povieš? Jeden systém - neprekonateľný, nezlepšiteľný, vyhovujúci, bezkonkurenčný.


    Pre mňa bola dôležitá táto tvoja veta: "Ak by sme dogmaticky uskutočnili ideálnu predstavu demokracie, tak tento svet sa ti odvďačí chaosom, pretože už len vypočutie každého človeka je nemožné." Ďalej demokraciu vymedzuješ voči totalite a v tomto zmysle tu teraz podľa teba funguje dobre.
    V samotnom článku však a potom v reakciách sa naráža na špatenie myšlienky demokracie a privatizovanie jej významu súčasným establishmentom. Bol to pokus o pripomenutie myšlienky demokracie v jej plnom zmysle (z ktorej máš ty obavy). Pretože dnes, síce po tzv. totalite, tu ostáva len dojem demokracie, kedy je ti dovolené zúčastniť sa volieb (sám alebo nepriamo voľbou), avšak tieto možnosti sú zatarasené nerovnakými šancami.

    Z toho, že si spomenul nadávajúcich, pasívnych ľudí a potom kváziodborníkov, čo im dajú svoje zameranie, som vyvodil, že si aj rád, že tu funguje komerčne sponzorovaný stranícky systém a teda, že ti nevadia (veľké) peniaze v súčinnosti s demokraciou. Ak to sedí, tak to, čomu sa tešíš a za čím stojíš je nejaký typ oligarchie alebo plutokracie a nerozumiem, prečo to nazývaš inak.

    Vyznieva to potom tak, že tvoje politické myslenie je stále zaťažené kategóriami prednovembrové/ponovembrové. V súčasnosti ale už otázka nestojí: totalita alebo demokracia?, ale aká demokracia (d. záujmových skupín?)?

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Pri písaní tej dlhej odpovede, som zabudol na tvoju poslednú otázku, ktorou si sa vlastne posunul ďalej a aj moje porozumenie ti.

    Ak na demokraciu v pravom zmysle slova nie sme pripravení, tak ostáva len veriť, že tí nad nami to s nami myslia dobre, že tvár zračí úmysly a bilboardový úsmev lásku a dobrotivosť a že peniaze vrazené do kampane sú extrémnym prejavom filantropie a vôle rozdávať dobro pre všetkých.

    Dúfajme, že Slovenskí politici majú takúto moc premôcť sily vonkajšie aj vnútorné, ktoré tomu neprajú.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Fukuyama sa mýli. Život ukáže, že otázok je ešte plno. Myslím, že už aj ukazuje.
    Ale otázka nezodpovedaná ostala z tvojej strany.
    lao

    OdpovedaťOdstrániť