utorok 28. apríla 2009

Aký je pôvod Prvého mája?


Rosa Luxemburg-ová

Šťastlivá myšlienka použitia oslavy sviatku pracujúcich ako prostriedku na dosiahnutie osemhodinového pracovného dňa sa zrodila v Austrálii. Tamojší pracujúci sa v 1856 rozhodli zorganizovať deň úplného zastavenia práce spolu so stretnutiami a zábavou ako demonštráciu v prospech osemhodinového pracovného dňa. Dňom týchto osláv mal byť 21. apríl. Najprv to austrálski pracujúci zamýšľali iba pre rok 1856. No táto prvá oslava mala taký silný efekt na pracujúce masy Austrálie, oživujúcu ich a vedúcu k novej agitácii, že sa rozhodlo opakovať oslavu každý rok.

Naozaj, čo mohlo dodať pracujúcim väčšiu odvahu a vieru vo vlastné sily ako hromadné zastavenie práce, pre ktoré sa sami rozhodli? Čo mohlo dodať večným otrokom fabrík a dielní viac odvahy ako zhromaždenie svojich vlastných oddielov? Takto sa myšlienka oslavy pracujúcich rýchlo adaptovala a začala sa šíriť z Austrálie do iných krajín až kým napokon nedobyla celý pracujúci svet.

Prvými, ktorí nasledovali príklad austrálskych pracujúcich boli Američania. V 1886 sa rozhodli, že 1. máj by mal byť medzinárodným dňom zastavenia práce. V tento deň 200 000 z nich zanechalo prácu a požadovalo osemhodinový pracovný deň. Neskôr polícia a zákonné obťažovanie zabraňovali pracujúcim po mnoho rokov opakovať demonštrácie tejto veľkosti. Avšak v 1888 obnovili svoje rozhodnutie a rozhodli sa, že ďalšou oslavou bude 1. máj 1890.

Toho času hnutie pracujúcich v Európe zmocnelo a ožilo. Najsilnejšie vyjadrenie tohto hnutia sa objavilo na kongrese Medzinárodne pracujúcich v 1889. Na tomto kongrese, ktorého sa zúčastnilo 400 delegátov, sa rozhodlo, že osemhodinový pracovný deň musí byť prvou požiadavkou. A nato delegát francúzskych zväzov, pracujúci Lavigne z Bordeaux, navrhol, aby bola táto požiadavka vyjadrená vo všetkých krajinách cez všeobecné zastavenie práce. Delegát amerických pracujúcich upozornil na rozhodnutie svojich súdruhov štrajkovať 1. mája 1890, a kongres sa rozhodol pre tento deň medzinárodnú oslavu pracujúcich.

V tomto prípade, ako tridsať rokov predtým, v Austrálii, pracujúci skutočne zamýšľali jednorázovú demonštráciu. Kongres sa uzniesol, že pracujúci všetkých krajín budú spolu 1. mája 1890 demonštrovať za osemhodinový pracovný deň. Nikto nehovoril o opakovaní sviatku nasledujúce roky. Prirodzene nikto nemohol predvídať bleskový spôsob, ktorým myšlienka uspeje a ako rýchlo sa osvojí pracujúcimi triedami. Avšak stačilo osláviť 1. máj jednoducho raz, aby každý pochopil a pocítil, že 1. máj musí byť každoročným a pokračujúcim ustanovením.

1. máj požadoval uvedenie osemhodinového pracovného dňa. No aj keď bol tento cieľ dosiahnutý, neupustilo sa od 1. mája. Dovtedy, kým bude pokračovať boj pracujúcich proti buržoázii a vládnúcej triede, dovtedy, kým nebude vyhovené všetkým požiadavkám, bude 1. máj každoročným vyjadrením týchto požiadaviek. A keď svitne na lepšie časy, keď sa pracujúca trieda sveta oslobodí, potom bude možno tiež ľudstvo oslavovať 1. máj na počesť krutých bojov a mnohých súžení minulosti.


[Zdroj: http://www.marxists.org/archive/luxemburg/1894/02/may-day.htm]
Preložil: Karanowak

23 komentárov:

  1. Ideály sú krásne...len nech sa nikto nepostaví na tribúnu, lebo ostanem doma. Bohužiaľ zo mňa už nikto nevykorení veľký odpor k tomuto dňu. ...a časom sa vždy niekto postaví na tribúnu...a ostatní dostanú chuť ho zmlátiť... Ingrid B.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. lebo odpor k tribunam je nic oproti tomu, co sa deje v mene kapitalizmu..

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Aj v mene komunizmu sa tu niečo robilo.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Nútiť niekoho oslavovať svoje úspechy je naozaj hlúpe...
    no nudné postávanie a mávanie na ľudí na tribúnach nie je také zlé a trpké ako hlásenie sa na úrade práce

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ja by som radšej postával na úrade práce, ako ohýbal chrbát.
    lao

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Nechcem protirečiť, ale oslava Prvého mája nie je (ani nebola) ohýbaním chrbta, ale oslavou úspechov pracujúcich, teda aj tvojich.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. je urcite uzitocne poucit sa z realnych zazitkov spomienok a prezivania ludi, co zazili socializmus, rovnako dolezite je upozornovat, ze socializmus vychadzal z predoslych systemov, ktore tu boli a robili ho ludia, ktori prisli z predoslych systemov, ktore boli postavene na nerovnosti a vykoristovani, nemozme preto ocakavat, ze v priebehu niekolkych desatroci sa odstrania praktiky utlaku, nespravodlivosti a podobne..

    OdpovedaťOdstrániť
  8. nič by som nehovoril, keby bola oslava 1. mája oslavou pracujúcich, ktorí si vydreli 8 hodinový pracovný čas a lepšie pracovné podmienky. Nemám nič proti tomu, keď sa aj dnes na 1. mája upozorňuje na zlé pracovné podmienky.
    Ale bohužiaľ, pred 89 rokom to bolo ohýbanie chrbátov a nie oslava práce.Už len z toho dôvodu, že niektorí pracujúci svojou prácou zabíjali a zatvárali nevinných ľudí.
    Ale samozrejme vy sa od toho dištancujete. Či? Keď to "nebolo" ohýbanie chrbátov.Alebo nedištancujete?
    lao

    OdpovedaťOdstrániť
  9. mily anonym lao, takze ty neslavis ani den zien, lebo niektore zeny su kriminalnicky, podla tvojej logiky..

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Reagujem len na poznámku, že oslava prvého mája nie je (ani nebola) ohýbaním chrbátov. Ja tvrdím, že to bolo ohýbaním chrbátov. V tej dobe. Aj deň žien bol ohýbaním chrbátov. A to len kvôli tomu jedinému dôvodu.
    A príde mi zvrátené, ak sa na oslave 1. mája používa tá istá symbolika ako v minulom režime - viď Ficove divadlo. Niektorým ľuďom to pripomína spomienky na nie veľmi príjemne strávené roky vo väzení.

    OdpovedaťOdstrániť
  11. ktorym ludom napriklad?

    v mene lao tseho myslienok nikto nikdy nespachal ziaden zlocin?

    OdpovedaťOdstrániť
  12. prezývku lao mám od karanowaka:)
    a...všetkým ľuďom, ktorí boli vo väzení, alebo ktorým zabili niekoho v rodine.
    ale pravdupovediac, nerozumiem otázke - "v mene lao tseho myšlienok sa naspáchal žiaden zločin?" Dúfam, že keď sa spácha nejaký zločin v mene hocičoho, tak to prirodzene nie je v poriadku. Či?

    OdpovedaťOdstrániť
  13. lao, tebe sa zda, ze niekto z nas tu obhaujuje nejake zlociny?

    OdpovedaťOdstrániť
  14. No, ak sa niekomu zdá, že za minulého režimu tu bolo vlastne fajn, keďže... "no nudné postávanie a mávanie na ľudí na tribúnach nie je také zlé a trpké ako hlásenie sa na úrade práce." Alebo "lebo odpor k tribunam je nic oproti tomu, co sa deje v mene kapitalizmu.."
    A to nehovorím o hlásaní komunizmu, keď sme tu všetci videli, akou cestou sa k nemu ide.
    Ak sa komunizmus hlása ako nejaká idea, tak fajn. Ale prijímať takéto usporiadanie spoločnosti bez kúska reflexie...Nejde iba o zločiny, ale vôbec o to, či je reálne takéto niečo presadiť, keď sa už bojuje proti kapitalimu.Ja mám v poslednej dobe pocit, že treba smerovať nie len za kapitalizmus, ale aj za komunizmus.Ale to by musel človek myslieť všakže, nie len preberať myšlienky, ktoré vytvoril niekto iný a dogmaticky ich presadzovať.Napríklad cez rozbíjanie ulíc...

    OdpovedaťOdstrániť
  15. lao, MYSLIM si, ze mas problem rozumiet pisanemu textu, vytvara v tvojej hlave asociacie, ktore su TVOJE.. citacie, ktore uvadzas nehovoria nic o tom, ze je fajn, ze socializmus boli aj zlociny, hovoria o tom, ze je rozdiel nemat co do ust a tym, ze vidim ze nie vsetci politici stojaci na cele systemu sa spravaju v intenciach toho co hlasaju.. TO JE VSETKO..

    OdpovedaťOdstrániť
  16. No, to je všetko, ale nie pre mňa. Ja si všímam aj spôsob, cestu, ktorá viedla k situácii, že sa tu nestálo na úradoch práce a každý mal čo do úst.(Tým by som si nakoniec nebol až tak istý). A ja neviem, či by sme sa k tejto situácii vedeli dostať aj inak, ako cez zatváranie a zabíjanie ľudí.Preto ja dávam priamu úmeru k vynútenému mávaniu ľuďom na tribúnach a zločinmi. Dištancovať sa od chýb minulosti mnohým ľuďom nestačí a nikdy stačiť nebude.

    OdpovedaťOdstrániť
  17. lao, obhajujes smrt nespocetneho mnozstva ludi, ktori umreli, aby si mohol pisat do tejto diskusie?

    OdpovedaťOdstrániť
  18. nedá mi nereagovať, keď vidím, že minulý režim bol podľa vás dobrý pre ľudí, pretože vraj mali čo do úst a nestáli na úradoch práce, aj keď tí hore boli dokonalí zločinci, proti ktorým sa nemohlo povedať jediné slovo. Navyše, keď to píšu ľudia, ktorých dobre poznám. Teda minimálne jedného z vás.
    Ale keď ti vadí, že píšem do tejto diskusie, tak stačí povedať.

    OdpovedaťOdstrániť
  19. mam sa opakovat? namatkou citat z bondyho knihy O globalizacii: "for globalizatoru (rozumej tych co to maju dnes pod palcom) je v tom, ze jim uz clovek neprodava pouze svoji pracovni silu, ale svou tvar, charakter, sama sebe, celou svoji osobnost, takze nakonec mu uz nezbyva vubec nic. zbozim uz neni pracovni sila, ale on sam. a pokud uz on sam neni tem nahore k uzitku, tak ho nemilosrdne odepisou." poviem to tak teda polopatisticky: neide mi o nastolenie toho, co bolo, hladam cestu, aby sme spolocne sa oslobodili z tychto neludskych vztahov a pomerov, jeden zo sposobov je tato stranka, ktora sprostredkuva informacie, ktore su zametane pod koberec, ktore hovoria o ideach a pokusoch, ktore boli doteraz, a cakam vasu podporu a nie negativisticke postoje ublizenych ludi, ktori nehladaju riesenia, ale kricia, ze nechcu aby im niekto ublizoval.. to nechce nikto, a prave preto treba citat pozorne, snazit sa porozumiet vztahom a tomu ako to cele funguje, lebo nevedomost a emocie iba nahravaju do karat tomuto neludskemu zriadeniu.

    OdpovedaťOdstrániť
  20. Ja vás čítam pozorne. Obohacujete moje vnímanie sveta. Nútite ma premýšľať nad svojimi postojmi. Ale to neznamená, že bez výhrad prijmem všetky argumenty, alebo články, ktoré napíšete.Zároveň treba pozorne čítať aj kritiku.
    Ten, kto výborne zanalyzuje kapitalistický systém, ešte nemusí priniesť správne riešenie situácie. Teda definovanie toho, čo je to vlastne práca a čo je to človek.Riešením nemusí byť komunizmus.

    OdpovedaťOdstrániť
  21. Potrebujem čas:)Ale bude to iba kritika Marxa a jeho definície človeka a práce. Ktovie, kam ma to potom zavedie.

    OdpovedaťOdstrániť