nedeľa 5. apríla 2009

Vyčleňujúca chudoba Rómov


Tzv. rómsky problém je v skutočnosti problémom majoritnej spoločnosti, a to nie v zmysle ťarchy, ale prístupu a postoja. V probléme prevažne vyčleňujúceho prístupu k Rómom sú totiž ešte stále na ťahu tí väčšinoví. Uvediem niekoľko dôvodov prečo si to myslím.

Na nedávnej košickej konferencii venovanej Rómom a ich integrácii sa počas prednášok ako kulisa premietalo video z prostredia základnej školy s malými rómskymi žiakmi. Sedeli v laviciach, čítali z knižky -asi ako všade inde-, neskôr sa s behom striedali pri tabuli, kde každému pripadol jeden elementárny matematický príklad. Posledný nevypočítaný, nad ktorým si už lámal hlavu ďalší adept na čisté vysvedčenie, bol: 29 - 2 = a čakal na vyriešenie. Žiačik si číslice z príkladu dopozeral a akosi intuitívne, ale rázne, dopísal presných 70.

Na tejto konferencii vystúpila aj učiteľka základnej školy so svojou vlastnou skúsenosťou, že ak vyšla dieťaťu na prvom stupni v ústrety zopár slovami v domácom - rómskom jazyku, spolupráca s ním sa zlepšila. Dieťa teda, ako sa zdá, lepšie rozumie vzťahom ak sú vyjadrené v materinskom jazyku. To sa ale napokon netýka len matematických znamienok, ale i medziľudských vzťahov dôvery a istoty. (Niekedy totiž za príčinou plaču môže stáť iba obyčajný smäd.)

Použitie materinského jazyka Rómov pri výučbe po príchode do školy ukazuje, že deti sú prístupnejšie po komunikačnej, perspektívnej a vzťahovej rovine. Približovanie sa týmto deťom na úrovni im bližšieho jazyka, ktorý je súčasťou ich osobitej identity, môže byť veľmi dobrým krokom na ich ceste k ďalšiemu nadobúdaniu perspektívneho vzdelania a tým pádom aj zaradenia sa do majoritnej spoločnosti.

Práve vzdelanie a tiež vybudovanie vzťahov s ľuďmi, ktorí sú iní ako vy, sú podľa Ruby Payne cestou z chudoby. Poukaz na chudobu, ktorý sa nám tu objavil nie je náhodný, pretože má osudový súvis s tým, že vôbec niečo také ako rómsky problém jestvuje. Ak by sme napríklad mali pokračovať v načrtnutom školskom príklade, tak je zaujímavé spomenúť, že 95 % spomínaných detí je v hmotnej núdzi, čo znamená, že nepochádza z dostatočne zabezpečenej rodiny. Neodpútanie sa z kruhu chudoby potom vedie podľa Payne k naučenej beznádeji a navyknutiu si na svoju danú situáciu.

Payne argumentuje aj tým, že aj pre štát je omnoho výhodnejšie zamerať sa na vzdelávanie, než neskôr potom doplácať na sociálne služby, intervencie polície, starostlivosť o deti a podobne. Aj z pohľadu bežného občana je lepšie venovať integrácii problematických menšín väčšiu pozornosť než neustále doplácať na vyčlenených. Zjednodušené predstavy, či stereotypy, však silno bránia prekročeniu tohto tieňa, k čomu sa ešte prilieva olej politicky ašpirujúcich skupín stavajúcich na vyraďovaní tých, ktorí sú iní po etnickej, triedno-spoločenskej či religióznej stránke.

Podiel spoločnosti
Rómovia majú vážne sťažené podmienky pre dôstojný život, pričom vyvliekajúci sa postup majoritnej spoločnosti ostáva ich večnou ťarchou a vypáleným znamením. Rómovia boli totiž v dejinách Európy začlenení vtedy, ak boli pre väčšinu osožní. V ostatných prípadoch vytŕčala ich inakosť, ako dokazuje aj história. Bolo sa voči čomu vymedzovať, veď napríklad: „Parížsky arcibiskup exkomunikoval v roku 1427 Cigánov z katolíckej cirkvi pre narúšanie kresťanských pravidiel, čím mal na mysli napríklad veštenie, nedodržiavanie pôstu, „nemorálne“ tance cigánskych žien a podobne. Cigánov bili, mrzačili, medzi bežné praktiky patrilo odrezávanie uší, a keď napriek všetkému neopúšťali krajinu, končili na šibenici, na hranici alebo ich masovo topili. Vražda Cigána sa nepovažovala za zločin.“ (1) Vládnuca spoločnosť sa ohradzovala múrmi, za ktorými bol svet menej hodnotný. Tie ale existujú dodnes v sofistikovanejšej, čo znamená menej viditeľnejšej, ale stále prítomnej, forme.

K rozsiahlemu, teda oficiálnemu potieraniu ich identity došlo v 18. storočí. „Politika ich totálnej asimilácie však prinášala ďalšie ľudské nešťastia: nesmeli viac používať vlastný spôsob obliekania, vlastný jazyk ani tradície. Mária Terézia Cigánom zakázala vlastniť kone a vozy.“ (tamže)

Súčasné zlé životné podmienky Rómov sú utvrdzované rozšíreným prístupom k nim, „na základe ktorého ľudia vždy vydeľujú „nás“ ako dobrých a „iných“ ako zlých...“ (3) Je to očividné napríklad na skutočnosti, že v „každej spoločnosti nájdeme zlodejov a kriminálnikov, ale celá komunita nie je preto stigmatizovaná tak, ako sa to deje v prípade Rómov.“ (2) (4) A toto je presne prípad (p)označenia, ktorí robí etnikum nezačleniteľným.

Prečo tomu tak je? Napríklad „jeden z najuznávanejších afroamerických sociológov tvrdí, že ak chcete narušiť kultúru, stačí ak vezmete ľuďom prácu, pretože tým sa zmení ich identita.“ Tradičné remeslá Rómskeho etnika (kováčstvo, kotliarstvo, košíkárstvo, metliarstvo, drotárstvo) boli vytlačené orientáciou na priemyselnú výrobu. Dnes sa im väčšinou ponúka iba namáhavá fyzická práca, navyše zle platená. „Kľúčovou otázkou však nie je to, či Rómovia chcú pracovať, ale aký typ práce môžu dostať (ak vôbec nejaký): Rómov takmer nemožno nájsť zamestnaných v oblasti služieb.“ (2) Koľkí nerómovia by pracovali s takýmito diskriminačnými vyhliadkami bez motivácie a dokázali premôcť tieto bariéry?

Hovorí sa často o spojitosti Rómov so špinou. Čo sa týka vzťahu tohto etnika k hygienickým návykom, tak Rómovia sa tradične umývali iba v tečúcej vode, pretože pre nich nebolo akceptovateľné kúpať sa v špinavej, stojatej vode. Medzi ďalšie pravidlá patrilo, že v umývadle používanom na umývanie riadu sa neumývajú ruky, je sa iba z čistých tanierov a nosy sa fúkajú do jednorázovo používaného materiálu. Muž sa umýva vždy v najhornejšej časti rieky alebo prúdu. Ešte však i dnes je možné identifikovať rómske osady už diaľky podľa sušiacej sa opranej, farebnej bielizne. (2)

Prečo sú dnešní Rómovia iní? Na prevažne rómskom košickom sídlisku Luníku IX. tečie voda hodinu denne. Plyn vôbec nemajú. V trojizbovom byte sú nútení žiť i tri rodinu pospolu, čo znamená niekedy aj dvadsať ľudí. Čo by ste robili vy? Mimochodom: „Najvypuklejší problém tvorí úžerníctvo, ktorému sú jeho obete ponechané takmer úplne bez ochrany štátu. V súčasnom postkomunistickom období sú Rómovia často obeťami pogromov alebo nelegálneho násilného vysťahovania, počas ktorého býva ich majetok často zničený, dokonca aj zo strany alebo s podporou verejných orgánov či polície.“ (2)

Namodelujme si situáciu. Ak ste sa na škole nenaučili dostatočne hospodáriť s peniazmi, nevystačíte s nimi a požičiate si. V ďalšom mesiaci máte ešte menej peňazí kvôli splátke, prípadne vás násilne presťahujú do štvrte kam mesto zhromažďuje takých, ako ste vy – nezačleniteľných. S málo peniazmi ale uvažujete predovšetkým o tom, čo budete jesť, nie o tom, či splatíte nájomné, s plynom a vodou. Ako sa z toho dostanete?

Po týchto skutočnostiach človek ani nemusí byť budhista -strachujúci sa, že sa prevtelí do takejto nezávideniahodnej rodiny-, aby s nimi súcitil a vedel pochopiť ich stav. A hovoriť, že Rómovia majú špinu, nechuť pracovať či asocialitu vrodenú, je vskutku podobné prístupu nacistickej propagandy. (3)


1. Ruppeldtová, Silvia: „Egypťania“ – história Cigánov v Európe. In: Slovo 43/2008
2. Úrad vlády Slovenskej republiky: Dosť! Dosta! Prekonaj predsudky – spoznaj Rómov! (Informačný materiál Rady Európy vydaný v spolupráci s Európskou komisiou k rómskej kampani Dosta pod názvom: Dosta! Enough! Go beyond prejudice, discover the Roma!)
3. Mann, Arne: Pohodlné stereotypy o Rómoch In: Slovo 8/2009
4. Jakub Topol hovorí v článku o cigánoch s malým „c“, majúc na mysli takých, čo dostávajú peniaze, no očividne nerobia. Píše, že omnoho väčšiu ujmu spoločnosti spôsobujú bieli “cigáni“ organizovaného zločinu. (Topol, Jakub: Koľko nás stoja cigáni. In: Slovo 19.09.2007)

2 komentáre:

  1. hm...nejak takto by sa dalo zacat konstruktivne debatit o tomto probleme, zial ako prerazit postoj spolocnosti, ktora pod vlastnym existencnym tlakom a zo strachu z prezitia si nevie najst priestor na to hlavne: vypocutie a snahu o pochopenie...?

    OdpovedaťOdstrániť
  2. :) Rozmýšľať, čo spôsobuje nerovnosť a exklúziu v spoločnosti..

    OdpovedaťOdstrániť