pondelok, 4. mája 2009

Doprava v Košiciach – alebo o tom, ako by to nemalo byť, ale je.

(Xénia Michaličová alias xenikes)


Mnohé mestá na celom svete stoja pred problémom, ako vyriešiť dopravnú situáciu. Ani Košice tento problém neobišiel. Narást individuálnej automobilovej prepravy spôsobuje čoraz väčšie problémy – zápchy, nedostatok miesta na parkovanie, nervózni vodiči i chodci.

Uvedomujúc si všetky výhody osobného auta, ktoré aspoň sporadicky využije asi každý z nás či už ako vodič alebo spolujazdec, je zrejmé, že toto mesto jednoducho kapacitne také množstvo áut, aké je momentálne na cestách, nezvláda. Keď sa v časoch socializmu stavali naše sídliská, pri úvahách o veľkosti parkoviska určite nik nerátal s tým, že raz bude mať skoro každá rodina auto, niektoré aj dve aj tri. Budem abstrahovať od environmentálnych dôsledkov takéhoto správania, momentálne ma hnevá to, ako sa naše ulice zohyzdnili, ako trávniky ustupujú parkovacím miestam smiešne vykrojeným po stranách ciest.

Nechcem sa vrátiť do čias, keď boli autá len pre najbohatších ani nechcem nikomu uberať z jeho komfortu pri cestovaní. Mám však pocit, že by sa dalo urobiť niečo preto, aby nápor áut na cestách i parkoviskách a ich negatívny vplyv na prostredie neprerástol do gigantických rozmerov.

Tak teda, kde vidím riešenie? V zatraktívnení iných foriem dopravy. Keďže rada jazdím na bicykli, začnem pri možnostiach pre cyklistov. Nie je jedinou prekážkou nedostatok kvalitných trás, oveľa väčší problém vidím inde. Skúste nechať niekde bicykel bez dozoru čo i len minútu. Darmo, to je tá mentalita tunajších ľudí. Čo nie je na reťazi bude ukradnuté, a čo na reťazi je, to bude ukradnuté tiež. Preto chcieť od ľudí, aby vo veľkom chodili do školy/práce na dvoch kolesách, by bolo asi nereálne.

Pokusov o ukradnutie električky či autobusu však bolo oveľa menej, práve tade by mala cesta viesť. Tu sa však dostávame ku kameňu úrazu. Úpravy grafikonu z minulého leta zasadili tomuto mestu jednu vážnu ranu. Hneď v úvode spomeniem jedinú dobrú vec, ktorú to prinieslo, a to je fakt, že električky odvtedy premávajú nie každých 20, ale každých 15 minut (či to stačí, o tom niekedy pochybujem, ale je to lepšie ako predtým). Inak však uvažujem, či sa tí ľudia, ktorí o zmenách v grafikone a linkách rozhodovali, sem-tam nejakým tým autobusom aj zvezú. Asi skôr nie. Ako si inak vysvetliť napr. zmenu trasy linky č. 15. Keď som sa chcela z Terasy dostať na Furču, 15kou som tam bola o 15 minút, nejakých 6 zastávok. Keď sa tam chcem dostať teraz, nezostáva mi iné, iba trolejbus, ktorým to trvá vyše pol hodiny (17 zastávok!). A takých príkladov je oveľa viac. Ako sa napr. študenti z Furče majú dostať k TUKE, keď 32ka tam už nepremáva? Pritom bola stále plná do prasknutia, t.j. nejednalo sa o nevyužívaný spoj. Argument DPMK znie, že sú tu predsa prestupné uzly. Samozrejme. Ak však mám prestupovať, polhodinový lístok mi už stačiť nebude. Súčasná situácia je tak nákladnejšia z časového i finančného hľadiska, nehovoriac o (ne)komforte cestovania. Ďalším dôvodom zmien, mala byť úspora, nedostatok vodičov a pod.. Tu si kusnem do jazyka a kvôli rozsahu nebudem uvádzať konkrétne a dokázané nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami. Zostanem pri tom, že keby bola vôľa, určite by sa spôsob našiel.

Zhrňme, že pri súčasnej situácii v MHD, keď spojenia sú mnohokrát nedostatočné, intervaly príliš dlhé alebo zle zosúladené, nedivím sa ľuďom, ktorí si povedia, že skôr ako platiť relatívne vysoké cestovné a tlačiť sa ako sardinka každé ráno i poobede, zadovážia si autíčko a budú sa pohodlne voziť. Čo tam trávniky, zápchy, exhaláty, globálne otepľovanie, hroziace hemoroidy...

1 komentár:

  1. ja byvam na zeleznikoch a auto ci hromadnu dopravu vyuzivam minimalne.. chodim peso, ked mi fungovali korcule tak aj na nich a vela krat aj na bicykli, ktory mam uz skoro 15 rokov a este mi ho neukradli :)

    OdpovedaťOdstrániť