piatok, 9. októbra 2009

Nemať názor nie je hanba


Oveľa horšie je recitovať niečo, čo preberáme bez toho, aby sme naozaj rozumeli problému. Žiaľ dnešná spoločnosť nás nabáda v každej chvíli prejaviť „seba“ vopred predžutým názorom na vec. Funguje tu davová morálka, syndróm stáda, kedy jedinec, aby nevyzeral ako čierna ovca prijíma názor „väčšiny“, hoci to tak ani v skutočnosti nemusí byť a ako jednotlivec v sebe cíti, že pravda je niekde inde.

Nedávne udalosti okolo incidentu v Šarišských Michaľanoch, kde dvojica neplnoletých chlapcov pod vplyvom omamnej látky napadli a surovo zbili staršieho pána a usmrtili predavačku, spustili vlnu, ktorá zovšeobecňovaním a predžuvaním názoru môže viesť na veľmi nebezpečnú cestu rasizmu a násilia. Média sa vyžili v udalosti zovšeobecňujúc a označujúc páchateľov ich rasovou príslušnosťou. Vzápätí na to si nenechali túto príležitosť ujsť členovia slovenskej pospolitosti, ktorí išli chrániť „svojich“ ľudí. Médiá sa opäť nezapreli a celú udalosť podali v značne dramatizovanej a emóciami prekypujúcej podobe. Bez problémov zovšeobecňovali, že k demonštrantom sa pridali obyvatelia Šarišských Michalian (správy JOJ 13.8.2009). Zaujímavé je, prečo v prípadoch keď sa to nehodí nehovoria napríklad o obyvateľoch Košíc, ale o hŕstke aktivistov.

Učíme sa zovšeobecňovať fakty podľa toho ako nám ich predžujú médiá, alebo väčšinová morálka (to čo predpokladáme, že chcú ostatní počuť). Prečo sa nehovorí o tom, že bieli Slováci denno-denne páchajú trestnú činnosť, ale naopak samozvaní spasiteľ pán Palko chce zverejňovať kriminalitu Rómov. Nebezpečné je aj povrchné zobrazovanie kriminálnych prípadov v každodenných spravodajských reláciách, ktoré sledujú deti, dospelí i starí ľudia a z ochkania a krútenia hlavou sa stal každovečerný rituál v mnohých domácnostiach. Mnoho filmov podľa skutočných prípadov napríklad ukazuje, že za správou z novín sú reálni ľudia s množstvom motivácií, citov, zážitkov a nakoniec z vinníkov môžu byť obete a naopak.

Delenie na rasy vedie k situáciám, ktoré si asi málokto z nás praje, aby sa opakovali. Ľudia sú formovaní okolnosťami, v ktorých vyrastajú a žijú. Nechať deti fetovať lepidlo, popíjať alkohol, vyberať kontajneri namiesto školy, vedie týchto jedincov k situáciám, ktoré môžu končiť tragicky pre kohokoľvek z nás (a vonkoncom nejde o deti špecifickej rasy, ale ľudí všeobecne). No skutočnou tragédiou je práve ich život, ktorý sa nemá možnosť realizovať, práve preto, že aj ich rodičia vyrastali v podmienkach, ktoré ich nenaučili postarať sa o deti, no donútili ich zanechať ich spôsob života s každodenným demonštrovaním ich menejcennosti. Žijeme v spoločenstve, v ktorom preberáme zodpovednosť jeden za druhého s výhodami, ktoré nám prináša toto spolužitie, ale i s problémami, s ktorými sa musíme spolu popasovať. Avšak rozdeľovaním sa, zovšeobecňovaním, ale i zatváraním si očí, môžeme vyvolať len problémy oveľa väčších rozmerov, ktoré už ani nebudeme schopní zažehnať.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára