nedeľa 9. augusta 2009

Soderberghov Che Guevara


Na priestore, ktorý si určite zaslúži, a ktorý môže byť takisto braný ako odkaz na dlhé prejavy Fidela Castra, je Dr. Ernesto Rafael Guevara de la Serna predstavený ako človek. Napriek miernym predsudkom, ktoré som mal pred pozretím filmu, vyplývajúcim z toho, že sa jedná o amerického režiséra, vo mne film vzbudil veľké sympatie k nemu samotnému, ako aj k tomu čo zobrazoval. Veľmi civilným a pre masového diváka odchovaného Hollywoodom priam nestráviteľným spôsobom zachytil najprv samotný začiatok revolúcie na Kube a v druhom dieli neúspešný pokus o jej zopakovanie v Bolívii.

Samotný Che stelesnený Beniciom Del Torrom pôsobí ako človek z mäsa a kostí, vôbec nie ako nadprirodzený hrdina, či diablov vyslanec. Sužovaný záchvatmi astmy, vedený pocitmi lásky, bojuje bok po boku všetkých svojich spolubojovníkov. Film sa nevenuje ideológii, či politickým otázkam stojacim za celým konfliktom. Naznačí len strohé východiská, ktoré Fidel v krátkosti zhrnuté predstaví pri večeri svojim hostiteľom v debate. Nespravodlivá obchodná bilancia malej Kuby a veľkých Spojených štátov spolu s vysokou negramotnosťou a biedou ľudí žijúcich v chatrčiach. To (plus kúsok šialenstva) stačí na to, aby sa mohol začať boj 82 ľudí priplávajúcich na Kubu o jej spravodlivejšiu budúcnosť.

Film je vyskladaný zo situácií, ktoré vykresľujú povahu samotného Che Guevaru i jeho spolubojovníkov. Venuje sa väčšinou situáciám, ktoré odkrývajú ich ľudské charaktery, čím dosahuje naše zblíženie sa bez toho, aby moralizoval, či ukazoval prstom – tí sú dobrí a tí sú zlí. Protichodnosť síl vyvstane zo samotných udalostí. Ako protipól ukazuje napríklad zbehov, ktorí neváhajú zneužívať náklonnosť obyvateľstva pre znásilňovanie a plienenie. S takýmito členmi skupiny sa Guevara vysporiadal zabitím a je na nás posúdiť jeho konanie v rámci kontextu, v rámci ostatných jeho rozhodnutí a správaniu sa k ľuďom naokolo. S podávaním si rúk a oslovovaním sa menami, s pravidelnými výzvami pre tých, ktorí nie sú naozaj rozhodnutí riskovať svoj život v boji, so starostlivosťou o chorých vidiečanov, o zabezpečovanie ich vzdelávania, o prístupe k neplnoletým chlapcom, ktorí chcú tiež bojovať a v konečnom dôsledku o prístupe k samotnému násiliu, ktoré používa ako prostriedok boja. Nedémonizuje ani druhú stranu. Stroho ukazuje konanie jednotlivcov brániacich status quo ako ľudí, ktorým mizne zem pod nohami.

V tom vidím zásadný prínos tohto filmu, ktorý bez glorifikovania, či obvyklého heroizovania ukazuje hlavnú postavu ako človeka, ako ľudskú bytosť, ktorá je nezmieriteľná s útlakom a nespravodlivosťou, ktorá cíti s ostatnými ľuďmi, ktorej nie sú ľahostajné veci týkajúce sa ostatných, a ktorá sa rozhodla sa brániť. Je niekoľko krát spomenuté prostredníctvom Che Guevaru, že násilie v tomto boji je spôsobené druhou stranou, že nie je zámerom ani cieľom. Je na druhej strane, aby predišla použitiu sily, ale oni zo svojej pozície nemôžu ustúpiť, lebo druhá strana ich utláča, utláča ich blízkych a oni sa rozhodli brániť. Dostávame tak obraz človeka zbavený démonického nánosu, ktorý sa mu snažia pripísať zástancovia vykorisťovania. Máme pred sebou človeka, ktorý sa bráni so zbraňou v ruke a nie je ani blázon, ani krvilačný zloduch. Máme človeka, ktorý bol omylný, ale ktorý veril, že nemusíme žiť v systéme, ktorý vykorisťuje ľudí.

V druhej časti potom vidíme ako prehráva svoj boj. Napriek tomu, že teoreticky dobre vedel, čo všetko je potrebné k úspešnej ozbrojenej revolúcii, že to sám popísal (úvaha Partizánska vojna, 1960), v Bolívii nedokázal tieto nevyhnutnosti naplniť. Je ukázané, že vykorisťovatelia sa poučili, že nenechali už nič na náhodu a Bolivíjskeho prezidenta podporili ako sa len dalo. A tak to, čo sa na Kube podarilo až zázračným spôsobom, v Bolívii predstavuje obraz tej najväčšej márnosti. Na konci nám teda ostáva obraz človeka a historická skúsenosť dvoch diametrálne odlišných pokusov. Realita mimo filmu potom dodáva ďalší rozmer, ktorý nám poskytuje priestor na posudzovanie toho, čo dosiahol Che Guevara, a či to bolo márne alebo nie. Odpovede a závery ostávajú na nás.

-

1961 USA zaviedli embargo voči Kube
(Dva roky po prevzatí moci, v stave kedy Kuba dovážala 80% výrobkov z USA)
"Tieto Vianoce boli prvé po revolúcii, ktoré sme oslavovali bez bravčového mäsa a tureckého medu a kedy hračky boli na prídel. Napriek tomu, a vlastne práve vďaka prídelovému systému to boli prvé Vianoce v histórii Kuby, keď všetky deti bez výnimky dostali aspoň jednu hračku."
(Gabriel García Márquez, z knižky Castro a Kuba od Angelo Trento, s. 38)

Trailer

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára