sobota 7. novembra 2009

Tony Cliff: Lenin: Jeho myšlienky sú budúcnosťou

Socialist Worker

Lenin. Zmenený Stalinom a hrobármi Ruskej revolúcie na obscénne predstavenie a boha. Na Západe bol kapitalistickými oponentmi socializmu vykresľovaný ako tyran a diktátor.

Nebol žiadnou z týchto paródií. Obetoval svoj život oslobodeniu pracujúcich ľudí, nielen v Rusku, ale po celom svete. Bojoval, aby vytvoril silnú stranu revolucionárov na zorganizovanie boja o moc.

Predovšetkým, však založil svoje presvedčenie na schopnosti pracujúcich ľudí zahodiť reťaze svojich utlačovateľov. Na pripomenutie 50-teho* výročia Leninovej smrti, zachraňuje Tony Cliff revolučného vodcu od jeho nepriateľov na oboch stranách „Železnej opony“.

PRED PäŤDESIATIMI rokmi zomrel veľký revolučný socialistický vodca Vladimír Iľjič Lenin.

Na výročie jeho smrti sa Moskva a jej priatelia na jednej strane a Západní oponenti komunizmu na druhej pričinili o skreslenie skutočnej historickej role tohto veľkého človeka.

Dlhú dobu sa pestovala legenda, že Lenin bol otcom Stalinizmu, človek, ktorý veril v totalitárnu diktatúru. Nič nemôže byť ďalej od pravdy.

Čo sa prihodilo Leninovi ním bolo prorocky predvídané v jeho vynikajúcej práci Štát a revolúcia, keď opísal osud revolučných vodcov minulosti:

Počas života veľkých revolucionárov ich utláčané triedy nepretržite nasledovali, prijímajúc ich teórie s najsurovejšou nevraživosťou, najzúrivejšou nenávisťou a najbezohľadnejším ťažením lží a obvinení. Po ich smrti sú snahy premeniť ich na neškodné ikony, o ich, takpovediac, kanonizáciu... zatiaľ čo okrádajú revolučnú teóriu o jej podstatu, otupujú jej revolučné ostrie a vulgarizujú ju.

Predovšetkým mal Lenin najvyššiu dôveru v kreatívne schopnosti más. To napísal, napríklad v júni-júli 1905:

Revolúcie sú festivaly utláčaných a vykorisťovaných. V žiadnom inom období nie sú masy ľudí v pozícii tak aktívneho vystúpenia ako tvorcovia nového spoločenského poriadku, ako v období revolúcie. V takýchto časoch sú ľudia schopní vytvárania zázrakov, ak súdime obmedzeným, buržoáznym merítkom postupného pokroku.

Pracujúci sa učia v boji. Učia sa zo svojej vlastnej skúsenosti v boji. Úlohou skutočne konzistentnej revolučnej socialistickej strany pracujúcich nie je kázať pracujúcim, ale učiť sa od pracujúcich v boji a učiť ich v boji.

Ak buržoázne panstvo a ich nekritickí ozvenári, sociálni reformátori hovoria o „vzdelávaní más“, zvyčajne myslia niečo učiteľské, pedantské, niečo, čo demoralizuje masy a vštepuje do nich buržoázne predsudky.

Skutočné vzdelávanie más nemôže byť nikdy oddelené od ich nezávisle politického,
a predovšetkým revolučného boja. Iba boj vychováva vykorisťovanú triedu. Iba boj
v sebe odkrýva veľkosť svojej vlastnej sily, rozširuje jej obzor, zlepšuje svoje
schopnosti, vyjavuje svoju mienku, vytvára svoje rozhodnutie.


Cieľom revolučnej socialistickej strany je zapojiť prírodné potenciálne zdroje energie a vynachádzavosť ukrytú v masách. Strana sa musí učiť od pracujúcich v boji:

Jestvuje enormné množstvo organizačného talentu medzi „ľuďmi“, t.j. medzi
pracujúcimi a roľníkmi, ktorí nevykorisťujú prácu druhých. Kapitál rozdrvil takýchto talentovaných ľudí tisícky; zahubil ich talent a hodil ich do odpadu.

Ešte nie sme schopní nájsť ich, povzbudiť, postaviť na vlastné nohy, podporiť. No môžeme sa to naučiť ak pôjdeme na vec najvyšším revolučným entuziazmom, bez ktorého nemôžu jestvovať žiadne víťazné revolúcie.


Aby sa mohla strana učiť od más, musí byť tiež schopná a pripravená učiť sa zo svojich vlastných chýb, byť veľmi sebakritická. Ako hovorí Lenin:

Postoj politickej strany voči svojim vlastným chybám je jednou z najdôležitejších a najistejších spôsobov posúdenia ako čestná strana je a ako napĺňa v praxi svoje záväzky voči svojej triede a pracujúcemu ľudu. Otvorené priznanie chyby, zistenie jej dôvodov, analýza podmienok, ktoré k nej viedli, a predebatovanie možností jej opravy – to je známkou serióznej strany; to je spôsob ako vykonávať svoje povinnosti, a ako by mala vzdelávať a školiť svoju triedu, a potom masy.

Otvorená debata je niekedy ešte potrebnejšia a podstatnejšia v dobe priameho revolučného boja. Tak písal Lenin v letáku 25-26. apríla 1906:

V revolučnej epoche súčasnosti sú všetky teoretické chyby a taktické odchýlky strany celkom bezcitne kritizované samotnou skúsenosťou, ktorá objasňuje a vzdeláva pracujúcu triedu s neobvyklou rýchlosťou.

V takomto čase je povinnosťou každého socialistu snažiť sa zabezpečiť, že ideologický boj v strane o otázkach teórie a taktiky je vedený tak otvorene, široko a slobodne ako je to možné, no že zo žiadneho dôvodu nenaruší alebo neobmedzí jednotu revolučnej činnosti sociálne-demokratického proletariátu.

Strana revolučného proletariátu je dosť silná na svoju otvorenú kritiku, a jednoznačné nazývanie chýb a slabostí ich vlastnými menami. Bojujúca strana pokrokovej triedy sa nemusí báť chýb. Čoho by sa mala báť je zotrvanie v chybe, odmietnutia prijať a opraviť chybu mimo falošného pocitu hanby.


Pochopiteľne, vnútrostranícke diskusie nesmú viesť k nedostatku disciplíny a jednotnej činnosti. No naopak, vnútrostranícka demokracia musí slúžiť ako základ jednotnej činnosti. Ako to dobre popisuje Lenin:

Už sme viac ako raz formulovali naše teoretické názory na dôležitosť disciplíny a ako má byť tento koncept chápaný v strane pracujúcej triedy. Definujeme ju ako: jednotnú činnosť, otvorenú diskusiu a kritiku. Iba takáto disciplína je hodná demokratickej strany pokrokovej triedy.

...Proletariát nepripúšťa jednotnú činnosť bez otvorenej diskusie a kritiky..., nemôže byť strany más, strany triedy bez úplnej jasnosti podstatných odtieňov, bez otvoreného boja medzi rozličnými tendenciami, bez informovania más, ktorí vodcovia a ktoré organizácie strany sledujú tú alebo onú líniu. Bez tohto nemôže byť vybudovaná strana hodná svojho mena.


V protiklade k stalinistickej mytológii –rovnako ako k liberálnym oponentom boľševizmu- boľševická strana nebola nikdy monolitickou alebo totalitárnou stranou. Bola ďaleko od toho.

Vnútroštátna demokracia bola vecou najdôležitejšieho významu straníckeho života. Takto napríklad, keď najpodstatnejšia otázka zo všetkých, otázka októbrovej vzbury v 1917 bola heslom dňa, vedenie bolo ostro rozdelené: silná frakcia vedená Zinoviev-om, Kamenev-om, Rykov-om, Piatakov-om, Miliutin-om a Nogin-om, sa postavila povstaniu.

Napriek tomu, keď bol centrálnou komisiou zvolený politický výbor, neboli Zinoviev ani Kamenev vylúčení.

Po prevzatí moci boli rozdiely v straníckom vedení tak ostré ako predtým. Zopár dní po revolúcii prišlo niekoľko vedúcich predstaviteľov strany s požiadavkou koalície s ostatnými socialistickými stranami.

Tí, ktorí na tom trvali, boli Rykov, národný komisár vnútra, Miliutin, národný komisár priemyslu a obchodu, Lunacharsky, komisár vzdelávania, Kamenev, prezident republiky a Zinoviev.

Šli až tak ďaleko, že odstúpili od vlády, nútiac takto Lenina a jeho podporovateľov, aby začali vyjednávania s inými stranami. Vyjednávania zlyhali, pretože pravicoví socialisti trvali na vylúčení Lenin-a a Trotsky-ého z koaličnej vlády.

Opäť, v otázke udržania alebo odloženia volieb do Konštitučnej schôdze v decembri 1917, sa Lenin ocitol v menšine v centrálnej komisii, a voľby sa konali navzdory jeho rade.

O čosi neskôr bol opäť porazený v otázke mierových rokovaní s Nemeckom pri Brest-Litovsku. Bol za okamžitý mier. No na stretnutí centrálnej komisie a aktívnych pracujúcich 21. januára 1918 obdržal jeho podnet len 15 hlasov voči Bucharin-ovmu podnetu za „revolučnú vojnu“, ktorý dostal 32 hlasov, a Trotsky-ého za „ani mier ani vojnu“, ktorý dostal 16.

Na zasadaní centrálnej komisie nasledujúceho dňa bol Lenin opäť porazený. No napokon zvíťazil pod tlakom udalostí presvedčením väčšiny členov centrálnej komisie o svojom názore, a na tejto schôdzi 24. februára získal jeho podnet za mier sedem hlasov, zatiaľ čo štyria hlasovali proti a ďalší štyria sa zdržali.

Ako dôsledok slabosti ruskej revolučnej pracujúcej triedy, po takmer siedmich rokoch vojny a občianskej vojny, izolovanosti ruskej revolúcie nasledujúcej zradu nemeckej revolúcie pravicovými robotníckymi vodcami – vrátane vrážd veľkých socialistických vodcov Rosa-y Luxemburg-ovej a Karl-a Liebknecht-a – povstala v Rusku stalinistická byrokracia.

Upevnila sa po masových vraždách Leninových starých súdruhov v boji počas 1930-tych rokov. Vedenie jedného človeka v závodoch, kde manažéri dostávali 100-krát viac ako pracujúci, kde N pracujúcich nemalo právo na štrajk a bolo zbavených všetkých slobôd, sa stalo známkou stalinistického režimu.

No budúcnosť náleží myšlienkam Marx-a a Lenin-a. Základným heslám marxizmu-leninizmu:
• Pracujúca trieda je silou socializmu.
• Pracujúca trieda potrebuje stranu predvoja, aby ju viedla, pozdvihla jej
bojovnú schopnosť, vedomie a organizáciu.
• Nutnosť rozbiť byrokratickú, militaristickú, policajnú štátnu mašinériu
kapitalizmu a nahradiť ju demokratickými výbormi pracujúcich, kde všetci
funkcionári dostávajú rovnaké platy ako pracujúci, ktorých zastupujú, s
regulárnymi voľbami všetkých funkcionárov a práva znovuzvolenia.

Tieto myšlienky majú životnú dôležitosť pre pracujúcich kdekoľvek, či v Británii alebo Rusku, Spojených štátoch, Číne alebo Indii.

Budúcnosť patrí myšlienkam Marx-a a Lenin-a.


* Text je z 2. februára 1974

[Zdroj: http://marxists.org/archive/cliff/works/1974/02/lenin.htm]
Preložil: Karanowak

13 komentárov:

  1. Chlape, doštuduj si Lenina z nejakého dôveryhodnejšieho zdroja.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Milý neviem kto, autor textu, Tony Cliff, sa Leninovi venoval niekoľko desiatok rokov a napísal o ňom asi sedem kníh, ale ak k nemu máte čo povedať, tak nech sa páči.
    Ale diskutujem len s konkrétnymi ľuďmi.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. "Niekedy meno naozaj nie je dôležité... :)Autor: Karanowak.
    Ak ty diskutuješ s konkrétnymi ľuďmi, tak ja diskutujem s konkrétnymi ľuďmi tiež. Čo si zač, že si osobuješ právo na anonymitu a od druhých chceš, aby sa podpisovali vlastným menom? Odkiaľ tá drzosť? Keď už chceš diskutovať, aspoň si neklaď tieto hlúpe požiadavky!!

    Pozrel by som sa aspoň do tej Wikipédie, keď už nič iné neodkážem.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Tá pripomienka bola špeciálne adresovaná a mala svoj význam pre tú osobu.

    A áno, to sú moje podmienky. Berte, alebo sa ukážte, keď budete mať čo povedať.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ja mám tiež svoje podmienky. Buď berieš, alebo nie.
    A už som povedal,aby si si doštudoval Lenina z dôveryhodnejšieho zdroja. Na začiatok je dobrá Wikipédia a potom množstvo kníh, ktoré si môžeš objednať napríklad cez amazon.

    A ako príklad, nech ti postačí potvrdený citát. Z ďaleka nie jediný:
    Ochraňovať našu mladú republiku zavedením a prevádzaním tvrdých potlačení, odstrániť všetkých vinníkov a podozrivých, alebo tých, ktorí by moli byt podozriví, dať do koncentračných táborov, vytvoriť červený teror, potrestať smrťou všetkých pokladaných za vinných a členov ich rodín dať do koncentračných táborov k tomuto účelu zriadených.

    * z listu z roku 1918

    Každý nech si urobí názor sám.
    Česť súdruh.
    Idem si odpľuť.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Pozerám, že Vaše výstižné citáty otvárajú mnohé otázky a obohacujú myslenie našej doby. To ste to obohatili...
    Chápem, ruky preč, je to boľševik! ...neviem, čo to je, ale vraj nám chce uškodiť!

    To nám nestačí - odpálkovať takto dôležitú osobu dejín jedným citátom - chceme ísť za predsudky k významu veci. Budeme sa Leninovi asi ešte venovať.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Ani nám nestačí to, čo ste napísali o Leninovi drahý Karanowak.

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Naozaj sa teším Vašej zvedavosti, anonymovia!

    OdpovedaťOdstrániť
  9. aj mi sa tešíme z tvojich podmienok.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Dajte si foto a nejaké meno kvôli nejakej identite a budem sa tešiť ešte viac!

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Teš sa pod nejakým menom, nejakou identitou a fotkou.
    Ja sa teším skôr pod vlastným menom a vlastnou identitou. To nie je moja podmienka, ale ty si s tým začal chlapče nešťastný.

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Teda aspoň takú identitu ako moja. Bez toho ste totiž dosť opovážlivý na neznámeho človeka.

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Nezhodneme sa na prkotine. Konštruktívna diskusia na závažnejšie témy je úplný matrix.

    Česť!

    OdpovedaťOdstrániť