sobota, 9. januára 2010

Pink Floyd – The Wall

(Julián Bosák ml.)
Stena. Tehlička k tehličke. A malý citlivý chlapec sa ocitne uväznený v tele muža, ktorý márne búši na stenu, ktorú si s pomocou najbližších postavil medzi sebou a svetom. Je tam vonku vôbec niekto?

Sugestívnym spôsobom v spojení hudby, textu a obrazu si môžme zažiť tento prerod. Dospetie malého chlapca v bezcitného diktátora. Akoby chceli autori filmu povedať, že za určitých okolností z hocikoho z nás sa môže stať Hitler. Tým poukazujú na dve veci. Že sme si ako ľudské bytosti rovní (rovnakí) a záleží len na okolnostiach, ktoré nás v živote postretnú, akými budeme, a druhou je analýza príčin, ktoré nás odcudzujú jeden druhému a v konečnom dôsledku svetu ako takému.

Film údajne vychádza z reálnych zážitkov jedného z členov Pink Floydu a jeho stavu, keď na koncertoch stratil akúkoľvek úctu k šalejúcim fanúšikom a močil na nich z pódia. Preto tu nachádzame konkrétny obraz, zložený akoby zo samých negatívnych zážitkov, ktoré kládli tehly do steny. The Wall je potom akousi psychoanalýzou, ktorá odkrýva príčinu tohto vývoja. V tejto súvislosti sa možno hodí jeden výrok, že jedna vec je liečiť si svoje choroby prostredníctvom filmu, no druhá vec je prenášať ich na druhých. Problémom akoby bolo, že film neponúka východisko. Postačí si s analyzovaním príčin a vykúpaním sa vo vlastnej krvi. Preto niektorým ľuďom vadí ponurosť celkového vyznenia filmu. No netreba zabúdať, že na konci vidíme malé deti v rozbitých uliciach, akoby po revolučnom ťažení (chlapec vylieva zápalnú fľašu), zbierajú fľaše s mliekom a predstavujú tak nový začiatok, ktorý by mohol byť poučený predošlým vývojom. A je otázkou, či tieto deti budú reprodukovať starý systém, alebo sa čosi zmení.

Čiže okrem popísania vývoja psychiky jednotlivca vidíme presah, ktorý ovplyvňuje celospoločenské dianie, ktoré úzko súvisí s jednotlivým človekom. Ukazuje vzťahy, ktoré vedú k vzniku diktátorov vedúcich ťaženia proti akejkoľvek inakosti, k systému, ktorý by v konečnom dôsledku najradšej povraždil všetkých. Až po takejto skúsenosti, ktorú sme tu mimochodom mali už niekoľkokrát, akoby mohlo prísť k premene, ktorá však ostáva za titulkami.

Univerzálnosť osudu hlavného hrdinu tkvie v postupnom vrstvení vplyvov predstavujúcich jednotlivé tehly, ktoré pozná každý z nás. Otec, matka, kamaráti, škola, armáda, zvieratko, priateľka, sex, veci, partnerka, osobné naplnenie, to sú dôležité témy, ktoré tvoria život snáď každého človeka, a od ktorých sa odvíjajú problémy, ktoré nám zabraňujú realizovať sa slobodne a odcudzujú nás od sveta. Nakoniec ostáva človeku vyprázdnená samota bez štipky nádeje. Bežne človek nedospeje do krajnosti, do ktorej dospel Pinky v The Wall, ale mnohí ľudia trpia najrôznejšími inými ťažkými frustráciami, či nemajú čas pocítiť svoju odcudzenosť, lebo sa stali pochodujúcim kladivkom, ktoré bude potenciálneho Pinkyho ochotne nasledovať v záujme zachovania si komfortnej otupelosti kolieska v systéme - stene.

V konečnom dôsledku je teda tento film veľmi hlbokým a vážnym nazretím do podstaty našich životov a je preto pochopiteľné, že môže byť jeho sledovanie nepríjemné. No zdá sa, že to je skutočná podstata umenia, odhaľovať nám vzťahy, pred ktorými si bežne zatvárame oči, aby sme ich mohli prekonať. Tá túžba tu určite je, len potrebuje nájsť cestu ako sa realizovať.

Nebezpečenstvo tohto filmu, ktoré som už naznačil, spočíva v tom, -ak by niekto ostal pri interpretácii-, že sme len produktmi svojho okolia, no popritom akoby samotné uvedomenie si týchto zákonitostí, ktoré tvoria nás a ľudí okolo, nás oslobodzuje od naivnej ilúzie slobody a dáva nám nové možnosti ako sa správať. Pochopením, že každý z nás mohol byť Hitlerom sa stávame omnoho empatickejšími, ponúka nám to možnosť vystúpiť z pozície toho, ktorý kritizuje, do pozície toho, čo chápe druhých ľudí, a dokáže sa lepšie rozhodovať vo vzťahu k nim a k sebe. Je to však ako korčulovanie na tenkom ľade. Paradoxne, pochopenie zákonitostí, ktoré nás tvoria, nám umožňuje posunúť sa ďalej - k zbúraniu steny.

26 komentárov:

  1. Zbúrať steny znamená pochybovať. Neustále.Inak sme iba produkty svojho okolia.


    http://www.youtube.com/watch?v=Acc_aK_bcRA&feature=related

    Krásny nový rok.
    lao

    OdpovedaťOdstrániť
  2. stale pochybovat, to hovoril aj marx tusim.. ale treba vediet aj konat, ked treba

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Veď to - "vedieť konať".
    :)

    lao

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Aby som ti ozrejmil svoj pohľad na Teba:
    Vraj vieš, ako odpovieme... Zaujímavé, no akosi nevieš prečo...

    Máš dojem, že máš navrch, pretože všetko spochybňuješ a nás, pretože máme názor na veci, berieš ako nejakých dogmatikov, z čoho máš strach.
    Tvoj strach je Tvoja výhoda - paradoxné nie?

    Sklamem Ťa za oboch - si vedľa jak tá jedľa.

    Čudoval by si sa ako je tvoj názor súčasný a rozšírený, teda prebratý.
    Stratil si sa vo svete, lebo máš falošný dojem, že si nad vecou a nie jej súčasťou.

    (Neustále pochybovanie však nie je sloboda. Naviac to je len dojem, že ničomu neveríš. Pozri sa len na to, aké jednostranné, masové zdroje čítaš.)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ano, pochybovanie je v dnešnej dobe naozaj rozšírené. :)

    A je po debate. No, myslím, že na tento rok stačilo.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. lao, pochybujes o tom, ze ak by sme ta zavreli do basy zato,co tu pises, nebolo by to dobre?

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Tí, čo nepochybujú, tak zatvárajú ľudí do basy za vyslovenie názoru, ktorého cieľom nie je obmedzovať slobody iných. Asi tak.
    Neboj, ak niekto niečo ukradne, alebo niekoho zabije, tak do basy patrí. O tom nepochybujem.;)

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Podivuhodné rozpory v tvojich slovách..neuvedomujes si ich? alebo aj o nich pochybujes, lebo sa ti to prave hodi?

    OdpovedaťOdstrániť
  9. a teda ak som spravne pochopil, pochybujes o tom, ze by to nebolo dobre..

    OdpovedaťOdstrániť
  10. NEpochybujem o tom, keď niekto zatvára do basy druhého človeka za vyslovenie názoru, ktorého cieľom nie je obmedzovanie slobody druhého,že je to zlé.
    POchybujem o tom, že je to dobré. Ten druhý, ktorý zatvoril druhého do basy NEpochybuje o tom, že je to dobré.

    Keďže som po vyše mesiaci mrkol na vašu stránku a hop - uvidel som článok o The Wall - naivne som si myslel, že sa niečo zmenilo.

    Na tento rok stačilo aj u teba Julo.

    PS: ak niekto premýšľa nad tým, či má, alebo nemá navrch, s radosťou ho prijme Adeimantos.

    lao

    OdpovedaťOdstrániť
  11. "Zbúrať steny znamená pochybovať. Neustále." - tvoje slová, vzápätí dokážeš nepochybovať o správnosti zatvárať zlodejov do basy a zároveň dokážeš vidieť do hláv iných, že nepochybujú nad zatváraním za písanie a neodpovedáš na otázku.. Naozaj asi stačilo ;)..

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Si len myslíš, že si Sokrates. Skôr len taký pokus. Pochybuješ, no vtedy, keď netreba. Ako sofista.

    A nepochybuješ o veciach, o ktorých pochybovať treba: Zlodeja treba zavrieť? A prečo? Súkromné vlastníctvo je liberálny konštrukt, ktorý ho vyhlasuje (!) za prirodzený zákon.

    Na odvážne pochybovanie si stále mäkký.

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Bože odpustite si tie nepríjemné narážky a odpovedajte vecne, ako dospelí ľudia. V článku sa hovorí o empatii k ľuďom, čo majú iný názor. Tak hľadám, kde sa u vás tá empatia objavuje.

    Kto je to zlodej?

    OdpovedaťOdstrániť
  14. No vidíš, aký si sofista?

    (Prečítaj si to 3x a možno pochopíš.)

    OdpovedaťOdstrániť
  15. Ale poteším ťa týmto, či si spomenieš, na čom sme sa spolu smiali...
    http://www.youtube.com/watch?v=2AzpHvLWFUM

    OdpovedaťOdstrániť
  16. :) Super video. Konečne si mi vylúdil na tvári úsmev. Po dlhej dobe.

    "To" môžem čítať aj 1000 krát, ale kto je to zlodej sa z toho nedozviem
    :)
    Tak sa vás opýtam inak a snáď sa vrátime k zlodejovi.
    Keď vás niečo bolí, pochybujete o tom, že pociťujete bolesť?

    OdpovedaťOdstrániť
  17. Neustála pochybnosť sa týka toho, čo "má byť". (Napr.: Ako "má byť" usporiadaná spoločnosť) Nie toho, čo je.
    A "zlodej" sa nevyskytuje iba v spoločnosti so súkromným vlastníctvom.

    lao

    OdpovedaťOdstrániť
  18. Ja by som vám odporučil knihu, z ktorej sa dozviete o Marxovi aj niečo odlišné.
    To je len príspevok k búraniu stien, o čo sa snaží aj "lao", pretože myslenie o ekonómii sa z marxových čias pohlo o hodný kus ďalej.


    http://www.libinst.cz/etexts/mises_lidske_jednani.pdf

    Juraj Paštinský

    OdpovedaťOdstrániť
  19. Vďaka za tip, spomenul som liberalizmus - máte k nemu niečo povedať, alebo si budeme odporúčať knihy?
    Ozaj, čítali ste Bibliu? To je kniha!

    OdpovedaťOdstrániť
  20. Áno, Biblia sa komunistom páči, pretože v nej nachádzajú veľa podobností s Marxom. Ak to tak môžem nazvať, tak obe učenia ale vychádzajú z úplne inej skúsenosti a s úplne odlišnými konzekvenciami pre život. Ale toto nevidia, pretože Bibliu nečítajú tak, ako bola napísaná, ale s očakávaním príbuznosti s Marxizmom. Ak budem trošku obrazný, de facto ju nečítajú, ale utvrdzujú sa v Marxovi.
    Viete, prikláňanie sa k životu po smrti a k životu tu a teraz je predsa len rozdiel. Mám skúsenosti, že ľudia, ktorí v minulosti inklinovali ku komunizmu a k jeho ideálom, neskôr prešli k veľmi silnej viere.
    Čo by ste chce vedieť o liberalizme?

    Juraj

    OdpovedaťOdstrániť
  21. ...Juraj, ja povazujem Bibliu za najlepsi argumentacny material v debate s veriacimi, obzvlast jehovistami...

    julianBosajSt

    OdpovedaťOdstrániť
  22. ...Juraj, ja povazujem Bibliu za najlepsi argumentacny material v debate s veriacimi, obzvlast jehovistami...

    julianBosakSt

    OdpovedaťOdstrániť
  23. Biblia je najlepším argumentačným materiálom možno voči všetkým cirkvám :)

    Juraj

    OdpovedaťOdstrániť
  24. Práve takéto koncepčné albumy sú v MP3 prehrávačoch problémom. Piesne na albume The Wall sa vzájomne prelínajú a keď je album v mp3 po pesničkách, prehrávače medzi piesňami vytvárajú hlúpe medzery pred koncom jednej a za začiatkom druhej piesne. Dá sa tomu predísť tak, keď je celý album v jednom tracku - súvisle. Link: http://www.fileserve.com/file/TjtqtdU

    OdpovedaťOdstrániť