štvrtok 28. januára 2010

Zlý americký sen



Predstavte si, že vás opäť okradli o nemalé peniaze. Zlodeji boli z rovnakej bandy. Potom však za vami spoločne prídu so zbedačenými tvárami, aby ste prispeli na verejnú zbierku, ktorú organizujú. Ako zareagujete?

Takto družne sa objavili Clinton, Bush a Obama v šote [1] -ktorý by sa mohol volať: odčinenie hriechov našich otcov [2] alebo odteraz budeme sekať dobrotu!-, aby od bežných Američanov vyžobronili cash na živelnú pohromu na Haiti. Pekné od nich, no ten apel by mali adresovať v prvom rade sebe: Nie je najlepší čas splatiť pomoc a dôveru ľudí pre ich protežantov z Wall street, korporátnych kamarátov, známych prívržencov vojen a milovníkov irackých ropných polí a afgánskeho maku?

POMOC - PRE KOHO?
Ako to, že keď ide o pomoc bankám veľmi sa o nej nediskutuje, no keď treba urgentne zachraňovať životy, tak sú okolo toho otáľačky? Veď práve Bushova vláda nechala po hurikáne Katrina zaplavený New Orleans päť dní bez pomoci, pričom aj potom mala problém dať ho do poriadku [3]. Nezabudla však odmietnuť medzinárodnú pomoc kubánskej 1500-člennej zdravotníckej brigády [4].

V oboch prípadoch možno pomôcť peniazmi, no koho život sa zachraňoval na Wall Street pri finančnej kríze? Možno je niekoho politický alebo profesionálny život hodnotnejší ako život iného človeka (o tom by nám Herr Sulík vedel povedať svoj liberálne „slobodný“ názor [5]). Pri finančnej kríze totiž nikto celkom nevedel, či nepredstaviteľne veľké peniaze (ľudí!) na jej zažehnanie budú mať nejaký efekt. Zarážajúce pritom je, že ak má účinok len to, či účinku lieku uveríme, tak vlastne nie je podstatné, či ten liek bol vôbec potrebný, prípadne mohol byť nahraditeľný iným. [6; 10-11] Kto túto záchranu náhodou premeškal, nevadí, čoskoro to tu zrejme budeme mať znova, pretože tento obnos peňazí (pre tých, čo zabudli, pripomenieme – 700 miliárd dolárov) darovaný bankám len utvrdil finančných špekulantov v tom, že sú, v prípade potreby, istení a že môžu pokračovať v podobných pokusoch. [7; 12] Filmár Michael Moore to nazval „najväčšie zlodejstvo v histórii tejto krajiny“ [8], pretože sa nutnosť okamžitej akcie predstavovala štýlom akoby sa mala zrútiť nebo nad nami.

Scénku troch mušketierov dopĺňal aj šťastný prezident Clinton, ktorý svojho času tiež pomáhal práve vtedy, keď nemusel. I on pomohol sociálnym prípadom z Wall Street, keď mali v 95-tom strach, že nezarobia na mexických obligáciách. Vtedy sa „s plačom obrátili na americkú vládu, že sa svet zrúti, keď im americkí daňoví poplatníci nehodia finančný záchranný pás. Prezident Clinton obišiel váhajúci Kongres a z peňazí daňovníkov zhromaždil 50 miliárd USD na to, aby bankári a investičné spoločnosti Wall Streetu dostali svoje peniaze naspäť. Kritici tejto pomoci si všimli, že ani penny z týchto peňazí sa neušlo miliónom chudobných, ani príslušníkom mexickej strednej triedy, ktorí znášajú najväčšie bremeno krízy.“ [9; 204]

Takže, čo sa týka pomoci, podľa USA sa má každý slobodný človek spoľahnúť len na seba a musí si pomôcť sám. Teda okrem bankárov,  pretože, ako povedal Obama: „We (rozumej: politici a bankári) stay united!“



[1] http://www.youtube.com/watch?v=KsHNStWwp9o
[2] http://www.jetotak.sk/editorial/nas-dlh-voci-haiti
[3] http://blisty.cz/2005/9/2/art24810.html
[4] http://www.jetotak.sk/editorial/haiti-kuba-a-maly-zazrak-na-cnn
[5] http://richardsulik.blog.sme.sk/c/168796/Zivot-je-hodnotny-tym-co-z-neho-spravime.html
[6] Žižek, Slavoj: First as tragedy, then as farce. Verso, London 2009
[7] tamže
[8] http://www.michaelmoore.com/words/mikes-letter/the-rich-are-staging-a-coup-this-morning-a-message-from-michael-moore
[9] Korten, David C.: Keď korporácie vládnu svetu. Vienala, Košice 2001

8 komentárov:

  1. ...perfektne, len to ss by som vynechal...
    julianBosakSt

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Neviem, či ste čítali jeho článok o hodnote života, kde hovorí, že je chybou považovať každý život za rovnako hodnotný. Podľa Sulíka ak investujeme do nejakého človeka peniaze (výchova a podobne), je jeho život hodnotnejší ako toho, čo nie. (http://richardsulik.blog.sme.sk/c/168796/Zivot-je-hodnotny-tym-co-z-neho-spravime.html)

    Alebo by chcel evidovať trestnú činnosť podľa rasovej príslušnosti.
    (http://hnonline.sk/c3-31911790-k08000_d-urcite-etnikum)

    Takéto riešenia celospoločenských problémov v ťažkých časoch sme tu už mali, tak pred tým chcem(e) varovať.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. ...precital som a uz chapem,sulik je aj podla mna typicky rasista, ale je zaroven aj populista a ako taky sa vie zapacit, preto by ste sa mali v prvom rade sustredit na upozornovanie na jeho nebezpecne vlastnosti ciele a sposoby a az potom...
    julianBosakSt

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Keď Sulík porovnáva dva životy, nemyslí to tak, ako si ukázal, Karanowak. Sulík nehovoril o dvoch narodených ľudských bytostiach, ale o ľudskej bytosti, ktorá je na ceste k zrodeniu a o ľudskej bytosti, ktorá už narodená je. Samozrejme, že je možné o takomto pohľade donekonečna polemizovať. Ale v tom článku ide v prvom rade o slobodné rozhodovanie sa matky, či si nechá dieťa, alebo nie, ak bolo počaté násilným spôsobom, alebo sa rodí s diagnostovanou poruchou, ktorá mu bude v živote spôsobovať utrpenie. Sulík chce v tejto otázke obmedziť úlohu štátu a dať dôraz na rozhodnutie sa matky.

    "Ale má život, ktorý v tomto momente pozostáva z jedného ženského vajíčka a z víťaznej spermie, vyššiu hodnotu ako sloboda matky? No, v tejto fáze, kedy o vnímaní, vedomí, svedomí a cítení plodu nemôže byť reč ani len náhodou, rozhodne nemá. Život nie je hodnotný tým, že sa spojili chromozómy, ale tým, čo z neho urobíme."

    Sulíkov pohľad je v tomto momente iba biologický (a opakujem, že je možné o tomto do nekonečna polemizovať). Dôležité ale je, že fakt začiatku biologického procesu otvára možnosti, ktoré môžu zabrániť oveľa väčším tragédiám, ktoré spôsobujú nezodpovedné matky, neschopné sa o dieťa postarať. Tu je dôležitá možnosť rozhodovania sa matky. Oveľa väčšie tragédie vznikajú preto, lebo narodené dieťa už dokáže vnímať utrpenie.

    "Časom hodnota života rastie. Budúca matka sa musí kadečoho zriecť, namiesto na diskotéky chodí na vyšetrenia, do svojho dieťaťa investuje množstvo citov a jedného dňa je hodnota života dieťaťa vyššia ako slobodné rozhodnutie matky. Netrúfam si povedať, že je to práve v 12. týždni, navyše plod sa vyvíja kontinuálne a každý inak. Ale predsa len zákonodarca našiel riešenie, o ktorom si myslím, že je celkom dobrým kompromisom."

    Ale celá otázka interupcie, ktorá sa v Sulíkovom článku rieši, je iba jedna časť problému, ktorou je narodenie sa nechcených detí.
    Riešením sú dnes "hniezda záchrany".
    Mimochodom: ak by sa interupcie zakázali, robili by sa nelegálne, nachádzali by sa novonarodené deti pohodené kde tu po kontajneroch.

    A keď hovorí o investíciách, nemá v prvom rade na mysli peniaze, ale "lásku, čas, vzdelanie,trpezlivosť a všeličo iné". Peniaze nespomenul ani raz.
    V celom Sulíkovom článku ide o to, že ak do človeka neinvestujeme spomenuté snaženie, je to preto, lebo sa ani investovať nedá, nakoľko ide o začínajúci vznik bytosti, neskôr schopnej naplno vnímať utrpenie.

    Keď už so Sulíkom nesúhlasíš, aspoň ho napádaj korektným spôsobom a neprekrúcaj fakty.

    lao

    PS: to, že som teraz napísal moje vysvetlenie Sulíkovho článku neznamená (a to si dovolím zdôrazniť) že so Sulíkom v uvedenej problematike súhlasím. Podľa mňa ide totiž o veľmi ťažký problém, ktorý sa nedá jednoznačne vyriešiť. Pričom ja sám som sa tejto otázke nevenoval natoľko, aby som vedel vysloviť jednoznačný súd.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Tak len krátko. Sulíkova "polopatistická" reakcia (t.j. pre nás idiotov..) na vypleštené oči (vrátane mojich) ľudí z jeho výroku, že životy ľudí nie sú rovnako hodnotné, bola: veď aj tak by si v zlom každý ratoval svoje dieťa. Nepovedal teda nič, čo by vyvracalo predpoklad, že je to elitár, ktorý chce pôsobiť ako solidárny zo všetkými.

    V podstate si myslí, že chudobní nemajú mať deti. S týmto nemôžem súhlasiť. Je to dosť problém (a je to jeho problém), že vidí ľudí ako čísla. Je mi jedno, že sa to bohatým nepáči, pretože to by nebola spoločnosť.

    Pro-choice kampaň sa totiž robí inak.
    Ale na čom všetkom sa ty dokážeš vážne pozastaviť...


    [Tu je odkaz> http://richardsulik.blog.sme.sk/c/170378/K-hodnote-zivota-este-raz-polopatisticky.html]

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Kde povedal, že chudobní nemajú mať deti?
    "veď aj tak by si v zlom, každý ratoval svoje dieťa". Podľa mňa chcel poukázať na niečo ako inštinkt rodiča, ktorý má na výber záchranu dvoch detí, pričom jedno je jeho. Veď tam o tom píše. Čo má inštinkt spoločné s elitou? Keď si zachránim vlastné dieťa, som elitár?
    On len chce ukázať, že človek sa nejakým spôsobom rozhoduje v extrémnych situáciách. Na základe toho je ťažké hovoriť o tom, že každý život má rovnakú hodnotu. Áno má, ale iba dovtedy, kým nie sme postavený pred dilematické situácie. Keby to bolo tak jednoduché, tak napr. nemocnice by nemali napr. poradovníky pri transplantáciách srdca. Alebo etické komisie, ktoré rozhodujú o tom, či sa vyskúša nový liečebný proces, ktorý ešte nebol vyskúšaný, ale iba laboratórne testovaný. Pacienta pritom môže zachrániť iba tento nový proces. Na ARO sú situácie, kedy máš viac umierajúcich pacientov z autohavárie, ale musíš sa okamžite rozhodnúť iba pre jedného. Ale vieš o tom, že jeden je ťažšie ranený a nemusí operáciu prežiť, pričom druhý je na tom lepšie. A lekárov je iba obmedzené množstvo. ktorého uprednostníš?
    Alebo vidíš autohaváriu, troch zranených ľudí. Kým sa pri pomoci dopracuješ k tretiemu, ten už nežije. Keby si ale začínal tým, ktorý neprežil, zachránil by si všetkých. Prečo si sa rozhodol práve tak, že jeden neprežil? Napr. preto, lebo ten, ktorého si zachraňoval ako prvého bolo dieťa.
    Snáď sa preto nebudeš označovať za elitára.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. To, koľko času, lásky či peňazí bolo investované do človeka považuje Sulík za určujúcu mieru hodnoty človeka. Ak to spája s témou interrupcií, naznačuje, že by tí, čo nemôžu do svojich detí "investovať", by ich ani nemali mať. Je to podľa neho potom len ťarcha pre matku, aj pre spoločnosť.

    Píše to v prvom článku, druhý je len reakcia, ktorou to nevyvracia.

    Ber to tak, že on rozmýšľa iba ekonomicky. Môžem to podporiť jeho postojom k Rómom v jeho článku "Určité etnikum".

    Nepíše, že ak sa o svoje deti z ekonomických dôvodov nedokážu postarať ich rodičia, môžu ísť k náhradným rodičom. On chce jednoduché, populistické riešenie, aby odbremenil daňových poplatníkov. To jest: on nechce riešiť problém chudoby, on chce z tých najchudobnejších spraviť bezdetných.

    Vravím ale, že tieto riešenia tu už boli!!

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Asi ťa pletie slovo "investovať".

    OdpovedaťOdstrániť