nedeľa, 11. apríla 2010

Slavoj Žižek – NATO, ľavá ruka Boha?

Bombardovanie Juhoslávie NATO sa skončilo. Je pre to čas opýtať sa, aký bol zmysel tejto vojny. Aké boli jej ideologické a politické konzekvencie?

Nedávno sa Václav Havel vyjadril (V eseji nazvanej “Kosovo a koniec národných štátov”), že bombardovanie Juhoslávie, pre ktoré chýbal mandát OSN “postavilo ľudské práva nad práva štátov….” No toto nenastalo nejakým nezodpovedným spôsobom, ako akt agresie alebo opovrhovanie medzinárodným právom. Naopak. Stalo sa to s ohľadom na práva, na práva, ktoré stoja nad tými, ktoré sú ochraňované štátnou suverenitou. Aliancia vyjadrila ohľad na ľudské práva spôsobom, ktorý bol vedeným nielen svedomím, ale i relevantnými dokumentami medzinárodného práva. Tento “vyšší zákon” má svoje “najhlbšie korene mimo vnímateľného sveta.” “Kým štát je dielom človeka, človek je dielom boha.” Inými slovami: NATO môže porušiť medzinárodný právo, pretože koná ako priamy nástroj božského “vyššieho zákona”. Ak toto nie je náboženský fundamentalizmus, tak koncept nemá zmysel.

Havlovo tvrdenie je skvelým príkladom toho, čo Ulrich Beck v apríli nazval „militantným humanizmom“ alebo „militantným pacifizmom“ (vo fejtóne v Sueddeutscher Zeitung). Problém nie je až tak orwellovským oxymoronom ako známy „Vojna je mier.“ (Podľa môjho názoru nebol termín „pacifizmus“ nikdy braný vážne. Ak budú ľudia pozitívni a budú k sebe úprimní, paradox militantného pacifizmu zmizne.) Problémom tiež je, že nie všetky ciele boli vybraté z celkom morálnych dôvodov. Skutočným problémom je, že čisto humanitárne, čisto etické ospravedlnenie intervencie NATO ho celkom depolitizuje. NATO sa vyhlo jasne definovanému politickému riešeniu. Jeho intervencia bola zahalená a ospravedlnená výhradne v depolitizovanom jazyku univerzálnych ľudských práv. V tomto kontexte už muži a ženy viac nie sú politickými subjektami, ale bezmocnými obeťami, zbavenými celej politickej identity a redukovaní na svoje nahé utrpenie. Podľa môjho názoru je tento idealistický subjekt-obeť ideologickým konštruktom NATO.

Nielen NATO, ale i nostalgici z ľavice zlé chápu príčiny vojny

Dnes vidíme, že paradoxom bombardovania Juhoslávie nie je to, na čo sa sťažovali západní pacifisti – že NATO podnietilo samotné etnické čistky, ktorým malo predísť. Nie, skutočným problémom je ideológia viktimizácie: je úplne skvelé pomáhať bezmocným Albáncom voči srbským monštrám, no za žiadnych podmienok im nesmie byť dovolené zbaviť sa tejto bezmocnosti, pokračovať ako suverénny a nezávislý politický subjekt – subjekt, ktorý nepotrebuje láskavú ochranu “protektorátu“ NATO. Nie, musia ostať obeťami. Stratégia NATO je tak perverznou v pravom freudovskom zmysle slova: Druhý ostane chránený, pokiaľ ostane obeťou.

No nie je to len NATO, ktoré depolitizovalo konflikt. Tak má svojich oponentov aj v pseudo-ľavici. Pre nich hralo bombardovanie Juhoslávie rolu posledného aktu rozkúskovania Tito-vej Juhoslávie. Vyjadrovalo koniec prísľubu, kolaps utópie multietnického a autentického socializmu do chaosu etnickej vojny. Dokonca tak bystrozraký politický filozof ako Alain Badiou stále zastáva názor, že obe strany sú rovnako vinné. Boli tu etnickí čističi na všetkých stranách, medzi Srbmi, Slovincami a Bosňancami, hovorí. „Srbský nacionalizmus je podlý. Ale v akom ohľade je horší ako iné? Je populárnejší a siaha viac do minulosti, má k dispozícii viac zbraní a v minulosti mal bezpochyby viac možností vyjadriť svoje zločinecké vášne. Určite, Miloševič je krutý nacionalista, asi tak, ako jeho kolegovia v Chorvátsku, Bosne alebo Albánsku... Od začiatku konfliktu bol Západ na strane slabších nacionalizmov (Bosňanského, Kosovského) a a proti silnejším nacionalizmom (Srbskému a, prostredníctvom odmietnutia, Chorvátskemu).

Zdá sa mi, že toto predstavuje ľavicovú túžbu po stratenej Juhoslávii. Iróniou je, že táto nostalgia považuje Srbsko Slobodan-a Miloševič-a za následníka toho štátu snov – t. j. práve tú silu, ktorá tak efektívne zahubila tú starú Juhosláviu. Tým politickým zriadením, ktoré predstavovalo pozitívne dedičstvo Titovskej Juhoslávie –jej dosť oceňovanú multikultúrnu toleranciu- bola „moslimská“ Bosna. Dokonca by bolo možné povedať, že srbská agresia voči Bosne bola namierená na tých, ktorí zúfalo prilnuli k Tito-vmu odkazu, k myšlienke „bratstva a jednoty“. Niet divu, že skvelý veliteľ „moslimskej“ armády, generál Rasim Delic bol etnickým Srbom. Niet divu, že počas 90-tych rokov bola „moslimská“ Bosna jediným miestom v bývalej Juhoslávii, kde Tito-v portrét stále visel na stenách oficiálnych čakární.

Ohrozený srbským nacionalizmom si dokonca slovinský a chorvátsky nacionalizmus uchoval rešpekt voči Tito-vej Juhoslávii, v každom prípade pre jeho fundamentálny princíp federácie rovných ustanovujúcich štátov s plnou suverenitou, zahrnujúc právo na oddelenie sa. Každý, kto to prehliada, každý, kto redukuje vojnu v Bosne na občiansku vojnu medzi rozličnými „etnickými skupinami“, je okamžite na strane Srbov. Pretože v žiadnom prípade nebol rozdiel medzi Miloševič-om a inými národnými lídrami len kvantitatívny. Nie, Juhoslávia nevisela na kraji, zradená rovnako všetkými národnými “odštiepencami“. Jej zánik bol omnoho viac dialektickým procesom. Tí, ktorí sa “odrezali“ od Juhoslávie reagovali na Srbský nacionalizmus – to jest, na tie mocenské skupiny, ktoré sa snažili zlikvidovať Tito-v odkaz. Takto ten najhorší anti-srbský nacionalizmus stojí bližšie k Tito-vmu odkazu ako súčasný Belehradský režim, ktorý sa navzdory všetkým “odštiepencom“ udržuje ako legitímny a legálny nasledovník bývalej Juhoslávie.

Bola to Srbská agresia samotná, a nie etnický konflikt, čo začalo vojnu

Predovšetkým treba mať na pamäti, že Tito vytvoril svoju federáciu vo vedomej opozícii k predvojnovej Juhoslávii, ktorá bola založená na hegemónii Srbov ako „zakladateľoch jednoty“. Srbi boli v tom čase jediným štátotvorným národom. Po druhej svetovej vojne chcel Tito nahradiť Srbmi dominovanú Juhosláviu federálnou, slobodnou asociáciou rovných a suverénnych štátov, ktoré by dokonca mali právo odtrhnutia sa. Miloševič-ovo uchopenie moci bolo naopak pokusom nanovo vybudovať predvojnovú Juhosláviu a s hegemóniou Srbov. Rozliční “odštiepenci“ reagovalo proti tejto snahe na obnovu. Ich požiadavky pevne zakotvili v princípoch Tito-vej Juhoslávie.

Všetky tie povedačky populárne v Ľavici o Ustaša-ovských [chorvátske ultranacionálne a fašistické hnutie] symboloch v Tudjman-ovom Chorvátsku ani v najmenšom nezmení to, že Srbská agresia voči Bosne v 1992 nevyskočila ako konflikt medzi etnickými skupinami. Bol to čisto a jednoducho útok Srbmi dominovanej predvojnovej Juhoslávie proti Tito-vej povojnovej Juhoslávii.

Pozerajúc sa naspäť musíme povedať, že v debate o bombardovaní NATO sa obe strany mýlili. Nie tým, že pravda spočíva niekde v strede. Naopak, obe strany, podporovatelia, rovnako ako oponenti bombardovania, sa jednoducho mýlili. Obe mali pokus zaujať univerzálne, neutrálne, a úplne falošné stanovisko. Podporovatelia bombardovania sa postavili za depolitizované ľudské práva. Oponenti opisujú post-juhoslávsku vojnu ako etnický boj, v ktorom sú všetky strany rovnako vinné. No obe strany sa míňajú politickej podstate post-juhoslávskeho konfliktu. A to je dôvod prečo konflikt pod popolom stále tleje. Zavedený mier NATO ho na chvíľu prehradil. No ešte nezmizol.


1999

[Zdroj: http://www.egs.edu/faculty/slavoj-zizek/articles/nato-the-left-hand-of-god/ ]

35 komentárov:

  1. Hovoril Žižek, alebo Chomsky niečo aj v čase pred vojenskou operáciou NATO v roku 1999? Apeloval jeden, alebo druhý na Miloševiča? Čo robili humanisti v tom čase, keď sa tam diala genocída či už Srbských, alebo Kosovských dedín?

    Karanowak, ak dokážeš odpovedať normálne, odpovedz. Ak nie, tak radšej mlč. Otázka nie je myslená negatívne, ani "balvanisticky", ani "zadubene". Chcem len tú informáciu, o ktorú ide v otázke. Nič iné.

    lao

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ale ved vtedy este nebol facebook, este sa nedalo pridat do ziadnej skupiny proti genocidam, nebud smiesny!

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Juliš, to nemôžeš myslieť vážne...:o))) mamka

    OdpovedaťOdstrániť
  4. toto je štvrtý komentár.

    lao

    OdpovedaťOdstrániť
  5. sam zizek, hovori o tom, ze je dobre podporovat iniciativy proti potlacaniu ludskych prav, za prava zvierat, za rovnopravnost a podobne, ale tazisko kladie na zmenu spolocenskeho usporiadania, pretoze len ono, moze naozaj zacat riesit tieto problemy, kedze je to sucasny system, ktori plodi a zivi tieto neduhy a konkretna akcia, len ubera energiu a v konecnom dosledku predlzuje agoniu, ci utlmuje revolucny potencial v tych, ktori trpia.. (zjavne moj for, ktorym som to naznacoval, ostal nepochopeny, lao, pocitanie ti ide, si chlapik)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Ďakujem za odpoveď. Len to som chcel. Bolo to tak ťažké? To sa nedalo bez poznámok?

    lao

    OdpovedaťOdstrániť
  7. lao, co hovoris na toto: http://www.tyzden.sk/video-komentare/s-hrib-co-odhaluje-video-smrti-z-iraku.html ?

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Podľa mňa je to dôsledok spôsobu boja, ktorý vedú teroristi. Vojaci majú samozrejme vždy na výber, ako sa rozhodnúť. A takýmto spôsobom boja je rozhodovanie sa vojakov vždy "ruská ruleta". S Hríbom nesúhlasím v tom, že takéto videá by sa nemali dostávať na verejnosť, a taktiež v tom, že "západ" je vo vojne na správnej strane. Vo vojne nie je nikto na žiadnej strane, ktorá by patrila do "civilizácie". Teda do priestoru, ktorý je vytvorený "pýtaním sa".
    Už som tu raz niekde písal, že vo vojne neplatia žiadne pravidlá. Vojna je "čisté zlo". A vždy ju vykonávajú dve strany.Postaviť sa za "jednu stranu" vo vojenskom konflikte ako "dobrú", je číry nezmysel. To platí pre každý konflikt. Vznik vojny je vyprovokovaný vždy jednou vecou: popretím akýchkoľvek morálnych zásad, t.z. morálnej otázky vôbec. Je popretím pýtania sa. Jedna strana stratou "otázky" vťahuje do konfliktu stále väčší počet strán. A tie sa odmietnutím problematickosti "ozmyseľňovania sveta", stávajú rovnako vinné.
    Sám si napísal laovu vetu: "nezasahuj, nechaj plynúť". To ale musia robiť všetci. Nie iba jedna strana. Inak má tá veta zmysel iba pre "majstrov", ktorí tento princíp svojim konaním šíria.
    Každý "dogmatik" nenecháva "plynúť", čím vytvára konfliktnú situáciu, nutne vedúcu ku konfrontácii.

    Situácia vojaka vo vojne je nezávideniahodná.

    napr: http://www.youtube.com/watch?v=kcB6SgkG4AE&feature=fvst

    ps: toto je môj názor, nesnaží sa byť originálny. Je to iba voľná úvaha, ktorá by sa dala rozvinúť na niekoľko strán. Je starý, ako "starý", možno súčasný, možno je prejavom "balvanstva", ktorý stojí v ceste. Pravdepodobne v ceste k ďalšej špirále konfrontácií.

    starý

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Vidím, že ničomu nerozumieš a chýba ti sebarealizácia. Kľudne ešte niečo pekného idealistického napíš. Boli to pekné slová.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. predpokladam, ze vyhladenie dediny nacistami by si zhodnotil, ako dosledok sposobu boja partizanov.. ale mozno by si bol v tej dedine, takze by si uz hodnotit nemohol, respektive nadobro by si sa vyhol akymkolvek konfrontaciam, partizanom by si este pred tym nechal v lese na kazdom tretom strome odkazy o tom, aby nechali veci plynut..

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Julo, odlož emócie a prečítaj si to znovu. Pohni trochu rozumom. Píšeš tak, akoby si môj príspevok ani nečítal.

    Karanowak: http://www.youtube.com/watch?v=gDkd0Vaxf-c

    OdpovedaťOdstrániť
  12. no nebolo by to tak? kde tam vidis emocie? ja som si to precital niekolko krat.. pisem to, co mi vyplynulo z tvojho prispevku, mylim sa? konal by si inak? ako?

    OdpovedaťOdstrániť
  13. "Jedna strana stratou "otázky" vťahuje do konfliktu stále väčší počet strán. A tie sa odmietnutím problematickosti "ozmyseľňovania sveta", stávajú rovnako vinné."

    Bol by som nútený sa brániť. Bol by som rovnako vinný, ako ten, čo na mňa útočí.
    Otázky by nasledovali až po všetkom.

    OdpovedaťOdstrániť
  14. fajn, cize ak tomu dobre rozumiem, cely cas sa nam snazis odovzdat posolstvo, ze je dobre riesit veci tak aby sme sa vyhli nasilju, ze je to krajna moznost, mozem ta ubezpecit, a pisal som o tom uz davno v napriklad v clanku o filme Che, ze s takou filozofiou plne suhlasim..

    OdpovedaťOdstrániť
  15. Správne.
    Ale Che a jeho vojna je niečo úplne iné. Je to boj jedného dogmatika, proti druhým dogmatikom.

    OdpovedaťOdstrániť
  16. Che predsa bojoval za nejaký konkrétny koncept usporiadania spoločnosti. Hovoril druhým ľuďom, čo majú robiť, ako majú žiť. Rovnako, ako jeho nepriatelia. Proti nim nebojoval len kvôli tomu, aby odstránil nespravodlivosť. Viedli ho aj iné pohnútky. Spolu s Castrom, vytvorili štát, ktorý predsa produkuje politických väzňov.

    OdpovedaťOdstrániť
  17. tak a tu sa nezhodneme, ja tvrdim, ze sa branil a branil aj ostatnych ludi pred tym, pred cim by si sa, keby ti uz slo o krk, branil aj ty.. ty si dogmatik tiez, len nechavas nasilje vykonavat druhych..

    OdpovedaťOdstrániť
  18. Mýliš sa. Hovorím o tom, že obe strany boli dogmatické. Che nebojoval za skutočné oslobodenie, ale za konkrétnu predstavu iného usporiadania spoločnosti. To nebolo iba bránenie, ale aj boj za nejakú predstavu, ktorú chcel uskutočniť na všetkých ľuďoch.
    Keby som mal ja bojovať, bojoval by som proti obom skupinám. O krk by mi šlo aj pri uskutočnení Che-ho myšlienok. Dnešná Kuba je toho dôkazom.
    Nie nadarmo všetky pokusy o uskutočnenie komunizmu viedli k spoločnosti s politickými väzňami. Ak sme boli v II. sv. vojne oslobodený od nacistov, zároveň sme boli uväznený inou diktatúrou. To ja nenazývam oslobodenie.

    OdpovedaťOdstrániť
  19. takze by si bojoval bez konkretnej predstavy buduceho usporiadania.. tak?

    OdpovedaťOdstrániť
  20. Za usporiadanie, ktoré nevedie k politickým väzňom.

    OdpovedaťOdstrániť
  21. cize predsa len dogmatik..toto je tvoj problem, ze tvoja filozofia je sama pre seba logickou pascou..

    OdpovedaťOdstrániť
  22. Ty by si bojoval za také usporiadanie, ktoré politických väzňov vytvára?
    Kto je to podľa teba "dogmatik"?

    OdpovedaťOdstrániť
  23. Vieš čo, chlape, už si únavný.
    Všetkých nás tu obviňuješ z dogmatizmu a potom sa pýtaš, čo to je? Tak načo to používaš, keď my nevieme, čo to je?
    Popremýšľaj o tom, čo vlastne chceš a dovtedy si daj pohov...

    OdpovedaťOdstrániť
  24. Ja viem, čo to je. Pýtam sa Jula, aby som vedel, ako tomu rozumie.

    Pre mňa sú tvoje reakcie tiež únavné. Preto by som bol rád, keby si, ak je to z tvojej strany možné, minimalizoval komunikáciu so mnou.Bude mi to šetriť zdravie.A asi aj tebe.

    OdpovedaťOdstrániť
  25. samozrejme, ze by som nebojoval za zriadenie s politickymi vaznami (a nerobil to ani Che), ale ty si si to postavil ako dogmu.. myslel som ze karanowakova vyzva na premyslanie ti uz bude stacit..

    OdpovedaťOdstrániť
  26. Che to nerobil? Nebojoval náhodou po boku Castra? Nerobil to ani Lenin? Ako je to s politickou slobodou na Kube, a ako to bolo za minulého režimu u nás?

    No a dogmatik je...?

    OdpovedaťOdstrániť
  27. Kámo, už to prestalo byť zaujímavé...
    Opýtaj sa niečo nové a zmysluplné alebo si zbaľ batôžtek a odíď odkiaľ si prišiel

    OdpovedaťOdstrániť
  28. Tak obhajujte vrahov aj naďalej. "Humanisti", ktorí sa boja otázok.

    lao

    OdpovedaťOdstrániť
  29. Nerozumieme sa. To je celé. Nedokážem vám to vysvetliť cez internetovú diskusiu, pretože u vás vidím veľa predsudkov, a dohád voči mne. Vôbec neodpovedáte na moje otázky, hneď ich beriete ako útok, zlomyselnosť, "balvanovitosť".
    Julo, ty si začal širšiu diskusiu pod týmto článkom. Ja som sa na začiatku pýtal niečo iné a odpoveď som s istými obtiažami od teba dostal. Pre mňa to stačilo. Ak si sa ma pýtal na môj názor, čo si myslím o Hríbovom názore, dostal si odo mňa odpoveď. Ak nie je podľa vašich predstáv, tak vám ťažko vysvetlím svoj postoj, keď vy nechcete počuť nič iné okrem toho čo očakávate a nechcete normálne diskutovať.
    Prečítajte si dôkladnejšie, čo som napísal o vojne a "dogmatikovi" vo vojne. To je moje jediné odporúčanie.

    lao

    OdpovedaťOdstrániť
  30. lao, dospeli sme v debate do bodu, ze rozumieme si, ze nasilie je neziaduce.. avsak v dodatku sme prisli na to, ze tvoj pristup ma logicky problem, k comu si sa nevyjadril a zacal si nas tu potom len osocovat a hodnotit.. od ostatnych chces, aby neboli dogmatici, sam si dogmatik - v mojom mysleni, ked narazim na takyto rozpor, tak sa zamyslim..

    OdpovedaťOdstrániť
  31. zizek ma na tuto osobu tiez zaujimavy nazor :)

    OdpovedaťOdstrániť