streda, 5. mája 2010

Sociálna situácia v Grécku

MARCUS SALZMANN, 25. február 2010 | http://www.wsws.org/)

Európska únia nadiktovala Grécku prísny úsporný režim zameraný na zníženie už existujúceho schodku rozpočtu z terajších 13% na 3%. Široké vrstvy gréckeho obyvateľstva reagovali na avizovaný program škrtov vlády pochodom ulicami a účasťou na včerajšom štrajku. Z ich strany, najväčšia odborová federácia úzko spolupracuje so sociálno-demokratickou administratívou Georgea Papandreoua, aby usmernila tieto protesty a štrajky tak, aby neohrozovali vládu.

Hlavnými vo včerajšom štrajku boli pracovníci verejných služieb, ktorí budú mimoriadne silno zasiahnutí škrtmi vlády. Pripojili sa k nim včera aj mnohí farmári protestujúci proti škrtom v podpore, vďaka ktorým im hrozí vyradenie z trhu.

Ako odpoveď na protesty zahájili európsky politici, obchodníci a zástupci médií útok požadujúci, aby boli plánované škrty realizované neľútostne a časť dokonca kritizovala vládny program ako príliš jemný.

Šéf Európskej centrálnej banky, Jean-Claude Trichet, povedal, že Grécko musí posilniť snaženie, aby demonštrovalo životaschopnosť svojich úsporných plánov zameraných na zníženie obrovského rozpočtového deficitu. Zatiaľ oznámené plány sú nedostačujúce na to, aby Grécko dodržalo Maastrichtské kritériá v tak krátkom čase, podľa Tricheta, ktorý presadzuje tvrdší kurz. „Všetci Gréci si musia uvedomiť, že musia poopraviť kurz, ktorý sa vymkol kontrole“, povedal.

Vedúci Inštitútu pre hospodársky výskum v Mníchove, Hans Werner Sinn, volal po opatreniach „ktoré ozaj bolia“ – zatiaľ čo Rolf Langhammer, vice-prezident Inštitútu pre svetové hospodárstvo v Kieli, požadoval jasné zníženie reálnych miezd s cieľom oživiť konkurencieschopnosť krajiny.

Nemecký štátny sekretár financií, Jörg Asmussen, tiež deklaroval, „Sme určite názoru, že sú potrebné dodatočné opatrenia v Grécku“. Podľa Asmussena, krajina musí byť porovnávaná s Írskom (ktoré používa Euro ako menu) a Litvou (ktorá ho nepoužíva)- obe krajiny začali realizovať drakonické škrty zamerané na zníženie ich dlhu.

Tieto výzvy mali odozvu v médiách. The Nürnberger Nachrichten trvá na obrovskom útoku na obyvateľstvo: „Nie, je tu len jedna cesta: použiť masívny tlak prinútiť euro-partnerov preukázať cnosť. Okrem škrtov v sociálnom a dôchodkovom systéme, je nutné zrezať armády štátnych úradníkov, zrezať reálne mzdy, zvýšiť dane a zredukovať výdavky."

Cynické, no médiá potom tvrdili, že grécky ľud je zodpovedný za krízu zadĺženosti. Mnoho rozhovorov a komentárov prichádzalo k záveru tvrdiacemu, že „Gréci žili nad svoje pomery“ a teraz si musia „adekvátne pritiahnuť svoje opasky“.

Pokiaľ ide o mzdy a sociálny štandard, Grécko je v skutočnosti hodnotené ako jedna z najhoršie platených krajín v Európe.

Sociálna situácia väčšiny obyvateľstva sa v posledných rokoch jasne zhoršila. Oficiálna miera nezamestnanosti je 18%, a podľa oficiálnych čísel 20% Grékov žije pod hranicou chudoby. A ešte väčšie množstvo je zaznamenané organizáciou sociálnej starostlivosti.

60% penzistov registrovaných najväčším penzijným fondom musí prežiť z menej ako 600€ na mesiac, a priemerný plat vo verejných službách je okolo 1200€.

Obzvlášť sa zvýšil počet nezamestnaných mladých ľudí v posledných rokoch. V roku 1998 21% zo všetkých 15 až 24 ročných nemalo prácu. V 2009 toto číslo narástlo na 27%. Tí šťastnejší z týchto mladých ľudí, ktorí našli prácu, sú nútení vyžiť z priemerne 700€ na mesiac.

Nezamestnanosť je problémom pre mnohých absolventov vysokých škôl a situácia pre doktorov je obzvlášť ťažká. Podľa čísel zo Svetovej zdravotníckej organizácie, Grécko má najvyššiu mieru nezamestnanosti v tejto profesii.

Súčasne, náklady na život sú porovnateľné s krajinami ako Nemecko, so základnými potravinami ako mlieko, syry a vajcia stojacimi až dvakrát toľko. Telefónne poplatky v Grécku sú medzi najvyššími v Európe. Náklady na život sa rôznia výrazne v závislosti na regióne, s cenami vyššími na mnohých gréckych ostrovoch, kvôli vysokým cenám prepravy.

Nájomné sa tiež výrazne zvýšilo v posledných rokoch, a vo väčších mestách sa taktiež dá porovnávať s Nemeckom. Na vidieku je nájomné nižšie, ale je tam často nedostatok ubytovania s mnohými prenajímateľmi uprednostňujúcimi turistov.

Vo vzťahu k nákladom na život sú platové úrovne v Grécku veľmi nízke oproti iným západo-európskym štátom, opäť so značnými regionálnymi rozdielmi: v Thessaloniki robotníci zarábajú o štvrtinu menej ako v Aténach, vo zvyšku krajiny o 35% menej.

Administratívni pracovníci dostávajú priemerne len 40% platu ako ich náprotivky v Nemecku na plný úväzok. Spomedzi Eurozóny sú príjmy menšie len v Portugalsku. Práca na čiastočný úväzok -jediná možnosť ako zarobiť na živobytie pre osamelých rodičov- nie je dostačujúca pokryť náklady na život.

Zákonná minimálna mzda je okolo 700€, zatiaľ čo najvyšší nástupný plat je 1000€ na mesiac, platený zamestnancom vo finančných službách. Najnižšia zmluvne dohodnutá mzda- okolo 680€- je platená v strojárskom, elektrotechnickom a elektronickom priemysle. Inžinier s trojročnou profesiálnou skúsenosťou zarába najmenej 1050€ hrubého mesačne, programátor v priemere 700€, sekretárka so znalosťou cudzieho jazyka 710€, účtovník 770€ a vodič 715€.

Väčšina dôchodkov je menej ako minimálna mzda. Zatiaľ čo sa dôchodky v posledných rokoch sotva zvýšili, vláda opakovane zvýšila vek odchodu do dôchodku. V 80-tych a 90-tych rokoch pracovníci vo verejných službách v Grécku odchádzali do dôchodku koncom svojich 50-tych, alebo 60-tych rokov. Dnes je vek odchodu do dôchodku stanovený na 65, s úmyslom Papandreouovej vlády zvýšiť ho na 67.

Vláda tiež plánuje uskutočniť škrty v zdravotnom systéme krajiny, ktoré je už tak v žalostnom stave. Národná zdravotná služba (ESY) vznikla v 80-tych rokoch, garantujúca základnú zdravotnú opateru pre všetkých, zámeranú obzvlášť na poskytovanie zdravotnej služby pre grécke vidiecke oblasti.

V 90-tych rokoch obe sociálno-demokratické a konzervatívne vlády stiahli finančné prostriedky zo štátom riadených zdravotných poisťovní, z časti aby sa spolupodieľali na podivných tranzakciách na burze. Ako dôsledok sa systém zdravotného poistenia stretol s rastom problémov, ktoré vyústili k zmrazeniu platov. V súčasnosti existujú pohľadávky vo výške 5 miliárd € voči zdravotným poisťovniam podaných lekármi, nemocnicami, lekárňami a laboratóriami.

Katastrofálna situácia v zdravotnom systéme viedla k rozšíreniu korupcie. Kombinácia nízkych platov a tisícok stálych miest pre lekárov a údržbársky personál nepokrytých v štátnych nemocniciach vyústila k tomu, že úplatky sa stali súčasťou každodenného života. Ktokoľvek hľadajúci základnú starostlivosť, alebo skorší dátum pre ich operáciu, šupne doktorovi „Fakelaki“- malú obálku s hotovosťou.

Mladší lekári, ktorí sa ozvali proti takýmto praktikám, alebo odmietajú takéto úplatky môžu byť pod tlakom svojich kolegov, že ohrozujú to, čo je všeobecne vnímané ako životne dôležitý príplatok k mzde. „Pôrod dieťaťa vo verejnej nemocnici, napríklad, musí byť podmazaný sumou 1000€“, referovala Ellen Katja Jaeckel, šéfka Aténskeho Goetheho inštitútu, v rozhovore o protestoch v Grécku v 2008.

Zachos Kamenidis má rovnaké skúsenosti. Prevádzkuje inštalatérsku spoločnosť blízko Thessaloniki, druhého najväčšieho mesta. Ako mnohí ďalší aj on hovorí o rastúcom sociálnom úpadku. „Väčšina ľudí tu musí vyjsť z 600 až 700€“, povedal. On dostáva 250€ na mesiac od štátu na svoje tri malé deti. Keď bola jeho žena tehotná s ich posledným dieťaťom, musela zaplatiť súkromnej službe 140€ za ultrazvuk. V žiadnej zo štátnych nemocníc v Thessaloniki nie je ultrazvukové zariadenie.

Zároveň sa korupcia neobmedzuje len na zdravotníctvo. Grécky profesor makroekonómie na univerzite v Liepzigu, Spiros Paraskewopoulos, odhaduje že grécka priemerná rodina musí zaplatiť približne 1600€ za rok ako úplatky.

http://www.wsws.org/articles/2010/feb2010/gre3-f25.shtml

6 komentárov:

  1. Počúvala som včera večer Slovenský rozhlas a debatu o Grécku. Tento problém je plný paradoxov. Riešení je viac. Pôžička, vylúčenie z EMÚ, jeden čech dokonca navrhoval zrušenie ministerstiev financií v krajinách EMÚ a vytvorenie iba jedného pre všetky členské štáty (jemu sa dobre navrhuje..:o))), prípadne až zrušenie celej únie....k čomu sa asi časom dospeje, po niekoľkých rokoch trápenia a umelého udržiavania. Treba vymyslieť niečo lepšie a fungujúce. Každopádne sa v Grécku schyľuje k občianskej vojne. Aké sú príčiny? Menší počet obyvateľov, odborne podkutých, asi chápe o čo ide a je ochotných sa uskromniť. Väčšina, ako všade, nerozmýšla, ale koná podľa dopadov, ktoré konkrétne pociťuje, t.j. mali sa oveľa lepšie ako my, teraz majú klesnúť na našu životnú úroveň a tak kričia kvôli tomu, čo im vzali. My sa už dlho máme zle, máme im však naopak ešte pomôcť...to je paradox a dôsledok zlých uznesení únie, ktorá toto spôsobila zmenou tvrdších podmienok na jemnejšie, lebo v istých iných súvislostiach im to tak vyhovovalo. Nikde na svete nič nefunguje poriadne, lebo aj keď sa nejaké pravidlá schvália, tak sa časom účelovo menia a vzniká chaos, ktorý umelo udržuje kľud, časom sa však vypomstí. Ako najväčší príklad paradoxu zmienil včera diskutujúci ekonóm štrajkujúcich zamestnancov štatistického úradu, ktorí falšovali údaje. Podľa mňa je najfilozofickejšou úvahou hodnou rozobratia táto: v Grécku väčšina protestuje, lebo padnú na našu úroveň, u nás neprotestuje nikto, hoci sme už dlho oveľa nižšie. A chudobnejší má pomôcť bohatšiemu. Ako malé deti. Kým nevedia čo je to lízatko, tak sa spokojne hrajú, ale ak im niekto dá lízatko a potom im ho vezme tak kričia na raty! Všetci sme obeťami nejakého systému!!! mamka

    OdpovedaťOdstrániť
  2. zasnem nad silou propagandy..sice som nebol v grecku, ani som nehovoril s ludmi z grecka, ale tusim, ze to nebude take jednoduche, ako sa nam to snazia nahovorit a dokonca sa odvazim podozrievat media, ze ucelovo zavadzaju, pretoze tu sa zacalo hrat o osud kapitalizmu, a to je uz vazna vec..

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Samozrejme, že je v médiách veľa zavádzania. A sila propagandy je veľká na všetkých stranách barikády. Aj na tej tvojej...:o))) Ale človek je preto človek, aby sa z toho vedel vysomáriť...:o))) Ja som balast propagandy zahodila ako vždy, a vyšlo mi z toho aj tak to, čo som napísala vyššie. Kapitalizmus predsa neobhajujem! A právd bude toľko, koľko je Grékov. Ťažko hľadať pravdu synku. Aj odborníkom.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. hej, ale zjednodusovat obraz grecka na deti s lizatkom, znamena naletiet pravicovej propagande.. to si ja myslim, ja nehovorim ako to je, ja len spochybnujem tento obraz, ktory sa nam tu snazia nahovorit..

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Tento komentár bol odstránený autorom.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Kým nevznikne dobrý projektový tím, dobrý manažér, odborníci si sadnú spolu na "brainstorming", zoženie sa kofinancovanie, projekt sa podá a môžeme stavať Auroru..:o) (ak ma chcete do tímu, tak môžem variť a prať, som totiž strašne ovplyvniteľná..:o))

    OdpovedaťOdstrániť