streda, 2. júna 2010

Revolúcia sebaklamu

ROBERT JENSEN | Adbusters


Predstavte si, že si pohodlne idete v upravenom vlaku. Pozriete sa z okna a uvidíte, že sa koľajnice ani nie tak ďaleko vpredu náhle končia... Vlak sa vykoľají, ak pôjde ďalej. Navrhnete, aby vlak okamžite zastavil a pasažieri šli ďalej pešo. To si bude vyžadovať veľký posun v každého spôsobe cestovania, pochopiteľne, no vidíte to ako jedinú realistickú možnosť. Pokračovať vo valení sa napred sa rovná vyhľadávať katastrofické dôsledky. No ak navrhnete tento smer akcie, ostatní –ktorí jazdou vo vlaku spohodlneli- povedia, „Nám sa vlak páči, a tvrdiť, že by sme mali vystúpiť nie je reálne.“

V dnešných Spojených štátoch sme uväznení v podobnom sebaklame. Hovorí sa nám, že je “realistické“ poddať sa absurdnej myšlienke, že systémy, v ktorých žijeme sú tie jediné možné alebo akceptovateľné systémy založené na fakte, že niektorým ľuďom sa páčia a prajú si, aby zotrvali. No čo ak náš súčasný stupeň konzumu prvého sveta vyčerpáva ekologický základ pre život? Škoda, no. Jedinými “realistickými“ možnosťami sú tie, ktoré prezentujú tento životný štýl ako nediskutovateľný. Čo ak nie je možná skutočná demokracia v národnom štáte s 300 miliónmi ľudí? Škoda, no. Jedinými “realistickými” možnosťami sú tie, ktoré prezentujú tento spôsob organizovania politického zriadenia ako nemenný. Čo ak sú hierarchie našich životov založené na vytváraní extrémnej materiálnej núdze pre utlačovaných a tupého trápenia medzi privilegovanými? Škoda, no. Jedinými “realistickými“ možnosťami sú tie, ktoré prezentujú hierarchiu ako nevyhnutnú.

Dovoľte mi predstaviť odlišný pohľad na skutočnosť:

(1) Žijeme v systéme, ktorý, ak ho vezmeme ako celok, je neudržateľný – nielen v dlhodobom ale v krátkodobom časovom horizonte.

(2) Neudržateľné systémy nemôžu byť udržateľné.

Čo je to za hlboký teoretický vhľad? Neudržateľné systémy nemôžu byť udržateľné? Je ťažké sa o tom prieť. Dôležitou otázkou je, či žijeme alebo nie v systéme, ktorý je naozaj neudržateľný. Nejestvuje spôsob ako s určitosťou dokázať takéto všeobecné tvrdenie, no obzrite sa okolo na to, čo sme vytvorili a opýtajte sa seba, či naozaj veríte, že tento svet môže pokračovať donekonečna... alebo dokonca viac ako pár desaťročí. Dajte si chvíľku na pouvažovanie o konci lacných fosílnych energií, nedostatku životaschopných širokosiahlych náhrad za energiu a ekologických dôsledkoch horenia, ktoré z nich ostane. Zvážte indikátory zdravia planéty: kontamináciu povrchovej vody, stratu vrchných vrstiev pôdy, stupne jedovatosti. Faktor rozširujúcej sa nerovnosti vo svete, mieru násilia a zúfalstva, ktoré pociťujú toľkí na každom stupni spoločnosti.

Na základe tohto, čo viete o týchto trendoch, myslíte si, že toto je udržateľný systém? Ak by ste mali upustiť od svojej pripútanosti k tomuto svetu, je nejako možné predstaviť si to ako udržateľný systém? Zohľadniac všetky spôsoby, ktorými rozumiete tomuto svetu, je niečo v poli vášho vnímania, čo vám hovorí, že sme na správnej trati?

Byť radikálne realistický voči tomuto všetkému je rozpoznať zlyhanie základných systémov a zanechať predstavu, že všetko, čo potrebujeme spraviť je odznova nastaviť inštitúcie, ktoré štrukturujú naše životy. Stará budúcnosť –to, ako sme si mysleli, že veci sa vyriešia- je naozaj preč. Národný štát a kapitalizmus sú v jadre tohto neudržateľného systému tým, že umožnili vznik energetického/masového nastavenia privilegovaných spoločností, ktoré na nás nechali uvalené to, čo James Howard Kunstler nazýva „životnými aranžmá bez budúcnosti“. Budúcnosť, o ktorej sme snívali nie je založená na realite. Väčšina svetovej populácie –ktorá nežije s našimi privilégiami- nemá žiadnu inú možnosť než čeliť tejto realite. Je pre nás čas sa s tým vyrovnať.


Robert Jensen je professor žurnalistiky na University of Texas v Austin-e.

[ Zdroj: https://www.adbusters.org/magazine/85/delusion-revolution.html ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára