streda, 30. júna 2010

Transnacionálny kapitalizmus

WILLIAM ROBINSON | Eleftherotypia

Rozhovor s profesorom sociológie, Globálnych a medzinárodných štúdií, a Latinskej Ameriky a Pyrenejí, Kalifornskej univerzity v Santa Barbara.

1. Tvrdíte, že sme svedkami svetového historického presunu do novej fázy kapitalizmu, s novými formami moci a novými formami odporu. Sprvu, čo je dnes na kapitalizme nové?

Kľúčovou charakteristikou tejto novej epochy je vzostup skutočne transnacionálneho kapitálu a novej globálne integrovanej produkcie a finančného systému. Produkcia sa rozpadla na nespočetné a neustále sa meniace fázy, ktoré sú decentralizované a roztrúsené po celej planéte. Pre zmenu sú odlišné segmenty funkčne integrované do rozsiahlej globálnej reťaze produkcie a distribúcie. Každá autonómna národná ekonomika bola reštrukturalizovaná a externe integrovaná tak, že každá “národná“ ekonomika vytvára časť väčšieho globálneho systému produkcie.

Taktiež teraz máme naozaj globálny finančný systém. Už nejestvuje niečo také ako národný finančný systém. V skutočnosti je finančný kapitál najmobilnejšou a najväčšmi transnacionalizovanou frakciou kapitálu. To má obrovské dôsledky. Peňažný kapitál existuje v kyberpriestore, kde nepripúšťa žiadne hranice a čelí nejakej, ak vôbec nejakej, štátnej kontrole. Peňažný kapitál si podriaďuje fixný kapitál. Tí, ktorí kontrolujú peňažný kapitál si môžu privlastniť hodnoty kdekoľvek na svete finančnou manipuláciou a presunúť ich na rovnakom základe kdekoľvek vo svete.

Táto globálne integrovaná produkcia a finančný systém podčiarkuje vzrastajúce prenikanie kapitálu do všetkých častí sveta, organizovaný okolo obrovských transnacionálnych korporácií, ktoré riadia globálnu ekonomiku.

Sú tu dôležité nové mechanizmy, ktoré napomáhajú tomuto transnacionálnemu kapitálu. Napríklad rozšírenie búrz cenných papierov z hlavných centier svetovej ekonomiky do viacerých, ak nie väčšiny, hlavných miest po svete, spolu s 24 hodinovým obchodovaním umožňuje ešte väčšie globálne obchodovanie a tak transnacionálne vlastníctvo akcií. Globálna integrácia národných finančných systémov a nových foriem peňažného kapitálu, vrátane sekundárnych trhov s derivátmi, tiež uľahčilo transnacionalizáciu vlastnenia kapitálu.

Iné mechanizmy integrácie predstavujú ostrý rast v priamych zahraničných investíciách a rozšírení pobočiek transnacionálnych korporácií, fenomenálny nárast medzinárodných fúzií a akvizícií, vzrast transnacionálnych prepletení výborov správnych rád, rozšírenie medzinárodných strategických aliancií všetkých druhov, a zvyšujúci sa vplyv transnacionálnych združení vrcholového obchodu.

Týmto spôsobom začala transnacionálna kapitalistická trieda existovať ako očividný činiteľ kapitalistickej globalizácie.

2. Nehovoríte, že národní alebo regionálni kapitalisti už neexistujú, alebo áno?

Nie, to nehovorím. No je tu nový typ triedneho rozdelenia medzi lokálnymi a národnými frakciami kapitálu, na jednej strane, a transnacionálnymi frakciami na druhej. Transnacionálny kapitál je dnes hegemonickou frakciou kapitálu v svetovom meradle. Transnacionálne orientované kapitalistické skupiny a elity sú dnes prítomné vo všetkých krajinách celého sveta, vrátane štátu. Tieto frakcie, alebo ich byrokratickí spojenci uplatňujú značný vplyv, ak nie úplnú kontrolu vo väčšine štátnych aparátov po svete. Častokrát diktujú politiku.

Musíme tu vidieť ako sa tu kapitalizmus reorganizoval do novej sieťovej štruktúry, takže systém funguje prostredníctvom prepojených sietí tiahnúcich sa po celej zemeguli. To je dôležité, pretože staré, dinosaurie vertikálne štruktúry korporácii vyhynuli. Dnes kapitál funguje prostredníctvom rozľahlých sietí subdodávateľov a outsourcingu, cez početné formy aliancií medzi rozličnými kapitalistickými skupinami a inými ekonomickými činiteľmi.

Poukazujem na to, pretože to je transnacionálny kapitál, ktorý stojí na vrchole týchto globálnych sietí. To znamená, že tu stále môžu byť lokálne a národné kapitály, no tie nemôžu súperiť s transnacionálne mobilným kapitálom. Ak chcú ostať konkurencieschopní, ak chcú pokračovať v hraní hry, musia sa spojiť s transnacionálnym kapitálom, a musia to urobiť štrukturálne, spôsobom, ktorý ich podriadi transnacionálnemu kapitálu.

3. Môžeme tiež hovoriť o globálnej robotníckej triede?

Áno. Je tu globálna pracujúca trieda, ktorá riadi fabriky, farmy, a kancelárie globálnej ekonomiky. Ich šíky je možné nájsť v maquiladorách, v agro-industriálnych komplexoch po celom svete, medzi armádou servisných pracovníkov globálnych miest. Avšak, globálna pracujúca trieda je vnútorne stratifikovaná. Je rozdelená pozdĺž národných – ako aj rasových, etnických, a pohlavných – línií. Pretrvávajúca existencia národného štátu slúži na skreslenie povedomia a subjektívnych skúseností svetovej robotníckej triedy.

Na rozdiel od toho, je transnacionálna kapitalistická trieda triednou skupinou so subjektívnym vedomím seba samej a svojich záujmov. Jej členovia sa spolu stále viac stýkajú vo svojich súkromných inštitúciách ako Svetové ekonomické fórum v Davos-e a rozvíjajú povedomie transnacionálnej triedy. V tomto zmysle je triedou-pre-seba, aby sme v tejto veci použili Marxov jazyk, zatiaľ čo globálna robotnícka trieda je triedou-o-sebe, no ešte nie pre-seba.

4. Kde spočíva skutočná politická sila v tejto novej forme globálneho kapitalizmu, ktorý opisujete?

Je tu nová transnacionálna konfigurácia moci. Jednak je to tam, kde prichádza do hry transnacionálny štát, ktorý je ďalším novým aspektom novej epochy. Otázkou je, ako môže transnacionálna kapitalistická trieda vykonávať svoju politickú autoritu? No, jedným spôsobom je prostredníctvom využitia jestvujúceho štátneho aparátu v každej krajine, a toho sme videli spústu. Ďalším je cez transformáciu existujúcich medzinárodných inštitúcií, ako staré Bretton-Woods-ské inštitúcie, alebo kancelárií systému OSN, a vytvorenie celkom nových, tak ako World Trade Organization. Transnacionálny kapitál sa pokúša prebudovať štrukturálnu moc globálnej ekonomiky nad jednotlivými krajinami a nad pracujúcimi triedami v každom národnom štáte na priamu politickú autoritu alebo vplyv prostredníctvom tohoto transnacionálneho štátneho aparátu.

Transnacionálne inštitúcie sa pokúšajú skoordinovať globálny kapitalizmus a zaviesť kapitalistickú dominanciu za národné hranice. MMF, napríklad, zavedením štrukturálneho regulačného programu, ktorý otvára danú krajinu prenikaniu transnacionálneho kapitálu, podriadeniu miestnej práce, a vyťaženiu bohatstva transnacionálnymi kapitalistami, pôsobí ako transnacionálna štátna inštitúcia na uľahčenie vykorisťovania lokálnej práce globálnym kapitálom. I keď je pravdou, že moc a autonómia národného štátu vo vzťahu k transnacionálnym mocenským štruktúram poklesla, tento obraz je tak trocha mylný odkedy sú tieto transnacionálne mocenské štruktúry lokalizované v každom národe konkrétnymi sociálnymi silami, ktoré sú materiálne a politicky časťou vznikajúceho transnacionálneho mocenského bloku.

5. Ako by sme mali v tomto kontexte interpretovať boj Ameriky za hegemóniu a globálnu expanziu?

Vaša otázka predpokladá, že zahraničná politika USA musí byť interpretovaná ako boj za národnú hegemóniu USA. Neverím, že dokážeme porozumieť globálnej hegemónii, alebo úlohe štátu USA vo svete, z takejto sústavy národný štát/štáty. Národno-štátne centrované analýzy medzi- a transnacionálnych vzťahov nedokážu zhodnotiť integratívny charakter globálneho kapitalizmu.

Ak imperializmom myslíme neúprosný tlak na zahraničnú expanziu kapitalizmu a rozličné politické, vojenské a kultúrne mechanizmy umožňujúce túto expanziu, potom, áno, potom zrejme vidíme prebiehajúci imperializmus v 21. storočí. No v tomto “novom“ imperializme nie je nič pre čo by sme mali predpokladať, že je to usilovanie sa USA o impérium v konkurencii s inými národno-štátnymi kapitalistami. Tí, ktorí toto tvrdia zamrzli svojou historickou analýzou v skoršej dobe. Sú uväznení vo svete neskorého 19. a raného 20. Storočia. Vidia svetový kapitalizmus stále v jeho národne “monopolnom“ štádiu Leninovej a Hilferdingovej doby, takže intervencionizmus USA môže byť iba úsilím hegemónie “USA“ nad inými štátmi.

Posledné politiky USA ako vnútenie neoliberálnych programov štrukturálnej regulácie a sponzorstvo dohôd o voľnom trhu slúžili na podporu vypáčenia regiónov a sektorov po svete globálnemu kapitalizmu, transnacionálnemu kapitálu. MMF a iné transnacionálne štátne agentúry nekonali ako jednoduché nástroje imperializmu “USA“. Nepoznám žiaden štrukturálny program regulácie MMF vytvárajúci podmienky v zasiahnutých krajinách, ktoré by uprednostňovali kapitál “USA“ nejakým špeciálnym spôsobom, skôr než otvorenie zasiahnutej krajiny, jej práce a zdrojov, pre kapitalistov z akéhokoľvek kraja sveta. Prvou vecou, ktorú spravili okupačné sily USA po invázii do Iraku nebolo zablokovanie krajiny všetkým okrem vlastného kapitálu, ale uznesenie o zákone zahraničných investícii, ktorý pozval kapitály zo všetkých kútov sveta na investovanie.

Štát USA sa pokúšal hrať ústrednú rolu v zastúpení záujmov transnacionálnych kapitalistov. To, že to je čoraz viac nemožné urobiť, nepoukazuje na zvýšenú národnú rivalitu, ale na nemožnosť úlohy po ruke danou krízou globálneho kapitalizmu. V tomto zmysle sú intervencionizmus a militarizovaná globalizácia stále menej kampaňou za hegemóniu USA ako protikladnou odpoveďou na krízu globálneho kapitalizmu – ekonomickú stagnáciu, problémy legitimity, a protihegemonické sily.

6. Aké špecifické, nové problémy vytvára nový globalizmus?

Systém je v chaose; jeho protiklady sú prudké a, na rovinu, ľudskosť je vo vážnom nebezpečenstve. Globálna kríza sa týka sociálnej polarizácie a sociálnej reprodukcie, reflektujúcej hlbší štrukturálny problém nad-akumulácie. Krízou je taktiež udržateľnosť. Ekologický holokaust práve začal. Ak nezastavíme spád, a to veľmi skoro, budeme môcť veľmi ľahko čeliť katastrofickým konzekvenciám.

Odstúpme a pozrime si to veľké divadlo. V 1980-tych rokoch sme videli obnovenie ziskov nasledujúce úpadok zo 70-tych rokov. Bola tu obrovská vlna transnacionálnych investícií v 1980-tych a 1990-tych rokoch, vedúca k nad-výkonnosti a nad-produkcii. Kapitál začal čoraz viac hľadať investičné odbytiská prostredníctvom finančnej špekulácie – ten notorický “kasínový kapitalizmus“. Nestálosť finančnej špekulácie viedla navzdory nad-akumulácii ku kríze mexického pesos v 1995 a jeho “tequila efektu“ inde, nasledovanej ázijským finančným roztápaním v 1997-98, ruskou, tureckou, a brazílskou krízou, a svetovou recesiou v 2001-02.

V tejto dobe sa upevnili štrukturálne a politické tlaky v systéme, vedúce k militarizácii a globálnej akumulácii. Štát USA ako garant systému sa usiloval nachádzať nové odbytiská pre globálnu nadhodnotu prostredníctvom vojenského keynesiánstva a vojenskej mobilizácie, cez “tvorivú deštrukciu“ vojny. Od 1990-tych rokov podnes sme videli posun v osy akumulácie, od počítačov a informačných technológii ako ostrí, popri finančnej špekulácii v akciách, nehnuteľnostiach, a tak ďalej, až po vojensko-priemyselno-ropno-budovaco-strojársky komplex.

Štáty reagujú na požiadavky transnacionálneho kapitálu, avšak nie sú schopné zmocniť sa a redistribuovať nadhodnoty, regulovať okruhy akumulácie, a tak napĺňať spoločenské funkcie. Štáty nedokážu absorbovať populárne požiadavky a riešiť protiklady. Všetko toto vedie ku krízam legitimity a ovládateľnosti, chronickej nestabilite, vlnách zločinu, sociálnemu rozkladu, rozširujúcej sa anómii.

Problém spoločenskej kontroly v globálnom kapitalistickom poriadku sa stáva základným. To bolo znázornené vo vzbure vylúčených koncom 2005 v Paríži. Vidíme tu posun od sociálneho blhobytu k sociálnym štátom kontroly, vzostup policajných štátov organizujúcich väzensko-priemyselné komplexy na krotenie vylúčenej populácie, nové formy sociálnych a územných aparteidov, sociálne čistky, militarizované, kontrolné reakcie na pohromy typu Katrina a iné napätia. Možno celkovo smerujeme ku globálnemu policajnému štátu.

7. Nevyviedla globalizácia tiež mnohé národy z nedostatočného rastu?

Vaša otázka je formulovaná v analýze zavádzajúcej sústavy národný štát, ako keby to, čo sa “rozvíja“ alebo čo je “nedostatočne rozvinuté“ bolo národným štátom. To ignoruje triednu polarizáciu, mocenské vzťahy, a sociálnu nerovnosť v každom národnom štáte. Globalizácia premenila tak veľa ľudí na Juhu v participantov – konzumentov – na svetovom trhu – a rozšírila kultúru globálneho kapitalizmu, so svojím individualizmom, konzumerizmom, unikaním pred skutočnosťou a všednosťou. No vytvorila klesajúcu mobilitu, marginalitu a zbedačovanie pre mnohých ďalších.

Celosvetová nerovnosť dosiahla bezprecedentnej miery. Vzorcom je polarizácia medzi 20 percent populácie, ktorá postupuje, na jednej strane, a 80 percent, ktorá ostáva pozadu, na druhej. Sú tu nové transnacionálne triedne nerovnosti, ktoré nie je možné chápať v rozhraní Sever-Juh. Svetový Juh je čoraz viac rozptýlený po planéte a takisto svetový Sever. India dnes má 200 miliónov konzumentov strednej triedy, ktorí participujú na svetovom trhu, rovnako ako Čína, dokonca i pritom keď majority v týchto krajinách padajú do chudoby. Globálna sociálna polarizácia pretína národné hranice novými spôsobmi.

8. Aké životaschopné stratégie vidíte, ktoré by vyzvali transnacionálny kapitalizmus?

Sociálna spravodlivosť si vyžaduje mieru transnacionálneho sociálneho riadenia nad touto globálnou produkciou a finančným systémom ako nevyhnutný prvý krok v radikálnej redistribúcii bohatstva a moci chudobným väčšinám. Čo by zahrniavala takáto nová redistribučná zložka a ako by k nej došlo? Istotne by si to vyžadovalo zvrat neoliberálnych politík an úrovni národného štátu. No redistribúcia nestačí. Musí byť prepojená s transformáciou triednych a vlastníckych štátov. Lokálne triedne a vlastnícke vzťahy majú globálne dôsledky. Siete vzájomnej závislosti prepájajú lokálne s globálnym.

Vrecká antihegemónie vyvstávajú jasnejšie, napríklad, vzostupom anti-neoliberálneho mocenského bloku v Latinskej Amerike sústredenej okolo Venezuely. Avšak, úlohou je ako premeniť reakčný globálny vzdor do proaktívneho globálneho programu. Posledné skúsenosti Venezuely, Brazílie, Južnej Afriky, a Haiti, medzi inými, ukazujú obmedzenia znovuzavedenia redistributívneho projektu len na úrovni národného štátu.

Akýkoľvek protest voči kapitalistickej štátnej moci musí zahŕňať väčší transnacionálny komponent. Boje na úrovni národného štátu sú viac ako zbytočné. Ostávajú hlavnými pre vyhliadky sociálnej spravodlivosti a progresívnej sociálnej zmeny. No akékoľvek tieto boje musia byť súčasťou expanzívnejšieho transnacionálneho protihegemonického projektu a programu na kontrolu globálneho trhu a moci globálneho kapitálu. Alternatívny globálny kapitalizmus musí byť transnacionálnym projektom, zahŕňajúcim transnacionálne odbory, transnacionálne sociálne hnutia, transnacionálne politické organizácie, a tak ďalej.


[ Zdroj: http://www.zcommunications.org/transnational-capitalism-by-william-robinson ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára