pondelok, 16. augusta 2010

Zvyšovanie produktivity práce na slovenský spôsob

ARTUR BEKMATOV | Socialistický zväz mladých
Dnes odvysielala spravodajská televízia TA3 reportáž o tom, že na Slovensku sa „zvýšila produktivita práce“. Celkovo táto reportáž pôsobí optimisticky a budí dojem, že kríza sa už pomaly ale isto stáva minulosťou. Nikto toto tvrdenie nespochybňuje, ani predstavitelia veľkých firiem ani ekonóm. Čo však v skutočnosti znamená, že sa v našej krajine zvýšila „produktivita práce“?

Produktivita práce je pojem, označujúci koľko práce je nutné vynaložiť na vytvorenie určitého výrobku alebo služby alebo koľko zamestnancov je potrebných na vytvorenie určitého výrobku alebo služby. Karl Marx ju chápe ako: „akúkoľvek zmenu v pracovnom procese, ktorou sa skracuje pracovný čas spoločensky nutný na výrobu nejakého tovaru, teda zmenu, ktorou menšie množstvo práce nadobúda schopnosť vyrábať väčšie množstvo úžitkovej hodnoty.“ Ak sa produktivita práce zvýšila môže to znamenať jedinú vec:

- Technológia na pracoviskách radikálne pokročila, až natoľko, že sa to odrazilo na celoslovenských ukazovateľoch produktivity práce. V čase krízy si však málo ktorá firma dovolí nakupovať nové a moderné zariadenia.

Reálnejšie sú ale iné dve možnosti, ktoré neznamenajú zvýšenie produktivity, ale intenzity práce.

- Firmy prepustili určitý počet zamestnancov a ostatných prinútili, aby odrobili aj prácu za prepustených. Menej zamestnancov teda vyrobí to isté množstvo výrobkov. Toto je asi najrozšírenejší prípad dnešnej doby, ako príklad možno uviesť martinskú Neografiu, kde objednávky napriek kríze neklesli, ale prebehli tu už dve vlny prepúšťania. V reportáži tento príklad zastupuje firma Samsung. Jej zástupca, pán Ondrej, to potvrdzuje slovami: “Produktivitu sme zvýšili tak, že zostala na úrovni, z predchádzajúceho obdobia.“(pri zníženom počte zamestnancov)

- Firmy zamestnancov neprepustili, ale „vybičovali“ ich vyššiemu výkonu. Rovnaký počet zamestnancov teda vyrobí väčšie množstvo výrobkov. Toto je prípad podniku KIA Motors, ako povedal v reportáži jej zástupca, pán Dvořák: „Tým ,že došlo k poklesu výroby minulého roku, tak firma teoreticky mohla prepustiť ľudí a vyrobiť rovnaký počet automobilov s nižším počtom zamestnancov . To sme neurobili, ale aktuálne teda s rovnakým počtom zamestnancov vyrábame oveľa viac.“
Pojem „produktivita práce“ by bolo vhodné zameniť za spojenie „intenzita práce“ lebo menšie množstvo zamestnancov vyrobí rovnaký počet tovarov alebo rovnaký počet zamestnancov vyrobí väčšie množstvo tovarov.

Nasvedčuje tomu aj to, ako hovorí Marx, že „Pri zvýšenej produktivite klesá hodnota jednotlivého výrobku, lebo stojí menej práce než predtým.“ Predpokladá sa tu zvýšenie technologickej úrovne výroby. To by sme ale museli zaznamenať aj pokles cien, čo sa nestalo. Zákonite sa teda napĺňa druhá možnosť kedy: "Pri zvýšenej intenzite práce ostáva hodnota nezmenená, lebo výrobok stojí aj naďalej rovnaké množstvo práce.“ Teda ten istý pracovný čas.

Z pohľadu majiteľa to ale znamená zásadnú zmenu: „Pri nezmenenom počte pracovných hodín sa teda intenzívnejší pracovný deň stelesňuje vo vyššej novovyrobenej hodnote, teda pri nezmenenej hodnote peňazí sa stelesňuje vo väčšom množstve peňazí.“ Potvrdil to aj redaktor, ktorý povedal, že sa zvýšili zisky firiem.

Podľa pána Vaňa, analytika Volksbank, sa tak naša krajina stáva konkurencieschopnejšou, teda, že pre potenciálneho investora sú tu lepšie podmienky ako v iných krajinách. Tieto lepšie podmienky, ale spočívajú len v lacnejšej pracovnej sile, ktorá za tie isté, alebo menšie peniaze, vyrobí viac tovarov a služieb ako pracovná sila v iných krajinách (často aj na internete mnohí investori, ako napr. Visteon, sa vyjadrujú o Slovensku ako o nízkonákladovej krajine). Naša „konkurencieschopnosť“ nespočíva v tom, že sme národ pracovitejší, ale v tom, že sa necháme viacej vykorisťovať. Existuje niečo ako „spoločensky nutný pracovný čas“. Týmto pojmom Marx označuje „pracovný čas, potrebný na výrobu nejakej úžitkovej hodnoty v daných spoločensky normálnych výrobných podmienkach a pri spoločensky priemernom stupni zručnosti a intenzity práce.“ Keďže sa u nás nezmenili spoločenské podmienky ani sa nezvýšil stupeň zručnosti práce, zvýšila sa len intenzita práce a zvyšujeme konkurencie schopnosť na úkor zdravia našich občanov.

Na ilustráciu ešte uvediem príklad ani nie tak zvyšovania produktivity alebo intenzity práce, ale zvyšovania zisku. Deje sa tak pri znižovaní pracovných úväzkov u zamestnancov v stálom trvalom pomere a poskytnutí týchto odňatých pracovných hodín brigádnikom. Kým zamestnanec čerpá dovolenku poberá príplatky za odpracované dni pracovného pokoja a sviatkov, brigádnik je ukrátený o tieto zamestnanecké výhody a poberá iba holú hodinovú mzdu. Takýmito praktikami sú ukracovaní aj zamestnanci aj brigádnici. Jediný, kto má z toho prospech je kapitalistický zamestnávateľ.

Na záver teda možno povedať, že žiadne zvyšovanie produktivity práce sa nedeje. Sme však svedkami zavádzania stále tvrdších a dôslednejších zákonov kapitalizmu.

Artur Bekmatov – SZM Turčianske Teplice

Zdroje:
Karl Marx: Kapitál, vydavateľstvo ÚV KSS, Bratislava,1955

http://www.ta3.com/sk/reportaze/159603_produktivita-prace-vzrastla

[ Zdroj: http://szm.hng.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=1203&Itemid=49 ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára