nedeľa, 3. októbra 2010

Facebook, kapitalizmus a nároky počítačových zanietencov

LAURIE PENNY | New Statesman

Sociálna sieť je elegantnou psychodrámou súčasnej ekonomiky.


Machiavelli-ovské machinácie moderného kapitalizmu sa stávajú omnoho jasnejšie keď si uvedomíme, že mnoho z nich je založených a riadených ľuďmi, ktorí si nemohli na univerzite nájsť dievča. Sociálna sieť, nový film David-a Fincher-a o založení Facebook-u, je elegantnou psychodrámou súčasnej ekonomiky: neviazaný, rýchlo sa pohybujúci a celkovo založený na princípe zaobchádzania s druhými ľudskými bytosťami ako nepriateľskými objektmi.

Základným vzorcom filmu je spásne podobenstvo známych blogov o čačkách a kurvičkách mužskej kultúry počítačových zanietencov, s pridaným bonusom, že je dianie založené na skutočných udalostiach. Protagonista, spoluzakladateľ Facebook-u Mark Zuckerberg, je skvelým, devätnásťročným programátorom. Jeho bolestivá spoločenská nešikovnosť podľa príbehu spôsobí, že ho jeho priateľka prudko odkopne, po čom, opitý a nepochopený, postaví webstránku na ohodnotenie fyzickej atraktívnosti študentiek Harvard-u, takto si vymáhajúc svoju pomstu na ženskom pohlaví, ktoré tak kruto odmietlo jeho očividného génia.

Teraz už však vieme, že neuznaní počítačoví zanietenci časom vyrastú, aby získali alebo si prinajmenšom agresívne znovu privlastnili zem, a tak je to aj u Zuckerberg-a: jeho webstránka sa stane prototypom pre Facebook, hazard, ktorý z neho napokon spraví miliardára, obklopeného prekrásnymi obdivovateľkami a prenasledovaného súdnymi spormi bývalých priateľov a obchodných spoločníkov zúfalo naliehajúcich po podiele z jeho slávy a šťastia. Je to rozprávkový šťastný koniec, akoby predstavený Ayn Rand-ovou.

Priemysel spredmetňovania
Sociálna sieť je odborne vyrobený, a úplne moderný film a jedným z jeho prípadných vrcholov je pripomienka, že prostriedok, ktorý redefinoval ľudské vzťahy 500-miliónov ľudí po celom svete, vyklíčil v akte pomstychtivej mizogýnie. Nenávisť k ženám je hudobnou kulisou tohto príbehu. Aaron-om Sorkin-om napísané oslňujúce odhalenie o nešikovných, ambicióznych mladých mužoch túžiacich po bohatstve a rešpekte štylizuje ženy a dievčatá do velebených sexuálnych doplnkov, pôvabných asistentiek vo veľkolepom podvode, ktorého odhalenie je budúcnosťou ľudských vzťahov a komunikácie.

Jedinými rolami pre ženy v tejto dráme je tancovať nahé na stoloch vo vyberaných kluboch bratstiev, inšpirujúc mužov k nadaniu vyjadrením svojich sexuálnych predností, a poskytujúc vďačný orálny sex v kúpeľňových výklenkoch. Toto nie je poznámka o osobnom morálnom dosahu Sorkin-a, ktorý nie je mizogýn, no ktorý vidí, že v povýšeneckých amerických kruhoch moci a privilégií sú ženy stále kulisárkami, a spredmetnenie je tvrdou menou.

Teritóriom tohto moderného podobenstva je práve spredmetnenie: nielen žien, ale všetkých konzumentov. V tom, čo filmoví propagátori nazývajú ako „rozhodne americký“ príbeh podnikania sa Zuckerberg stáva bohatý, pretože ako spoločenský outsider dokáže vidieť hodnotu v opätovnom privlastnení spoločenského ako niečoho, čo môže byť speňažené. To je to, čím Facebook je, a koniec-koncov čím je kapitalistický realizmus: život redukovateľný do jednej obrovskej súťaže príťažlivý-alebo-nie, s reklamami.

A počítačový zanietenec získa svet
Je tu určitý typ nárokov počítačový zanietencov, ktoré sú príliš ľahko pribraté do modernej mytológie bezohľadného kapitalistického vykorisťovania, v ktorom je nadobudnutie majetku a spoločenského postavenia za každú cenu predstavované ako trúfalý spôsob ako dostať svoj zadok nad tie deti, ktoré k vám boli na škole zlé. Ako niekto, ktorého jedinými kamarátmi v škole bol môj tím zo Žalárov a drakov [stolová hra Dungeons and Dragons], rozumiem veľmi dobre, ako dokáže vyblednúť až k nule každý socialistický alebo egalitársky princíp v porovnaní s prevládajúcou túžbou ukázať sa tomu nedostupnému dievčaťu alebo chlapcovi, ktorý odmietol vaše hlúpe postúpenia v hre, ktoré vám práve chýbali.

Príbeh, v ktorom hlúpy samotár zarobí vrece peňazí a dostane všetky tie sexy mačičky, ktoré len dokáže zaopatriť, sa stáva základnou časťou folklóru slobodného trhu. Objavuje sa to vo filmoch od Transformers po Scott Pilgrim; v príbehu Bill-a Gates-a, Steve-a Jobs-a, a teraz Mark-a Zuckerberg-a. Je to príbeh o moci, a o tom ako odcudzenie a utkvelá naliehavosť sú odmenené spoločenskou, sexuálnou a finančnou mocou.

Protagonista je stále biely a bohatý a vždy muž – Hollywood nemôže podporovať ženských počítačových zanietencov, iných než minoritné postavy, ktoré sa premenia na poddajných sexbot-ov [v zmysle robot] hneď ako si dajú dole okuliare – no tieto privilégiá sú tak bezcenné v porovnaní s nespravodlivosťou, ktorú mu naservíroval život tým, že ho spravil nesmelým, uhrovitým a so záujmom o Star Trek. Bolo mu ukrivdené a tak má všetky práva použiť svoje l33T [skratka pre “elita”; pomenovanie pre „najlepších z najlepších“ v programovaní a hackovaní] schopnosti a ohnúť motor ľudstva pre svoje účely.

Pre mňa, ako počítačového zanietenca, ktorý sa z toho dostal a je na to hrdý, je táto logika nepríjemná. Pre osobu so zbierkou komixov, hlbokou znalosťou detailov online-ových fantastických fikcií a tendenciou k sociálnej nešikovnosti, je úzkostlivé vidieť toto zanietenstvo pohlcované mytológiou neoliberálnej sebarealizácie.

Je ďaleko viac v tom byť počítačovým zanietencom ako len stratégie zlej adaptability, ktoré spredmetňujú iné ľudské bytosti v nepriateľské prekážky, ktoré si zaslúžia byť použité na účely niekoho vlastnej ambície, no pozretím si Sociálnej siete, by ste to nezistili. Pre mňa sa bytie počítačovým zanietencom vzťahuje na komunitu, energiu a oslavu odlišnosti – no v sterilnej rozprávke súčasného kapitalizmu je úspešné počítačové zanietenstvo odmenené mocou a užitočnosťou komodifikácie iných ľudí ako hromady „Páči sa mi“, záujmov a predávateľných osobných dát.

Tragédia Sociálnej siete je taktiež intímnou tragédiou veku, ktorého seba-odcudzenie nemá nič spoločné so sociálnymi sieťami. Paranoidná atomizácia moderných spoločenských vzťahov má, v skutočnosti, vôbec veľmi málo spoločné s internetom. Má dočinenia s globálnym ekonomickým strojom, ktorý učí ľudské bytosti chápať druhých ako manipulovateľné objekty alebo konzumentov bez tváre. To je nanešťastie trend, ktorý nezačal na Facebook-u.


[ Zdroj: http://www.newstatesman.com/blogs/laurie-penny/2010/10/social-facebook-geek-women ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára