štvrtok, 21. októbra 2010

Globálny dlh a paralelné univerzum

JEAN BAUDRILLARD | The European Graduate School

Prežije náš dlh aj nás samotných?

Elektronický billboard na Times Square zobrazuje americký štátny dlh, astronomické číslo nejakých tisícok milliard dolárov zvyšujúci sa v miere 20 000 dolárov za sekundu. Ďalší elektronický billboard v Beaubourg Center v Paríži zobrazuje tisícky sekúnd do roku 2000. Druhé číslo je časové, ktoré sa postupne zmenšuje. Predchádzajúce číslo sa týka peňazí, vzrastajúce raketovou rýchlosťou. Druhé je rátaním k druhej nule. Predchádzajúce sa, naopak, zvyšuje do nekonečna. Avšak, prinajmenšom imaginárne, evokujú obe katastrofu: ubiehanie času na Beaubourg; vstup dlhu do exponenciálneho módu a možnosť finančného krachu na Times Square.


V skutočnosti nebude dlh nikdy splatený. Žiaden dlh nebude nikdy splatený. Konečné odrátavanie sa nikdy neudeje. Ak sa ráta čas, chýbajúce peniaze sú mimo zarátavania. Spojené štáty sú už virtuálne neschopné platiť, no to nebude mať akékoľvek dôsledky. Nebude žiaden deň zúčtovania pre tento virtuálny bankrot. Celkom stačí vstúpiť do exponenciálneho alebo virtuálneho módu na zbavenie sa akejkoľvek zodpovednosti, odkedy tu už viac nie je žiadna referencia, žiaden referenčný svet, ktorý by slúžil ako meracia miera.


Vytratenie sa referenčného univerza je celkom novým fenoménom. Keď sa niekto pozrie na billboard na Broadway-i s jeho letiacimi číslami, má dojem, že dlh vzlieta, aby dosiahol stratosféru. Je to jednoducho číslo galaxie v svetelných rokoch, ktoré sa stráca v kozme. Rýchlosť opustenia zeme je práve ako tá satelitov zo zeme. To je to, akým to je: dlh krúži na svojom vlastnom orbite, so svojou vlastnou trajektóriou vytvorenou z kapitálu, ktorá je odteraz oslobodená od ekonomických súvislostí a pohybuje sa v paralelnom univerze (akcelerácia kapitálu zbavila peniaze účasti na každodennom univerze výroby, hodnoty a úžitku). Dokonca to nie je ani obežné univerzum: skôr je mimo obehu, necentrovaný, excentrický, s len veľmi slabou pravdepodobnosťou, že sa jedného dňa pridá k našemu. To je dôvod, prečo žiaden dlh nebude nikdy splatený. V najlepšom prípade môže byť podplatený za obchodnú cenu, aby bol neskôr opäť umiestnený na trh s dlhmi (štátny dlh, národný dlh, globálny dlh), kde sa stane obeživom výmeny. Odvtedy, čo tu nie je žiaden pravdepodobný dátum splatenia, má dlh nevyčísliteľnú (neodhadnuteľnú) hodnotu. Dokiaľ takto visí nad našimi hlavami bez akejkoľvek referencie, slúži tiež ako náš jediný garant proti času. Na rozdiel od odrátavania, ktoré označuje koniec času, donekonečna odkladaný dlh je garantom, že dokonca i čas je nevyčerpateľný... A my naozaj potrebujeme virtuálne poistenie času, odkedy sa naša budúcnosť ide rozptýliť v skutočnom čase.


Zmazanie dlhu, vyrovnanie účtov, zrušenie splátok Tretieho sveta... Ani na to nepomyslite! Žijeme iba vďaka tejto nerovnováhe, tejto proliferácii a prísľubu večnosti vytvorenej dlhom. Globálny alebo planetárny dlh nemá, samozrejme, žiaden zmysel v v klasických pojmoch akcií alebo úveru. No chová sa ako náš skutočný spoločný vymeraný úver, symbolický úverový systém, prostredníctvom ktorého sú ľudia, korporácie, národy štandardne pripojené jeden k druhému. Ľudia sú zviazaní jeden k druhému (to platí tiež pre banky) prostredníctvom virtuálneho bankrotu, práve tak, ako spoluvinníci sú previazaní s ich zločinom. Každý si je istý v tom, že existuje pre druhého v tieni nezlepšiteľného a nevyriešiteľného dlhu preto, že k dnešku je celkové množstvo globálneho dlhu omnoho väčšie ako celkové množstvo dostupného kapitálu. Takto nemá dlh viac iný význam ako zjednotiť všetky civilizované bytosti v rovnakom osude podanom na úvere. Podobná vec sa deje s nukleárnymi zbraňami, ktorých globálny objem je omnoho väčší ako ten, ktorý je nutný na zničenie celej planéty. Avšak, ostáva to ako spôsob zjednotenia celého ľudstva na rovnaký osud poznačený hrozbou a odstrašovaním.


Prinajmenšom je teraz ľahšie pochopiť, prečo sú Američania dychtiví po zverejnení svojho domáceho dlhu takýmto okázalým spôsobom. Iniciatíva Times Square je vytvorená, aby vyvolala v štáte pocit viny v spôsobe akým riadi krajinu, určená na varovanie občanov pred hroziacim kolapsom finančných a verejných sfér. No, pochopiteľne, toto premrštené číslo zbavuje billboard všetkého zmyslu (dokonca i čísla stratili svoj vymeraný úver). V skutočnosti to nie je nič než gigantická reklamná kampaň a, mimochodom, preto je neónový billboard urobený tak, aby vyzeral ako víťazná citácia akciového trhu, ktorá prešla vrchol. A ľudia na ňu hľadia, fascinovaní výjavom svetového výkonu (medzičasom sa ľudia zriedkavo pozerajú na numerický čas hodín v Beaubourg, aby sledovali gradujúci koniec tohto storočia). Ľudia sú spoločne v rovnakej situácii ako ten ruský skúšobný pilot, ktorý bol až do poslednej sekundy schopný vidieť pád a haváriu svojho lietadla na video-systéme svojho tryskáča Tupolev. Bolo jeho posledným reflexom dívať sa na obraz pred smrťou? Mohol si predstaviť svoje posledné chvíle života vo virtuálnej realite. Prežil ten obraz pilota len o desatinu sekundy, alebo naopak? Žije virtuálna realita ďalej po katastrofe skutočného sveta?


Našimi skutočnými umelými satelitmi sú globálny dlh, toky kapitálu, a nukleárne náklady, ktoré krúžia okolo zeme v obežnom tanci. Ako číre artefakty s hviezdnou rýchlosťou a okamžitou schopnosťou zvratu, našli svoje skutočné miesto. Toto miesto je ešte zvláštnejšie než akciový trh, banky, alebo nukleárne zásoby: je na obežnej dráhe, kde vychádzajú a svitajú ako umelé slnká.


Jednými z najsúčasnejších z týchto exponenciálne sa vyvíjajúcich paralelných svetov sú internet a mnoho rozšírených sietí informácií. Každý deň v reálnom čase tam je možné zmerať neprekonateľný rast (alebo zrejme výhonok) informácií, s číslami reprezentujúcimi milióny ľudí a miliardami operácií, ktoré pokrývajú. Informácie sa dnes rozširujú do takej miery, že to už viac nemá nič spoločné s získavaním vedomostí. Nesmierny potenciál informácií nebude nikdy splatený a nebude nikdy schopný dosiahnuť svoju konečnosť. Presne ako dlh. Informácia je práve tak neriešiteľná ako dlh a nikdy nebudeme schopný sa jej zbaviť. Zbieranie dát, hromadenie a transportovanie informácií po celom svete je rovnakou vecou ako zozbieravanie nezaplatiteľného dlhu. A tu rovnako, odkedy je šírenie informácií väčšie ako potreby a schopnosti akéhokoľvek jednotlivca, a ľudského druhu vo všeobecnosti, nemá iný význam než ten, zviazať ľudstvo s osudom intelektálnej automatizácie a duševnej zakrpatenosti. Je jasné, že ak malá dávka informácie zredukuje neznalosť, obrovská dávka umelej inteligencie môže len posilniť vieru, že naša prirodzená inteligencia je nedostatočná. Najhoršia vec, ktorá sa môže prihodiť jednotlivcovi je vedieť príliš veľa a, takto, padnúť za vedenie. Je to presne také isté so zodpovednosťou a emočnou kapacitou. Neprestajné oznamovanie médií pokiaľ ide o násilie, utrpenie, a katastrofy, vzdialené od vyzdvihovania nejakého druhu kolektívnej solidarity, iba demonštruje našu skutočnú nemohúcnosť a vedie nás k panike a rozhorčeniu.


Chytené vo svojej autonómnej a exponenciálnej logike sú všetky tieto paralelné svety ako časované bomby. Je to zjavnejšie pri nukleárnych zbraniach, no platí to tiež pri dlhu a kapitálových tokoch. Najmenší vstup týchto svetov do našich, najmenej viditeľná zrážka medzi ich obežnými dráhami a našimi, by okamžite porušila krehkú rovnováhu našich cenných papierov a ekonomík. Toto by (alebo bude) bolo rovnaké s celkovým oslobodením sa informácií, čo by nás mohlo premeniť vo voľné radikály zúfalo hľadajúce svoje molekuly v tesnom kyberpriestore.


Rozum by pravdepodobne trval na tom, že tieto svety zahrnujeme do nášho homogénneho vesmíru: nukleárne zbrane by mali mierový úžitok, všetky dlhy by boli zmazané, všetky toky kapitálu by boli znova investované v zmysle spoločenského dobra, a informácie by prispeli k vedeniu. Toto je, bezpochýb, nebezpečná utópia. Nechajme tieto svety paralelné k našim, nechajme ich hrozby visieť vo vzduchu: ich excentrickosť je tým, čo nás chráni. Pretože, bez ohľadu na to aké paralelné a excentrické môžu byť , sú napokon naše. My sme tými, kto ich vytvorili a umiestnili ich z dosahu, ako náhradu transcendencie. My sme tí, čo ich dali na ich orbity ako určité druhy katastrofického imaginárna. A je to možno lepšie takto. Naša spoločnosť bola raz stužená utópiou progresu. Teraz existuje kvôli katastrofickému imaginárnu.


[ Zdroj: http://www.egs.edu/faculty/jean-baudrillard/articles/global-debt-and-parallel-universe/ ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára