štvrtok, 4. novembra 2010

Hospodársky cyklus kapitalizmu

MBURAJ

Kapitalistickým systémom otriasa ďalšia kríza, ktorá postihla USA a Západnú Európu. Od prvých dní krízy, ktorá sa začala finančnou krízou v USA, sa média a politici snažia presvedčiť ľudí, že kríza sa už skončila. Koľko takýchto „koncov“ krízy už bolo vyrieknutých? A zatiaľ bezúspešne.

Fáze krízy predchádza konjunktúra. Podnikatelia vtedy horúčkovito podnikajú, rozširujú výrobu, staviajú nové výrobné prevádzky, ceny stúpajú, zdá sa, že rast dopytu nebude mať koniec. Fáza krízy prichádza rýchlo a nečakane a zasahuje najprv jednotlivé odvetvia, ktoré sú navzájom prepojené a neskôr, z dôvodu prepúšťania a takto obmedzeného dopytu u pracujúcich, prechádza na ďalšie odvetvia produkujúce spotrebný tovar ako aj výrobné prostriedky. Kríza všade znižuje ziskovosť podnikania, mieru zisku. Po fáze krízy prichádza dlhá fáza depresie. Dopyt a teda aj výroba sú na nízkej úrovni. Fáza depresie však netrvá večne. Prichádza opäť fáza oživenia. Otázkou však je, čo prináša oživenie?

Je to hlavne modernizácia výrobných zariadení. „V snahe zvýšiť mieru zisku sa kapitalisti usilujú znížiť výrobné náklady. Pochopiteľne, môžu to dosiahnuť predovšetkým ďalším znižovaním miezd a intenzifikáciou práce. Prirodzene, k týmto prostriedkom znižovania nákladov siahli kapitalisti ako k prvým hneď pri začiatočných náznakoch krízy. Vo fáze depresie sú však tieto možnosti znižovania kapitalistických výrobných nákladov už do značnej miery vyčerpané, a preto tieto metódy už nestačia. Kapitalisti sú nútení znižovať náklady aj modernizáciou výrobného zariadenia. Môžu si to však dovoliť len veľké a silné kapitály, ktorým aj po kríze zostali určité kapitálové rezervy alebo ktoré majú možnosť získať úver. Tie potom v snahe znížiť výrobné náklady obnovujú výrobné zariadenia na vyššej technickej úrovni. Objednávajú nové moderné zariadenia u kapitalistov vyrábajúcich výrobné prostriedky.“

Poznajúc ako prebieha cyklus kapitalistickej výroby, môžeme neveriť správam o ukončení krízy a návrate do rastu. Pred rastom bude dlhá fáza depresie. Táto bude charakteristická snahou o znižovanie nákladov na pracovnú silu, či už priamych, znižovaním miezd, prepušťaním, intenzifikáciou práce, alebo nepriamym, znižovaním výdavkov na zdravotníctvo, školstvo, dôchodky. Kapitalisti budú zároveň hľadať spôsoby modernizácie výroby, alebo nových odvetví, ktoré by im priniesli nové zvýšenie ziskovosti podnikania, teda miery zisku.

Keď si zrekapitulujeme priebeh výroby posledných rokov, skutočne môžeme badať konjunktúru v autopriemysle (razantné rozširovanie výroby vo viere v neutíchajúci rast dopytu), ako aj v nehnuteľnostiach (závratné ceny nehnuteľností, rast počtu novostavieb). Môžeme vidieť výrazný pokles dopytu a následne cien v týchto oblastiach. Ceny áut a nehnuteľností len u nás klesli
o 30-50%.

Takisto môžeme určiť, že dnes sa nachádzame na prechode fázy krízy do fázy depresie. Správy hovoria o návrate do plusových čísiel, o pomaly rastúcom dopyte po autách, nehnuteľnostiach. Súčasná výroba je však na nízkej úrovni, ceny sú stále dole. Ako sa však zhodujú viacerí ekonómovia, dnes nie je viditeľné, ako by došlo k fáze nového oživenia. Kým v 70-tych rokoch oživenie prinieslo zavedenie automatizácie výroby a robotov, čo umožnilo výrazne zvýšiť produktivitu práce, koncom 80-tych a začiatkom 90-tych rokov to bolo nečakané otvorenie nových trhov vo východnej Európe a na prelome tisícročí to bol informatický boom, ktorý priniesol zvýšený dopyt po informačných technológiách.

V automobilovom priemysle sa Európska únia snaží dostať do fázy oživenia podporou elektrických pohonov. V stavebníctve sa podporuje výstavba nízkonákladových domov a slnečných kolektorov. Nedá sa však povedať, že by zavedenie elektromobilov mohlo priniesť zvýšenie miery zisku pre kapitalistov a teda vytúžené oživenie. Otázne sú aj nízkonákladové domy, ktoré práve tým, že znižujú nákladovosť, v dlhodobom meradle znižujú mieru zisku v ďalších oblastiach kapitalistickej výroby (pri výrobe tepla, plynu, elektrickej energie).

Dá sa predpokladať, že fáza depresie bude pokračovať dlhšie, ako zvyčajne, prinesie tak ďalšie strádanie pracujúcich. Takto sa dá predpokladať, že na jednej strane stará vládnuca trieda bude strácať svoju vieru v oživenie, a že na druhej strane pracujúca trieda už nebude chcieť žiť po starom a bude hľadať alternatívy.

Zdá sa, že prichádza čas nových zmien.

2 komentáre:

  1. Cyklus kapitalizmu? Uf, to nemyslíte vážne. Kríza "kapitalizmu" je dôsledkom ľavicovej populistickej politiky kupovania voliča sociálnymi výhodami. Programy ako vlasný dom pre každú americkú rodinu nemajú s kapitalizmom nič spoločné. Je to centricsticko polupistický marazmus s falošnými ideálmi socializmu. Svédsky sociálny model je nielen neudržateľný, ale je antisociálny. Žiaľ, celý svet je dnes socialistický, vrátane USA a EU. Reč o kapitalizme je v súvislosti s krízou scestná. http://myego.cz/item/krize-globalniho-statismu

    OdpovedaťOdstrániť
  2. A nie je to skôr kapitalizmus, ktorý je bez sociálneho štátu neudržateľný?
    Ak si myslíte, že nie, tak ste zrejme buď utopista, alebo fašista.

    A ešte: bez podpisu debata skončila, priateľu.

    OdpovedaťOdstrániť