pondelok 1. novembra 2010

Kto nechápe štatistiky?

STANISLAV PIROŠÍK | Socialistický zväz mladých
Od buržoáznych médií, ekonómov či politológov, ale aj obyčajných ľudí (vrátane tých Matovičových), ktorí sledujú televíziu, sa dozvedáme, že je potrebné šetriť, menej jesť, viac pracovať, platiť za štúdium, zdravotníctvo, do dôchodku odísť až po sedemdesiatke. Sociálne zabezpečenie sa považuje za „plytvanie“ a „rozhadzovanie peňazí“. V čase kedy sa zhoršuje sociálna situácia v mnohých rodinách, sa dozvedáme, že si žijeme nad pomery a v blahobyte.

Tí, ktorí tvrdia niečo iné, sú vraj hlúpi a nechápu ekonomike. Tých, ktorí protestujú a okupujú fabriky či zásoby surovín, treba potlačiť silou. Aj také názory zaznievajú z druhej strany politického spektra. Robotnícka trieda je vraj hlúpa, nevie čo je potrebné a chce to, na čo vraj nemá nárok. Ako je teda možné, že keď sú dnes pri moci „múdri“ ekonómovia s mnohými titulmi, ľudia sa ocitajú v čoraz horšej sociálnej situácii? Ako je možné, že pri nových technológiách vo výrobe, ktoré dnes existujú, takmer jedna miliarda ľudí hladuje? Vývoj má predsa život ľudstvu uľahčiť a nie sťažiť. Vek odchodu do dôchodku by sa mal logicky znižovať a nie zvyšovať. Prečo teda títo ekonómovia dostali tituly?

Pravdu majú vždy víťazi

Keďže všeobecne platí, že pravdu majú tí, ktorí sú pri moci, je logické že médiá sú plné správ o šetrení, o tom, ako je to nevyhnutné „pre budúce generácie“. Nájsť v „mienkotvorných“ médiách aj iný názor je naozaj rarita. Už nehovoriac o poukazovaní na príčinu tohto zadĺženia, ktoré spočíva v súkromnom vlastníctve prírodných zdrojov a tovární. Tisíce ľudí na svete pracujú vo vlastnej krajine v baniach či v lesoch, ale vyťažené zdroje patria len jednému podnikateľskému subjektu. Rovnako práca tisícov či státisicov ľudí v pobočkách firiem po celom svete patrí len pár jedincom. Spomenúť niečo také v dnešnom systéme je označované za extrémizmus, niečo neprijateľné a neslýchané. Na to priestor nie je. Namiesto toho médiá napomínajú vládu, že sa bojí škrtať a za vzor dávajú českú vládu, ktorá je so škrtaním nekompromisná.

Kapitalistická obmedzenosť

Možno však očakávať iné názory od ľudí, ktorí považujú kapitalizmus za konečné a najlepšie spoločenské usporiadanie? Nie nemožno. Rozmýšľajú len v jeho zákonoch a najmä v zákonoch jeho zachovania. Zároveň tým však odhaľujú jeho protiľudovosť a fakt, že slúži len bohatým. Systém je závislý od výroby a výroba od dopytu. Pokiaľ sa toho vyrobilo dosť a nestačí už ani umelé vytváranie dopytu, výroba stojí. Od tejto výroby sú však závislí pracujúci, ktorí môžu len dovtedy existovať, dokiaľ nachádzajú prácu a ktorí len dotiaľ nachádzajú prácu, dokiaľ ich práca produkuje kapitál. Prejavuje sa najzákladnejší rozpor kapitalizmu, ktorý však nikto z „ekonómov“ nespochybňuje – práve naopak, považuje ho za posvätný. Preto ľudia ktorí celý život pracovali a ktorí sa dožadujú toho čo im patrí, sa vraj nerozumejú ekonomike. Nemajú vraj čo protestovať, lebo tým celú situáciu ešte zhoršia. Teda inými slovami, súčasná situácia je úplne normálna a má to tak byť. Komu sa to nepáči, je hlúpy. Dnes je treba v mene zachovania systému ožobračovať pracujúcich, zajtra bude treba v mene zachovania systému vyvolať vojnu. Aj tu nás budú presviedčať, že sa nerozumieme systému a že treba novú vojnu? Prirodzene nie. Namiesto toho budú v ľuďoch vzbudzovať pocit strachu (v Iraku sa žiadne zbrane hromadného ničenia nenašli, no ropa je rozdelená medzi mnohé nadnárodné spoločnosti), vzbudzovať národnostnú a rasovú nenávisť. Ukazovať na každého, len aby nikto neukázal prstom na nich. Európa je posiata americkými základňami, chystá sa nový raketový program. Médiá (TV JOJ) vysielajú denne množstvo „kriminálnych“ seriálov, ktoré obhajujú súčasné imperialistické vojny.

Na druhej strane barikády

Na druhej strane, v tábore bohatých, je oveľa menej ľudí. No majú prevahu vďaka „slobodným“ médiám, vďaka voľnému trhu a keď to nevychádza, tak aj vďaka NATO a CIA. Tí najbohatší ešte viac bohatnú storakými spôsobmi. Do bánk boli naliate miliardy od daňových poplatníkov, padá konkurencia, najbohatší finančníci skupujú ďalšie reťazce a pozemky, štáty rozpredávajú ďalšie majetky, mnohé podniky majú daňové prázdniny, znižujú sa daňové odvody, mnohé podniky znížili výplaty napriek tomu, že mali zabezpečený odbyt, ďalšie prepustili časť zamestnancov a ostatných nechávajú robiť prácu aj za prepustených. Štáty prijali pôžičky, ktorými sa stávajú vazalmi Medzinárodného menového fondu. Minimalizuje sa štát a maximalizuje sa kapitál. Stúpa moc finančných skupín, obmedzujú sa práva zamestnancov. Už dávno nevládnu vlády, ale ľudia z Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. Už na pražskom zasadaní MMF v roku 2000 predstavitelia MMF poúčali svoje „bábky-štátnikov“ o tom, že ak nebudú šetriť, bude zle. Ľudia ktorí sa topia v peniazoch (zlomok ich majetku by vyriešil hmotnú núdzu celého sveta) hovoria o šetrení na tých, ktorí bojujú o existenciu. Kto to má brať vážne? Iba človek, pre ktorého je kapitalizmus svätou modlou.

Čo chceme

Mnohí médiami ovplyvnení ľudia tvrdia, že chceme ďalej „bezhlavo míňať“ a naďalej zadlžovať štát. Zjavne si pletú komunistov so sociálnymi demokratmi. Našim hlavným cieľom je najskôr zabezpečiť, aby sa už viac nevyrábalo pre blahobyt a zisky magnátov, ale pre blahobyt a život spoločnosti. Zabezpečiť, aby fabriky či celé reťazce fabrík vrátane toho, čo sa v nich vyrobí nepatrilo jednotlivcom, ale všetkým. Rovnako to musí byť aj s prírodnými zdrojmi. Už nesmie pokračovať vykorisťovanie krajín Tretieho sveta a vyvážanie ich zdrojov na kontá „úspešných“ magnátov. Prvou úlohou je teda zabezpečiť, aby hodnoty patrili tým, ktorí ich produkujú. A tieto hodnoty potom rozdeliť každému podľa jeho práce a zásluh. Nazývať „rozhadzovaním“, ak človek dostane to, na čo má právo je nedôstojné. Preto ak niekto aj v socializme dostane napr. byt, nemá ho zadarmo (ako zavádza pravica), ale preto, lebo si ho ako pracujúci človek zaslúži a má naň plné právo. Rovnako ako má právo na dostupné vzdelanie či zdravotníctvo, ktoré sa dnes stávajú luxusom. Plytvaním a rozhadzovaním by sa naopak dali označiť životy „prominentov“, ktorí nestačia míňať peniaze.

Nie je teda pravdou, že nerozumieme kapitalistickým číslam. Rozumieme im a práve preto usilujeme o odstránenie tohto zriadenia, nakoľko tieto čísla a štatistiky ukazujú protiľudovosť systému. Ukazujú, že bohatí sa majú čoraz lepšie a pracujúci čoraz horšie, ba čo viac, finančníci majú nad pracujúcimi čoraz väčšiu moc. Pokiaľ chce nejaký militantný pravičiar rozháňať štrajkujúcich „hlupákov, ktorí nechápu číslam“ hrubou silou, nech to skúsi. Nebude to nič nové, ešte viac odhalí protiľudovosť režimu a triedny boj. Nikto okrem kapitalistov mu nezatlieska. Potom by som sa však nečudoval, keby pracujúci zatočili rovnako s ním.


[ Zdroj: http://szm.hng.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=1290&Itemid=44 ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára