sobota 13. novembra 2010

Nehovorte, že vás nevarovali!

ZYGMUNT BAUMAN | Social Europe Journal
Toto je potrebné zaznamenať predtým, ako zajtrajšie a pozajtrajšie titulky spravia to, čo od nich ich hlavná úloha (i keď skôr skrytá ako zrejmá) vyžaduje aby robili: predtým ako vymažú túto správu z pamäte... Tým, čo myslím, že je potrebné zaznamenať a uchrániť od zániku je úvodník v dnešných NYT pod veľavravným titulkom: „Ďalšia bublina“.

Informuje o tom, že skupovanie akcií „objavujúcich sa ekonomík“ je poslednou módou a zápalom na Wall Street. Samotný tento rok minie Wall Street 825 miliárd dolárov na ich skúpenie (42% rast v budúcom roku), kým výdaje na nákup dlhov vynárajúcich sa ekonomík sa strojnásobia a dosiahnu 272 miliárd dolárov: všetky tieto peniaze boli zachránené vďaka novej neochote Wall Street investovať v už nesolventných amerických dlžníkov. Inými slovami: ako by sme očakávali od kapitálu sledujúceho stratégiu parazita zúfalo hľadajúceho nový hosťovský organizmus po zabití toho starého, objavili neohrození skauti z Wall Street novú panenskú oblasť: zjavne nevykoristenú alebo nedostatočne vykoristenú, nevyužitú, sľubujúcu rýchle a vysoké zisky, ktoré by si bolo možné získať chytro predtým ako celkovo nedostatočne zaplateným pracujúcim narastú dlhé nosy a budú požadovať pridanie sa ku konzumistickým orgiám, v ktorých rástli ich americké a európske náprotivky, váľali sa a v ktorých nepreukazujú žiaden náznak toho, aby sa v tom váľať prestali – prinajmenšom doposiaľ a až kým si neuvedomia, že...

Autor úvodníka si všíma, že počiatočný úžitok pre miestnych ľudí z hoci obrovských zahraničných investícií „zvýši hodnotu ich meny, povzbudí importy a spomalí exporty, a že podporí rast rýchlych úverov – čo môže spôsobiť infláciu, nafúknuť bublinu s aktívami [majetok] a obyčajne zanechať hromadu zlých úverov. Tieto peniaze otočia chvostom pri prvom náznaku problémov, vyklopením krajín do krízy.“ Potom autor pripomína čitateľom modely pravdepodobne sa opakujúce znova, ktoré sú previazané s monotónnym opakovaním v živote všetkých a každých parazitov: tequila kríza 1994 v Mexiku, Ázijská kríza 1997, Ruská katastrofa 1998, Brazílsky debakel 1999 alebo Argentínsky kolaps 2002...

Autor by nezašiel až tak ďaleko, aby sa dotazoval „ekonomickej múdrosti“ súčasného šialenstva Wall Street: „Stále nie je čas na paniku. Rozvíjajúce sa ekonomiky sú v relatívne dobrom ekonomickom stave, zatiaľ čo úrokové miery v bohatých krajinách ostanú pravdepodobne nízke po roky.“ Inými slovami, zisky budú pravdepodobne neprerušene tiecť do vrecák akcionárov a na bankové účty ešte nejaký čas. Čo znepokojuje autora a malo by znepokojovať čitateľov, je možnosť ďalšieho pádu – podobného napríklad posledným nezaplateným dlhom v Írsku alebo Grécku – ktorý by mohol odhaliť neschopnosť orgánov založených, predpokladaných a dúfaných zastaviť kapitalizmus ešte pred vyschnutím, vyčerpaním a schradnutím pastvín, ktoré ho nasycujú a udržiavajú ho pri práci – a predovšetkým začať to robiť vážne predtým, ako bude neskoro... No nemajú byť tieto ubezpečenia typu „nie je čas na paniku“, uvedené medzi hlavnými príčinami neschopnosti bežne odhalenými po istých skutočnostiach, jednoducho, a rovnako bežne, okamžite zabudnuté? Koľko panenských oblastí musí byť dohnaných do katastrofy, aby sa zlomil tento postup? Alebo znamená kapitalizmus, a politické zriadenie, ktoré ho obsluhuje, samotnú nemožnosť poučenia sa?


Zygmunt Bauman je poľsko-britský sociológ. Venoval sa analýze súvislostí medzi modernitou a holokaustom a úvahám o postmodernom konzumerizme.

[ Zdroj: http://www.social-europe.eu/2010/10/dont-say-you-havent-been-warned/ ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára