pondelok, 15. novembra 2010

Večná idea revolučnej spravodlivosti

Plán k povstaniu antikonzumerizmu.
Micah M. White (10.8.2010) | www.adbusters.org

Znovuzrodenie je vo vzduchu. Cynizmus, ktorý vzdoroval každému gestu nášho odporu zaniká spolu s tým, ako je sklamanie z komunizmu 20-teho storočia zatienené rebelskou vôľou pokúsiť sa znovu. V čele tohto radikálneho obživnutia stoja dvaja filozofi, ktorých politické teórie vdychujú nový život do revolučného projektu. Hovoríme o Alainovi Badiou a Slavojovi Žižekovi, neo-Platonisto-Maoistovi a post-Lacan-Leninistovi, ktorých starostlivo zvážené politické filozofie oživujú ideály egalitárneho komunizmu a oznamujú revolúciu už za nášho života.

Ich projekt je filozoficky zakotvený v Badiouvom dvojdielnom magnum opuse Being and Event (Bytie a udalosť) a Logics of Worlds (Logika svetov). V predslove poslednej práce Badiou predpokladá, že sú štyri elementy „večnej Idey“ revolučnej politiky: egalitárna spravodlivosť; revolučný teror; voluntarizmus [dobrovoľníctvo]; a dôvera v ľudí. A Žižek sa s chuťou púšťa do úlohy aplikovať tieto elementy do súčasnej politiky. Dokopy ich plán k povstaniu antikonzumerizmu je oblažujúcim jeho šírkou a intenzitou.

Začína s egalitárnou spravodlivosťou, ktorá nezvratne prevráti „ustanovenú hierarchiu moci, či bohatstva“ zbavením bohatých ich zažitých práv konzumovať väčšie percento svetových zdrojov. To so sebou nesie „svetové normy na spotrebu energie, CO2 emisií atď. na obyvateľa", čo ohraničí a vyrovná svetový rozvoj.

Druhým krokom je revolučný teror, „vôľa rozdrviť nepriateľa ľudí“. Žižek presvedčivo argumentuje, že nemôžeme mať rovnosť a udržateľnosť bez disciplinovaného teroru voči hyper-bohatým. Prakticky to vyžaduje odvahu presadiť obmedzenia na „slobodu“ rozšafnej spotreby, ktorá priviedla ľudstvo na zráz spolu s ochotou podporiť „neľútostné postihy tých, ktorí porušujú ustanovené ochranné (ekologické) opatrenia.“

Tretia fáza reaguje na otázku, ako budú tieto zmeny uskutočnené. Badiou a Žižek navrhujú voluntarizmus [dobrovoľníctvo], alebo „vieru, že človek ´pohne horou´, ignorujúc "objektívne“ zákony a prekážky“. Príliš dlho bol náš emancipačný projekt zatracovaný, pretože porušoval takzvané „zákony“ neoklasickej ekonómie a limity kapitalistického rámca. Dobrovoľníctvo ukazuje, že kde je vôľa, tam je cesta, a že „jediným spôsobom ako sa postaviť hrozbe ekologickej katastrófy je prostredníctvom mohutného kolektívneho rozhodnutia“, ktoré zabrzdí rútiaci sa vlak kapitalizmu.

Nakoniec, to čo spojí tieto kroky dokopy je dôvera v ľudí, základ demokracie. V odmietajúcej reakcionárskej politike, ktorá obnáša „protiľudové pochybovanie, alebo strach z más“, obhajujeme presvedčenie, že „veľká väčšina ľudí podporuje tieto vážne opatrenia, berie ich za svoje a je pripravená zúčastniť sa ich presadenia.“ Tento štvrtý element je ich putom, zásadným etickým základom, ktorý nás chráni pred zopakovaním tragických zlyhaní z minulosti.

Čo dostaneme z týchto štyroch revolučných elementov, je jasné strategické stanovisko k dosiahnutiu víťazstva nášho hnutia. Ako ale objasňuje Badiou, každý krok so sebou nesie možnú hrozbu nebezpečného skomolenia ideálov a narušení, ako napríklad neurčitá dôvera v „ľudí“, no odpor k nej v skutočnosti, môže zvrtnúť náš revolučný projekt v ďalšiu armádu útlaku. Ochrániť sa pred týmto zlom vyžaduje pevné, neotrasiteľné odhodlanie k egalitárskej povahe nášho hnutia. A takisto si to vyžaduje vernosť enviromentalistickej základnej intuícii: že naša nadspotreba je prostriedkom k útlaku iných, že zaujatie našich myslí, tvorí výrobné haly v ich krajinách.

To je to, prečo snívame o nič menšom ako globálnej emancipácii, duchovnom povstaní, ktoré zažehne tento falošný svet plameňom.

Micah White je spolu-editorom Adbusters a nezávislým aktivistom. Žije v Berkley a píše knihu o budúcnosti aktivizmu. www.micahmwhite.com or micah (at) adbusters.org.

Pôvodný text tu: The Eternal Idea of Revolutionary Justice

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára