streda, 29. decembra 2010

Kokaínová kultúra

BLAKE SIFTON | adbusters.org
Svetový apartheid dekadencie a smrti
Kým americké pôžitkárstvo vytvára finančné motívy pre masové vraždy, poskytuje mexická chudoba ochotných participantov.

Kapitalizmus vždy potreboval populáciu na jedno použitie, aby mohol fungovať. V našom systéme globálneho apartheidu sa musia ľudia zodierať na poliach a robotárňach, umierať vo vojnách o zdroje a sledovať ako sú krajiny otravované, aby sme si my mohli užívať komfortné, privilegované životy.

Ako sa táto skutočnosť stáva jasnejšou som vystrašený pokrytectvom mnohých svojich súčasníkov. Mladí, vzdelaní a progresívni, sú dobre informovaní o svetových problémoch a otrávení endemickým násilím, útlakom a environmentálnym strádaním, ktoré vidia.

A tak idú do demonštrácií, stávajú sa dobrovoľníkmi v zahraničí, nakupujú “zeleno“ a trvajú na pití fair trade kávy. No keď príde víkend a uvoľnia sa, nevidia žiaden protiklad v šnupaní kokaínu, jedného z najvykorisťujúcejších tovarov na svete.

Zdá sa, že sa nestarajú o to, že na to, aby si koks našiel cestu do ich amerických nosov, musia sa v uliciach Juárez-u kolísať hlavy Mexičanov. Ich ľahostajnosť neznačí pre zvyšok krajiny nič dobrého.

Dekandencia a smäd po neprestajnom pôžitku poháňajú neukojiteľný dopyt po kokaíne v USA, zatiaľ čo hyper-individualizmus a istý zmysel pre subjektívne právo dovoľujú súkromným dílerom legálne predávať útočné zbrane bez pýtania sa a úplné ignorovať to, kde skončia.

Dopadovým efektom týchto postojov je neovládaná brutalita plieniaca Mexiko a hrôzostrašné smrti desiatok tisíc ľudí za posledných tri a pol roka. Musíme sa pozrieť do zrkadla a rozpoznať našu vlastnú zodpovednosť za krvavé jatky odvedľa.

Spojené štáty konzumujú 300 metrických ton kokaínu ročne, polovicu zo svetového ročného dopytu.

Zatiaľ čo je vyrábaný v Kolumbii, Peru a Bolívii, 90 percent všetkého kokaínu, ktorý končí v USA prechádza cez Mexiko.

„Rastlina koka nerastie na mexickej pôde. Mexiko je len slamkou medzi juhoamerickými rafinériami a gringovým nosom,“ vysvetľuje Alberto Giordano, vydavateľ Narco News, onlineových novín pokrývajúcich boj s drogami a latinoamerické sociálne hnutia.

Ročný zisk z prenosu kokaínu cez Mexiko je odhadovaný na blízko k 10-tim miliardám dolárov. Pokúšajúc sa rozrušiť značný vplyv, ktorý mal na mexickú spoločnosť po dekády, vyhlásil prezident Felipe Calderón vojnu drogovým kartelom, keď sa v roku 2006 dostal do úradu.

Odvtedy Mexiko strpelo hrôzostrašnú vlnu nepredstaviteľného násilia keď medzi sebou kartely –pod tlakom od mexickej armády- bojovali o kontrolu nad pašeráckymi cestami na trh USA. S toľkými americkými peniazmi v stávke nejestvujú obmedzenia pre záplavu krviprelievania v Mexiku.

Stupeň nešťastí je vyšší ako u mnohých trpkých občianskych vojen, keď sú polícia, vojaci, politici, sudcovia, novinári a nevinní pristojaci unášaní a zabíjaní na dennom poriadku. Predtým nepredstaviteľné zverstvá, vrátane masakrov v rehabilitačných centrách a detských večierkoch, sa teraz objavujú pravidelne.

Pri pokuse zastrašiť a pretromfnúť jeden druhého kartely častokrát mučia a popravujú rivalov, hádžuc ich oddelené hlavy na barovú dlážku a ulice miest alebo vešiac ich nad prechody. Pri obzvlášť nepochopiteľnom čine stiahli najomní vrahovia mužovi tvár a našili ju na futbalovú loptu.

Profesor John Bailey, riaditeľ Mexico Project na Georgetown-skej univerzite, hovorí, „Je to kartelovský spôsob poslania správy. Dalo by sa to nazvať divošská sémiotika.“

Kým americké pôžitkárstvo vytvára finančné motívy pre masové vraždy, poskytuje mexická chudoba ochotných participantov. Zbavení iných možností, tu nie je nedostatok jednotlivcov pripravených vziať životy druhým.

„Vraždy sú v Mexiku lacné. Môžete si najať sicario, aby pre vás zabíjal za 100 dolárov,“ hovorí Bailey.

Bruce Bagley, expert na nezákonné obchodovanie s narkotikami na univerzite v Miami vysvetľuje čo ženie Mexikáncov zabíjať:

„V Mexiku je tak veľa mladých ľudí s len čiastkovou socializáciou, ktorí chcú odísť. Títo mladí muži, často tínedžeri starí 13 rokov, pre seba nevidia žiadne ozajstné možnosti alebo svoje rodiny. Môžu buď ilegálne emigrovať o Spojených štátov alebo si môžu zvoliť rýchle zbohatnutie, život je krátky, v podstate nezmyselnú cestu pracovania pre kartely.“

„I tak si nemyslia, že budú dlho žiť, takže sú ochotní použiť extrémne, kruté násilie na odídenie do sveta.“

Celkový počet obetí v mexickej drogovej vojne nedávno oficiálne prekročil 23 000. Avšak, skutočné číslo je pravdepodobne vyššie, keďže mnoho tiel zmizne, častokrát rozpustených v nádržiach s kyselinou v postupe známom ako robenie „mexického duseného“.

Navzdory násiliu sa mexická spoločnosť akosi dokázala len zapotácať, zatiaľ čo, verí Giordano, „By udalosti ako táto rozpučili psychológiu mnohých Severoameričanov ako melón z vlečky nákladiaka.“

USA dostala malú ochutnávku z tejto traumy v marci, keď boli traja Američania, prepojení na konzulát v Ciudad Juárez, zavraždení keď odchádzali z detskej narodeninovej oslavy. Nie je tajomstvom, že to častokrát je smrť Američana, aby USA spozorovala krviprelievanie za hranicami a prezident Obama bol vskutku „Hlboko zarmútený a pobúrený.“

No žiadna zmienka o skutočnosti, že obete boli skosené zbraňami pravdepodobne zakúpenými v USA. Mexiko má jednu z najprísnejších legislatív kontroly zbraní na svete, takže je takmer nemožné kúpiť si legálne zbraň.

Avšak, hneď za hranicami sú americké štáty s najmäkšími zbraňovými zákonmi v krajine.

Mexická vláda zhabala od drogových gangov len v roku 2008 viac ako 20 000 zbraní. Podľa Úradu alkoholu, tabaku, strelných zbraní a výbušnín 90 percent zbraní zabavených v Mexiku a vystopovaných počas posledných 5 rokov prišlo z USA.

Väčšina je zakúpených z zbraňových podujatí v Texase a Arizone, kde môžu súkromní díleri legálne predávať zbrane armádneho štýlu bez spracovania kontroly kriminálneho pozadia alebo zaznamenania mena kupujúceho.

Tento nespútaný individualizmus znamená, že útočné pušky, pancier prenikajúce ručné zbrane a ostreľovacie pušky kalibra .50 sú ľahko dostupné z občianskeho trhu USA so zbraňami.

„Naše zákony nám dovoľujú nosiť so sebou zbraň a je to výhradne naše rozhodnutie. No máme zodpovednosť zabezpečiť, aby tieto zbrane neublížili iným krajinám,“ tvrdí Bagley.

Verí, že zbraňová lobby napomáha Američanom dať si rozhrešenie, „Americká verejnosť o tom nepremýšľa. NRA [The National Rifle Association of America - Národná zbraňová asociácia je organizácia ochraňujúca Druhý dodatok Listiny práv a slobôd (Ústavy USA), ktorý umožňuje držať a nosiť zbrane] spravila všetko, čo mohla, aby zmiernila akúkoľvek mienku o americkej zodpovednosti.“

Mali by sme sa opýtať sami seba, ako sme dosiahli tento nulový bod empatie pre tých, ktorým je ubližované kvôli nášmu spôsobu života.

Andrew McCann poňal túto tému takto:

„Myšlienka obyvateľstva držaného na jednej strane hraníc, vyhosteného zo ´spoločnosti´ a tým pádom obete smrteľného násilia vykonávaného so zjavnou beztrestnosťou, kladie jednu z najpálčivejších otázok: Za akých okolností, a cez aké štruktúry viktimizácie a opomínania, sa obyvateľstvo stane jednoúčelovým – povoleným na odstrel?“

Boj s drogami je nepochybne stratený a mnoho ľudí –vrátane bývalých prezidentov Mexika, Kolumbie a Brazílie- tvrdí, že kľúčom na ukončenie násilia je legalizácia narkotík za účelom zastavenia ziskov kartelov a odobratia motívu pre násilie.

No nemôžeme poprieť našu vlastnú vinu na katastrofe na juhu. Nie je nič radikálne na dopriavaní si látky, ktorá priamo zabíja ochudobnených ľudí v rozvojovom svete. Potrebujeme kultúrnu revolúciu na opätovné zhodnotenie našich priorít a prelomenie cyklu dekadencie a smrti.


[ Zdroj: http://www.adbusters.org/magazine/91/cocaine-land-free.html ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára