piatok, 28. januára 2011

Nastal čas niečo urobiť

20. január 2011 | Reflexie súdruha Fidela | Granma
V tejto chvíli čelí ľudstvo vážnemu bezprecedentnému problému. Najhoršie je, že do veľkej miery závisí jeho riešenie na najbohatších a najvyspelejších krajinách, krajinách, ktoré by mali dosiahnuť stav, ktorému sa nevedia postaviť tvárou, čakajúc kým sa svet, ktorý sa pokúšali tvarovať podľa svojich egoistických záujmov rozpadne vôkol nich, čo vedie k nevyhnutnej katastrófe.

Pripomeniem kúsok histórie.

Keď nás pred päťsto rokmi „objavili“ Španieli, bol odhadovaný počet obyvateľov ostrova (Kuby) nie viac ako 200 000 ľudí, ktorí žili v harmónii s prírodou. Ich hlavný zdroj potravy pochádzal z riek, jazier a oceánu bohatých na proteíny; taktiež využívali základnú formu poľnohospodárstva, ktorá im dodávala kalórie, vitamíny, minerálne soli a vlákniny.

V niektorých regiónoch Kuby majú stále zvyk vyrábať „casabe“, druh chleba z melóna. Niektoré druhy ovocia a malých voľne žijúcich zvierat dopĺňali ich jedálniček. Objavovali nápoje z fermentovaných produktov a dali svetovej kultúre skôr nezdravý zvyk fajčenia.

Súčasná populácia na Kube je asi 60 krát väčšia ako vtedy. Hoci sa Španieli zmiešali s pôvodným obyvateľstvom, prakticky ich vyhubili vytvoriac z nich polootrokov na poliach a hľadačov zlata v riečnom piesku.

Pôvodné obyvateľstvo bolo nahradené importovanými Afričanmi zajatými nasilu, zotročenými, krutým spôsobom aplikovaným storočiami.

Veľký význam pre našu existenciu mali stravovacie návyky, ktoré boli vytvorené. Premenili nás na spotrebiteľov bravčového, hovädzieho, jahňacieho, mlieka, syru a iných produktov, pšenice, ovse, jačmeňa, cíceru, fazule, hrachu a iných strukovíny pochádzajúcich z rôznych klimatických podmienok.

Pôvodne sme mali kukuricu a cukrová trstina bola radená medzi plodiny bohaté na kalórie.

Káva bola dovezená conquistadormi z Afriky; kakao bolo pravdepodobne dovezené z Mexika. Obe spolu s cukrom, tabakom a inými tropickými produktami sa stali bohatým zdrojom prostriedkov pre mestské obyvateľstvo po rebélii otrokov na Haiti začiatkom 19-teho storočia.

Výrobný proces založený na otroctve trval až do transferu kubánskej zvrchovanosti spod španielského kolonializmu pod USA v krvavej a pozoruhodnej vojne, v ktorej bolo Španielsko porazené Kubáncami.

Keď víťazila kubánska revolúcia v 1959 bol náš ostrov kolóniou Amíkov. Spojené štáty podviedli a odzbrojili našu Oslobodzovaciu armádu. Nedalo sa hovoriť o rozvinutom poľnohospodárstve, ale o obrovských plantážach využívaných na základe ručnej a zvieraciej práce, ktorá všeobecne nepoužívala hnojivá či stroje. Veľké cukrové fabriky patrili Američanom. Niekoľko z nich mali viac ako 100 000 hektárov; iné desiatky tisíc. Dokopi tu bolo vtedy viac ako 150 cukrových fabrík, spolu s tými, ktoré patrili Kubáncom; boli v prevádzke menej ako štyri mesiace v roku.

Spojené štáty prijímali kubánsky cukor počas dvoch svetových vojen, a prijal kvóty na jeho predaj z našej krajiny previazaných obchodnými záväzkami a obmedzeniami našej poľnohospodárskej produkcie napriek tomu, že cukor bol zčasti produkovaný nimi samotnými. Ostatné rozhodujúce odvetvia ekonomiky ako prístavy a ropné rafinérie boli americkým majetkom. Ich spoločnosti vlastnili veľké lode, priemyselné centrá, bane, doky, námorné a železničné trate spolu s verejnými službami tak dôležitými ako elektricé a telefónne systémy.

Pre tých, ktorí chcú rozumieť, je to všetko, čo potrebujete vedieť.

Napriek tomu, že tu bol dopyt po ryži, kukurici, tukoch, obilnínách a iných potravinách, Spojené štáty uvaľovali obmedzenia na všetko, čo konkurovalo ich domácej produkcii, vrátane dotovanej cukrovej repy.

Samozrejme, pokiaľ ide o výrobu potravín, je pravdou, že v rámci geografických obmedzení malej, daždivej a hurikánmi postihovanej tropickej krajiny bez strojov, priehrad, zavlažovacích systémov a zodpovedajúceho vybavenia, Kuba nemohla mať zdroje a už vôbec nie podmienky konkurovať americkej mechanizovanej produkcii sóje, slnečníc, kukurice, strukovín a ryže. Niektoré z plodín ako pšenica a jačmeň nemohli byť v našej krajine pestované vôbec.

Je pravdou, že kubánsky revolúcia si ešte neužila chvíľku pokoja. Agrárna reforma bola sotva účinná , keď päť mesiacov po revolučnom triumfe začali programy sabotáží, požiarov, obštrukcie a používania škodlivých chemických prostriedkov proti našej krajine. Dokonca boli použití škodcovia proti životne dôležitej produkcii i ľudskému zdraviu.

Podcenením našich ľudí a ich rozhodnutia bojovať za ich práva a nezávislosť sa dopustili chyby.

Samozrejme, nik z nás nedisponoval skúsenosťami získanými rokmi; vyberali sme si z ideí a revolučných konceptov. Možno základnou chybou nášho idealizmu bolo, že sme si mysleli, že vo svete bola určitá spravodlivosť a rešpekt k právam ľudí, zatiaľ čo nič také vôbec neexistovalo. Rozhodnutie bojovať, však na tom nestálo.

Prvou úlohou, ktorá nás zamestnala bolo pripraviť sa na prichádzajúci zápas.

Skúsenosť získaná pri hrdinskom boji proti Batistovej tyranii ukázala, že nech je nepriateľ akokoľvek silný, nemôže poraziť kubánsky ľud.

Príprava krajiny na zápas sa stala hlavným úsilím ľudí a doviedla nás k udalostiam tak rozhodujúcim ako boj proti invázii žoldnierov uskutočnenej Spojenými štátmi v apríli 1961, v Zátoke svíň doprevádzanej námorníctvom Spojených štátov a amíckymi lietadlami.

Neschopní pripustiť nezávislosť a uplatňovanie zvrchovaných práv Kuby, ich vláda prijala rozhodnutie napadnúť naše územie. ZSSR nemala nič dočinenia s víťazstvom kubánskej revolúcie. Revolúcia neprijala socialistický charakter kvôli podpore od ZSSR; bolo to naopak: podpora od ZSSR bola získaná socialistickým charakterom kubánskej revolúcie. Do takej miery, že keď ZSSR zaniklo, Kuba ostala socialistickou.

Nejakým spôsobom v ZSSR zistili, že Kennedy sa pokúsi použiť Kubu rovnakou metódou akú použili pri Maďarsku. To viedlo k pár chybám, ktorých sa dopustil Chruščov ohľadom októbrovej krízy, ktoré som považoval za nutné kritizovať. Ale nebol to len Chruščov, ktorý spravil chybu, bol to aj Kennedy. Kuba nemala nič spoločné s históriou Maďarska a ZSSR nemalo nič dočinenia s revolúciou na Kube. Bolo to čisté a jedinečné ovocie boja nášho ľudu. Chruščov spravil len bratské gesto, keď poslal zbrane na Kubu v čase, keď bola ohrozená inváziou organizovanou, vycvičenou, vyzbrojenou a prepravenou Spojenými štátmi. Bez zbraní poslaných na Kubu by ľudia porazili vojsko žoldnierov rovnako ako porazili vojsko Batistu a okupovali všetku výzbroj, ktorou disponovali: 100 000 zbraní. Ak by došlo k priamej invázii Spojených štátov na Kubu, naši ľudia by od prvej chvíle bojovali proti ich vojakom, ktorí by tým pádom museli bojovať proti miliónom Latino-američanov. Spojené štáty sa dopustili najväčšej chyby v histórii a možno by ináč ZSSR existovala dodnes.

Hodiny pred inváziou, po prefíkanom útoku na naše letecké základne americkými lietadlami pomaľovanými kubánskymi insigniami bola deklarovaná socialistická povaha našej revolúcie. Kubánsky ľud bojoval za socializmus v boji, ktorý sa zapísal do dejín ako prvé víťazstvo nad imperializmom na americkom kontinente.

Desať prezidentov spojených štátov prišlo a odišlo, dnes odchádza jedenásty a socialistická revolúcia ostáva pevne stáť. Takisto prichádzali a odchádzali všetky vlády, ktoré sa spolupodieľali na zločinoch Spojených štátov proti Kube, a revolúcia ostáva pevne stáť. ZSSR zaniklo a revolúcia sa posunula vpred. Neprijala miesto s dovolením Spojených štátov; naopak prijala osud krutej a opovrhnutia hodnej blokády; s teroristickými útokmi, ktoré vzali životy a zranili tisíce ľudí, ktorých strojcovia si dnes užívajú absolútnu beztrestnosť; anti-teroristickí kubánski bojovníci sú odsúdení na doživotie; takzvaný Cuban Adjustment Act (úprava zákona pre Kubáncov) umožňuje vstup, trvalý pobyt a zamestnanie v Spojených štátoch. Kuba je jedinou krajinou na svete, ktorej obyvatelia majú toto privilégium, právo, ktoré je odopreté Haiťanom po zemetrasení, ktoré zabilo viac ako 300 000 ľudí i ostatným občanom tejto časti sveta, tým ktorí boli potrestaní a odvrhnutí impériom. Napriek tomu ostáva revolúcia pevne stáť.

Kuba je jedinou krajinou na svete, ktorú nemôžu navštíviť občania Spojených štátov; ale Kuba tu je a stojí pevne, len 150 kilometrov od Spojených štátov bojujúc svoj hrdinský boj.

My, kubánski revolucionári, sme sa dopustili chýb a budeme chybovať, no nikdy neurobíme chybu – byť zradcami.

Nikdy sme si nezvolili nezákonnosť, klamstvo, demagógiu, podvod na ľuďoch, pretvárku, oportunizmus, podplácanie, absolútny nedostatok etiky, zneužívanie moci, vrátane trestnej činnosti a odporného mučenia, ktoré - s očividnými, nepochybne uznaniahodnými výnimkami - charakterizuje vládnutie prezidentov Spojených štátov.

V tejto chvíli čelí ľudstvo vážnemu bezprecedentnému problému. Najhoršie je, že do veľkej miery závisí jeho riešenie na najbohatších a najvyspelejších krajinách, krajinách, ktoré by mali dosiahnuť stav, ktorému sa nevedia postaviť tvárou, čakajúc kým sa svet, ktorý sa pokúšali tvarovať podľa svojich egoistických záujmov rozpadne vôkol nich, čo vedie k nevyhnutnej katastrófe.

Nehovorím o vojnách, ktorých riziká a dôsledky boli prezentované múdrymi a vynikajúcimi ľuďmi, vrátane mnohých Američanov.

Mám na mysli potravinové krízy pôvodiace z ekonomických skutočností a klimatických zmien, ktoré sú už zjavne neodvratné ako dôsledok činnosti človeka, ale ktorým v každom prípade bude musieť ľudská myseľ čeliť v zhone. Roky, čo bol naozaj premárnený čas, sa o tom rozprávalo. Ale krajina, ktorá vypúšťa najväčšie množstvo znečisťujúcich plynov na svete, Spojené štáty, zakaždým ignorovali svetovú mienku. Obchádzajúc protokol a ďalšie obvyklé hlúposti mužov štátu v konzumnej spoločnosti na jednej strane, veci ktorými ich médiá zmiatli hneď ako sa dostali k moci, čo znamenalo, že nakoniec nevenovali vôbec žiadnu pozornosť tejto téme. Alkoholik, ktorého problémy boli široko známe, a nemám zapotreby ho menovať, vnútil jeho spôsob myslenia medzinárodnému spoločenstvu.

Problém odrazu dostáva podobu, v javoch, ktoré sa opakujú na všetkých kontinentoch: vlny horúčav, lesné požiare, straty úrody v Rusku s mnohými obeťami; klimatické zmeny v Číne, nadmerné zrážky, či suchá, postupujúci úbytok vodných rezerv v Himalájach ohrozujúcich Indiu, Čínu, Pakistan a ďalšie krajiny; nadmerné zrážky v Austrálii, ktoré zatopili skoro milión kilometrov štvorcových; neobvykle kruté studené vlny mimo sezónu v Európe, ktoré majú pováženia hodný vplyv na poľnohospodárstvo; suchá v Kanade; neobvyklé studené vlny tamisto i v Spojených štátoch, bezprecedentné zrážky v Kolumbii zasahujúce milióny fariem; nikdy pred tým nevídané lejaky vo Venezuele; katastrófy spôsobené nadmernými dažďami vo veľkých mestách Brazílie a suchá na juhu. Prakticky nie je oblasť vo svete, v ktorej sa tieto veci nedejú.

Produkcia pšenice, sóji, kukurice, ryže a mnohých ďalších obilnín a zeleniny, ktoré vytvárajú potravinovú základňu sveta – ktorého dnešná populácia podľa výpočtov dosahuje takmer 6,9 miliardy ľudí, blížiac sa k číslu 7 miliárd, kým jedna miliarda trpí hladom a podvýživou – je vážne ovplyvnená klimatickými zmenami, vytvárajúc tak vážny svetový problém. Rezervy ešte neboli obnovené, alebo len čiastočne v niektorých položkách, vážna hrozba už nastoľuje problémy a destabilizáciu v mnohých štátoch.

Viac ako 80 krajín, všetky z tretieho sveta, už dnes majúc vlastné ťažké problémy, a teraz sú ohrozované skutočnými hladomormi.

Zacitujem niekoľko výkazov a hlásení, zhrňujúc tému, ktoré boli uverejnené v posledných dňoch:

„Spojené národy varujú pred rizikom novej potravinovej krízy.“
11. január 2011 (AFP)

„Čelíme veľmi napätej situácii..“
FAO potvrdzuje.

„Okolo 80 krajín čelí nedostatku potravín..“

„Globálna miera cien základných poľnohospodárskych produktov (obilie, mäso, cukor, olejniny a mliečne výrobky) je v súčasnosti na najvyššej úrovni odkedy FAO začala používať meranie indexu pred 20 rokmi.“
OSN, január (IPS)

„Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo OSN (FAO) so sídlom v Ríme minulý týždeň upozornila, že svetové ceny ryže, pšenice, cukru, jačmeňa a mäsa.. ..podstúpia výrazné zvýšenie v roku 2011..“

„Paríž, 10. január (Reuters) – Prezident Francúzska Nicolas Sarkozy vezme svoju kampaň, ako čeliť vysokým cenám potravín vo svete, do Washingtonu tento týždeň..“

„Basel (Švajčiarsko), 10. január (EFE) – Prezident Centrálnej európskej banky (BCE), Jean Claude Trichet, hovorca guvernérov centrálnych bánk skupiny G-10 dnes varoval ohľadom silného nárastu cien potravín a hrozbe inflácie v rozvíjajúcich sa ekonomikách.“

„Svetová banka sa obáva krízy cien potravín.“
15. január (BBC)

„Prezident svetovej banky, Robert Zellick povedal pre BBC, že kríza bude hlbšia ako tá v 2008.“
Mexico DF, 7. január (Reuters)

„Ročná miera inflácie cien potravín sa v Mexiku v novembri zvýšila trojnásobne v porovnaní s dvomi mesiacmi dozadu..“
Washington, 18. január (EFE)

„Klimatické zmeny, podľa štúdií, prehĺbia nedostatok potravín.“

„Už viac ako 20 rokov dozadu vedci varujú pred dopadom klimatických zmien, no nič sa nemení až na zvyšovanie emisií, ktoré spôsobujú globálne otepľovanie“, Liliana Hisas, výkonný riaditeľ americkej pobočky tejto organizácie povedala pre EFE.

Osvaldo Canziani, držiteľ Nobelovej ceny mieru z 2007 a vedecký poradca pre správu uviedol, že „po celom svete sú zaznamenávané meteorologické udalosti a extrémne klimatické podmienky, a zvyšovanie priemernej povrchovej teploty zhoršuje intenzitu týchto udalostí.“

„Reuters, 18. január, Alžírsko nakupuje pšenicu, aby predišlo nedostatku a nepokojom.“

„Štátna obilná agentúra Alžírska nakúpila okolo 1 milión ton pšenice za posledné dva týždne, aby predišla nedostatku v prípade nepokojov, informovali zdroje Ministerstva poľnohospodárstva.“
Reuters

„(Reuters) 18. január, pšenica vykazuje veľký zisk v Chicagu po nákupe z Alžírska.“
The Economist, 18. január 2011

„Svetový poplach kvôli cenám potravín.“

„Medzi hlavnými príčinami sú povodne a suchá spôsobené klimatickými zmenami, použitie potravín na výrobu bio-palív a špekulácie s cenami nehnuteľností.“

Problémy sú dramaticky vážne. Avšak, nie všetko je stratené.

Súčasná produkcia pšenice dosiahla takmer 650 miliónov ton.

Produkcia kukurice ju presahuj a blíži sa k 770 miliónom ton.

Sója by mohla dosiahnuť 260 miliónov ton; z toho Spojené štáty predstavujú 92 miliónov a Brazília 77. To sú dvaja najväčší producenti.

Všeobecné údaje o obilninách a strukovinách zverejnených v 2011 sú dobre známe.

Prvou otázkou, ktorú musia svetové komunity vyriešiť je vybrať si medzi potravinami a bio-palivami. Brazília, rozvojová krajina, by mala byť samozrejme kompenzovaná.

Ak by boli milióny ton sóje a kukurice investované do bio-palív využívaných na produkciu potravín, tak by sa mohol mimoriadny nárast cien zastaviť a svetoví vedci by mohli navrhnúť vzorce, ktoré by mohli istým spôsobom zasaviť, alebo dokonca otočiť situáciu.

Stratili sme príliš veľa času. Nadišiel čas niečo urobiť.

Fidel Castro Ruz
19. január 2011
21:55

zdroj: http://www.granma.cubaweb.cu/english/news/art0010.html

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára