utorok, 11. januára 2011

Zobuď sa a privoňaj k apokalypse

SLAVOJ ŽIŽEK | New Scientist
Je ohľaduplný environmentalizmus novým ópiom más? Prečo platíme rentu Billovi Gatesovi? Je realita nekompletná? Marxistický kultúrny komentátor Slavoj Žižek, najnebezpečnejší filozof na Západe, to všetko odhaľuje pre Liz Else.

Vaša nová kniha, Living in the End Times [Žitie v časoch konca], je o skone globálneho kapitalizmu. Aká je úloha vedy v tomto celom?

Veda je úplne zapletená s kapitálom a kapitalizmom. Je zároveň zdrojom určitých hrozieb (takých ako ekologické dôsledky našich priemyslov alebo nekontrolovaného používania genetického inžinierstva), a našou najväčšou nádejou pochopenia týchto hrozieb a nájdenia spôsobu ako sa s nimi vysporiadať.

Podľa titulu knihy niet divu, že tiež charakterizuje štyroch jazdcov apokalypsy, ktorých identifikujete s štyrmi hrozbami, ktorým, hovoríte že, čelíme.

Pre mňa, majte na pamäti, znamená apokalypsa odhalenie [vyjavenie], nie katastrofu. Vezmite si hrozbu pre našu ekológiu. Až donedávna bolo hlavnou reakciou na všetky novinky o roztápaní sa ľadu Arktického mora rýchlejšie ako sa predpokladalo, „Blížime sa k nepredstaviteľnej katastrofe, čas na činy ubieha.“ Poslednou dobou počúvame hlasy, ktoré nám hovoria, aby sme boli pozitívni vzhľadom na globálne otepľovanie. Je pravda, hovoria, že zmena klímy zvyšuje zápas o zdroje, záplavy, tlak na zvieratá a pôvodné kultúry, etnické napätie a občiansky nepokoj. No musíme mať na pamäti, že vďaka klimatickým zmenám mohli byť odhalené arktické poklady, zdroje sú prístupnejšie, zem vhodná pre obývanie a podobne.

Takže je to obchod ako zvyčajne?

Áno. No akákoľvek je pravda o predpovediach o tom, koľko ropy a plynu je uložených na Arktíde, podľa mňa sa tu pred našimi očami deje mimoriadna spoločenská a psychologická zmena: nemožné sa stáva možným. Vieme, že ekologická katastrofa je možná, možno pravdepodobná, no ešte neveríme, že sa naozaj stane. Keď sa objaví katastrofa, bude vnímaná ako normálny beh vecí, ako že bola vždy možná.

Znamená to, že spôsob akým rozmýšľame o takýchto hrozbách je nesprávny?

Áno. Dôvodom je, že to má čo dočinenia s tým, ako majú istí environmentalisti potešenie z dokazovania toho, že každá katastrofa –dokonca i tie prírodné- je spôsobená človekom, že sme všetci vinní, vykorisťovali sme príliš veľa, neboli sme dosť ženskí. Všetky tieto nezmysly. Prečo? Pretože to robí situáciu “bezpečnejšou“. Ak sme to my, ktorí sme tými zlými, potom všetko, čo potrebujme spraviť je zmeniť naše správanie. No v skutočnosti Matka Príroda nie je dobrá – je to šialená suka.

Tak čo by sme mali robiť namiesto toho?

Je tu obava, že táto zlá ekológia sa môže stať novým ópiom más. A som proti anti-technologickému stanovisku ekológov, proti tomu, ktoré hovorí, „odcudzili sme sa manipulovaním prírody, mali by sme znova objaviť ako prírodné bytosti“. Myslím, že by sme sa mali odcudziť od prírody viac, aby sme si boli vedomí absolútnej náhodilosti, krehkosti nášho prirodzeného bytia.

Mali by sme sa viac odcudziť od prírody, aby sme si boli vedomí svojej slabosti.

Ďalším z Vašich “jazdcov“ je výskum v biogenetike. Aký s tým máte problém?

Craig Venter môže snívať o vytvorení prvého „bilión dolárového organizmu“ – patentovaných baktérií vylučujúcich biopalivá, vytvárajúcich čistú energiu alebo produkujúcich dobre padnúce jedlo. Sú tu, pochopiteľne, omnoho zlovestnejšie možnosti: napríklad, syntetizovanie nových vírusov alebo iných patogénov.

No myslím si, že problém siaha hlbšie viacerými spôsobmi. Napríklad, takéto extrémne genetické inžinierstvo vytvorí podstatne odlišné organizmy: nachádzame sa v teréne plnom neznámych. Tieto nebezpečenstvá sa stávajú horšími absenciou verejnej kontroly, takže profitujúci priemyselníci môžu fušovať do stavebných blokov života bez akéhokoľvek demokratického dohľadu.

Nedávno ste boli v Číne a tam sme videli náznak toho, čo sa tam deje s biogentikou.

Na Západe máme diskusie o tom, či by sme mali zasiahnuť pri predchádzaní chorobám alebo používať kmeňové bunky, zatiaľ čo to Číňania robia v masovej miere. Keď som bol v Číne, nejakí výskumníci mi ukázali dokument z ich Akadémie vied, ktorá otvorene hovorí, že cieľom ich biogenetického výskumu je umožniť rozsiahle medicínske procedúry, ktoré „napravia“ fyzické a fyziologické slabosti Číňanov.

Vyvstávajú tieto témy z problémov o tom, čím sa stávajú ľudia, a vzťahu medzi súkromným a verejným?

Áno. Sú to problémy spoločného vlastníctva [tzv. “commons”], zdrojov, ktoré kolektívne vlastníme alebo zdieľame. Príroda je spoločné vlastníctvo, biogenetika je genetické spoločné vlastníctvo, intelektuálne vlastníctvo je spoločné vlastníctvo. Tak ako sa Bill Gates stal najbohatším človekom na Zemi? Platíme mu rentu. Sprivatizoval časť „všeobecného intelektu“, sociálnej siete komunikácie – je to nové ohradenie spoločného vlastníctva. Toto dodalo kapitalizmu nové oživenie, no dlhodobejšie to nebude fungovať. Je to mimo kontroly.

Zoberte si fľašu vody: Vyrobím ju, Vy si ju kúpite. Ak ju vypijem, vy už nemôžete. Vedenie je presným opakom. Ak voľne obieha, nestráca hodnotu; ak niečo, tak hodnotu nadobúda. Problém pre firmy je, ako predísť voľnému obehu vedenia. Niekedy minú viac peňazí a času na to, aby predišli voľnému kopírovaniu než vytváraním produktov.

Navzdory Vašej kritike je Váš vzťah k vede kladný.

Som ňou veľmi naivne osvietensky fascinovaný. Mám k vede úplný obdiv.

Mali by filozofi pomáhať vedcom?

Áno. Posledných niekoľko dekád, prinajmenšom v humanitných vedách, boli veľké ontologické otázky – Čo je skutočnosť? Aká je povaha univerza? – považované za príliš naivné. Bolo nezmyselné pýtať sa po objektívnej pravde. Tento zákaz pýtať sa veľké otázky čiastočne zodpovedá explózii populárnych vedeckých kníh. Knihy Stephen-a Hawking-a sa čítajú spôsobom pýtania sa týchto základných, metafyzických otázok. Myslím, že táto doba relativizmu, kedy veda bola len ďalším produktom vedenia, sa končí. My filozofi by sme sa mali pridať k vedcom v pýtaní sa týchto veľkých metafyzických otázok o kvantovej fyzike, o realite.

A aké je Vaše uchopenie reality?

Jestvuje stará filozofická myšlienka o Bohu, ktorý je hlúpy a šialený preto, lebo nedokončil svoj výtvor. Tá myšlienka je, že Boh (no cieľom je myslieť toto bez vyvolávania Boha), keď stvoril svet, spravil rozhodujúcu chybu keď povedal, „Ľudia sú príliš hlúpi, aby postúpili za atóm, takže nebudem špecifikovať pozíciu a rýchlosť atómu.“ Čo ak je realita skôr ako počítačová hra, kde to, čo sa deje vovnútri nebolo naprogramované, pretože to v hre nebolo potrebné? Čo ak je, v istom zmysle, nekompletná?

Všetky tieto komplexné myšlienky... ako k nim máme pristupovať?

Tu sa mi páči Stephen Jay Gould: inteligencia, jazyk a podobne sú veci, ktorých využitie sa zmenilo, sú to vedľajšie produkty niečoho, čo zlyhalo. Takže používam svoj mobilný telefón – som si ho plne vedomý len vtedy, keď sa niečo pokazí. Pýtame sa veľké metafyzické otázky i keď ich nemôžeme vyriešiť, a ako vedľajší produkt prídeme so skvelým, spoľahlivým vedením.


[ Zdroj: http://integral-options.blogspot.com/2010/11/io9-slavoj-zizek-wake-up-and-smell.html ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára