sobota 26. februára 2011

"Demokratické povstanie" v USA?

AMY GOODMAN | Democracy Now!
Noam Chomsky o Wisconsinskom vzdore voči útoku na verejný sektor, Obamom zadanom zásahu voči aktivistom a skreslenom odkaze Ronalda Reagana

RYAN ADSERIAS: Zdravím, profesor Chomsky. Moje meno je Ryan Adserias, a som absolvent Univerzity Wisconsin-u, Madison, a tiež dieťaťom dlhej línie odborárov pracujúcej triedy. Neviem, či ste si všimli, no uskutočnili sme mnoho protestov a stávok tu, v našom hlavnom meste, aby sme protestovali proti snahe guvernéra Scott-a Walker-a zrušiť právo na kolektívne vyjednávanie, o ktoré sa pracujúci Wisconsin-u ťažko usilovali pred viac ako 50-timi rokmi a využívali až dodnes. Zatvorili sme všetky školy v okolí do zajtrajšieho dňa – vlastne dnes a zajtra. Asistenti učiteľov tu na univerzite organizujú vychádzky. Vysokoškoláci vychádzajú z tried, aby ukázali solidaritu. A to všetko preto, lebo náš guvernér, guvernéri po celej krajine predkladajú zákony, ktoré majú ukončiť kolektívne vyjednávanie a vážne zrušiť odbory. Postrehol som tiež, že tu vôbec nie je dosť predstaviteľov nášho boja a našeho hnutia na národnej úrovni, a to ma naozaj znepokojovalo. Takže moja otázka pre vás je, ako sa môžeme dostáť pozornosti naich národne demokratických a vyšších zastupiteľov, aby vystúpili proti týmto opatreniam a pomohli ukončiť útoky na odbory tu v USA?

AMY GOODMAN: To bola otázka od Ryan-a Adserias-a v Madison-e, Wisconsin, kde viac ako 10 000 – niektorí hovoria desiatky tisíc ľudí, učiteľov, študentov, protestuje v hlavnom meste, budovách, zatvárajú sa školy, ako povedal Ryan. Takže, z Manama do Madison-u, z Manama-y, Bahrain-u, do Madison-u, Wisconsin, Noam Chomsky?

NOAM CHOMSKY: Je to veľmi zaujímavé. Dôvodom, prečo nemôžete primäť lídrov Demokratickej strany, aby sa pridali je, že súhlasia. Taktiež sa pokúšajú zrušiť odbory. Vlastne, ak sa pozriete na – povedzme stretnutie nezvoleného politika [lame duck session]. Veľký úspech stretnutia nezvoleného politika, za ktoré je Obama veľmi chválený lídrami Demokratickej strany, je, že dosiahli obojstranný súhlas u viacerých opatrení. Najdôležitejším bol ten o daňových škrtoch. A témou v daňových škrtoch – bola tu len jedna téma – mali by byť daňové škrty pre veľmi bohatých? Obyvateľstvo bolo ohromne proti tomu, myslím okolo dvoch ku jednej. Ani sa o tom nediskutovalo, hneď to dali preč. A v tom istom čase bolo menej spozorované, že Obama vyhlásil zvýšenie daní pre celoštátnych pracujúcich. No nenazvalo sa to „zvýšenie daní“; nazvala sa to „zmrazenie“. No ak budete rozmýšľať len 30 sekúnd, zmrazenie miezd pre celoštátnych pracujúcich sa fiškálne rovná zvýšeniu daní pre celoštátnych pracujúcich. A ak to rozšírite na 5 rokov, ako povedal predtým, znamená to zníženie, kvôli rastu populácie, inflácii a podobne. Takže v podstate vyhlásil zvýšenie daní pre celoštátnych pracujúcich v rovnakom čase ako bolo zníženie daní pre veľmi bohatých.

A za posledných niekoľko mesiacov tu bola vlna propagandy, ktorú je veľmi zaujímavé sledovať, ktorá sa pokúšala odkloniť pozornosť od tých, ktorí vlastne vytvorili ekonomickú krízu, ako Goldman Sachs, Citigroup, JPMorgan Chase, ich spojenci vo vláde, ktorí – Americká centrálna banka a iní – to nechali ísť a napomohli tomu. Sú tu – na premiestnili pozornosť od nich na ľudí naozaj zodpovedných za krízu – učiteľov, policajtov, hasičov, uzdravovanie, pracujúcich, ich obrovské penzie, ich neuveriteľné zdravotné výhody, výhody zdravotného poistenia Cadillac, a ich odborov, ktoré sú skutočnými zloduchmi, tými, ktorí okrádajú daňových poplatníkov tým, že zaisťujú, aby policajti nehladovali, keď pôjdu do penzie. A toto je dosť udivujúce, ako priamo uprostred aféry Madison, ktorá je rozhodujúca.

Generálny riaditeľ Goldman Sachs, Lloyd Blankfein, dostal 12,5 milión dolárový bonus a jeho základný príjem sa viac ako strojnásobil. Takže, to znamená, že on – pravidlá korporátnych vlád boli za posledných 30 rokov pozmenené vládou USA, aby umožnili vedúcim výkonným predstaviteľom, aby si značne sami určovali vlastné platy. Sú rôzne spôsoby, ako sa to spravilo, no to je politika vlády. A jeden z dôsledkov toho je – ľudia hovoria o nerovnosti, no čo sa trochu menej pripúšťa je, že i keď je tu extrémna nerovnosť, je to prevažne kvôli maličkej časti populácie, tak asi časť jedného percenta populácie, ich majetok práve prestrelil stratosféru. Idete nižšie k – viete, ďalším 10 percentám, ktoré sa darí dosť dobre, no to nie je mimo spektrum. A to je tak vytvorené.

AMY GOODMAN: Pokrytie New York Times Madison-u?

NOAM CHOMSKY: No, je to veľmi zaujímavé. Vlastne, upozorňujem ľudí, aby sa pozreli na vydanie New York Times z 12. februára, veľký titulok z prednej strany, úvodný nadpis, „Mubarak odchádza“, jeho akýsi podtitulok hovoriaci, „Armáda preberá moc“. U tohto meškajú okolo 60 rokov; prebrala moc v 1952, no – a mala v rukách moc až doteraz.

No potom, keď idete na vnútorné strany –neviem, ktorá je to strana- je tu článok o guvernérovi Wisconsin-u. A je veľmi dôrazný v tom, čo chce urobiť. Teda, istotne si je vedomý a vníma svoj útok na štátnych pracujúcich, odbory a podobne, a chce byť čestný, a tak ohlásil ostrý útok na pracovníkov verejných služieb a odbory, ako povedal tázajúci sa, zakázať kolektívne vyjednávanie, vziať ich penzie. A povedal tiež, že by zavolal Národnú gardu ak by o tom boli nejaké rozpory. Tak toto sa teraz deje vo Wisconsin-e. V Egypte verejné protesty zosadili prezidenta. Je veľa problémov s tým, čo sa bude diať ďalej, no je tam ohromná reakcia.

A bol som – bolo povzbudzujúce vidieť, že v Madison-e sú deň po dni vlastne desiatky tisíc protestujúcich ľudí. Teda, to je možno začiatok toho, čo tu naozaj potrebujeme: demokratické povstanie. Demokracia bola takmer vyňatá. Pozrite sa na titulky predných stránok dnes, toto ráno, prinajmenšom FInancial Times. Odhadujú –veľký titulok, veľká téma- že najbližšie voľby zlomia všetky rekordy vo výdavkoch na kampane, a predvídajú 2 miliardy dolárov výdavkov za kampaň. Viete, pred niekoľkými týždňami si Obamova administratíva vybrala niekoho, aby bol zodpovedný za to, čo nazývajú „pracovné miesta“. „Pracovné miesta“ to je v angličtine vtipné slovo. Je to spôsob ako vysloviť nevysloviteľné slovo. Budem to hláskovať: Z-I-S-K-Y. Nesmiete povedať to slovo, takže spôsob, akým to vyslovíte je „pracovné miesta“. Osoba, ktorú si vybral na zodpovednosť za vytvorenie pracovných miest je Jeffrey Immelt, generálny riaditeľ General Electric, ktorá má viac ako polovicu svojej pracovnej sily v zahraničí. A som si istý, že sa hlboko zaujíma o pracovné miesta v USA. No to, čo má sú hlboké vrecká, a tiež, nielen on, ale prepojenia k maličkému sektoru ultra-bohatej korporátnej elity, ktorá má poskytnúť tú miliardu alebo miliardu a pol dolárov na kampaň. No to je to, čo sa tu deje.

JUAN GONZALEZ: Rád by som sa Vás opýtal na celkovú tému útoku na odbory. Jasne za posledných pár mesiacov vzrástli koordinovaným spôsobom. Tu, v štáte New York sa všetci hlavní obchodníci spojili, nazbierali 10 miliónov dolárov, aby začali reklamnú kampaň, a sú podporovaní ako novým Demokratickým guvernérom, Andrew-om Cuomo-m, ako aj kandidátom Republikánov a Nezávislých primátorom Bloomberg-om. Ale zdá sa, že idú po odborov verejného sektora po tom, ako v podstate zničili väčšinu odborárskeho hnutia súkromného sektora v USA. Uvedomujú si, že odbory verejného sektora sú stále jedinou zvučnou časťou amerického hnutia pracujúcich, takže teraz idú predovšetkým po nich. Avšak, máte tu týchto lídrov pracujúcich, ktorí pomohli Obamovi k zvoleniu a ktorí pomohli k zvoleniu Andy Cuomo-vi, a teraz ani dostatočne silno nevystupujú pre to, aby mobilizovali ľudí proti týmto politikám.

NOAM CHOMSKY: Áno, máte absolútnu pravdu. Bol tu obrovský útok na odbory súkromného sektora. V skutočnosti tu toto prebiehalo od druhej svetovej vojny. Po druhej svetovej vojne bol obchod vystrašený z radikalizácie krajiny počas Veľkej hospodárskej krízy a potom vojny, a hneď začal -Taft-Hartley* bol v 1947- obrovskú propagandistickú kampaň na démonizáciu odborov. A naozaj – pokračovalo to až do Reagan-ovej administratívy.

Reagan bol extrémny. Začiatkom jeho administratívy, jednou z prvých vecí bolo privolanie štrajkokazov – čo sa dlhú dobu nestalo, a je to ilegálne vo väčšine krajín – v štrajku riadiacich pracovníkov leteckej premávky. Reagan v podstate – „Reagan-om“ myslím jeho administratívu; neviem, čo vedel – no v podstate povedali obchodnému svetu, že nebudú aplikovať pracovné práva. Takže, to znamená, že môžete zrušiť odbory akýmkoľvek spôsobom chcete. A v skutočnosti, počet vyhodených organizátorov odborov, ilegálnych prepustení, sa, myslím, asi strojnásobil počas Reaganovej doby.

Potom, vlastne, v raných 90-tych rokoch, Caterpillar Corporation, prvej hlavnej priemyselnej korporácii, prizvali štrajkokazov zlomiť štrajk priemyselných pracovníkov, UAW. Je to – myslím, jediná krajina, ktorá toto dovolila bola Južná Afrika. A potom sa to rozšírilo.

Potom prišiel Clinton, ten mal iný spôsob ničenia odborov. Volá sa NAFTA. Jeden z predvídaných dôsledkov NAFTA, ktorý sa uskutočnil, bolo, že sa to použije ako spôsob podkopania odborov – nelegálne, pochopiteľne. No ak máte zločinecký štát, nevadí to. Tak, vlastne bola štúdia, za pravidiel NAFTA, ktorá vyšetrovala nelegálne, štrajky rušiace organizované snahy hrozbami, nelegálnymi hrozbami, transferom do Mexika. Takže, ak sa organizátori odborov pokúšajú zorganizovať, vydáte signál hovoriaci, „Transferová operácia Mexiko“. Inými slovami, buď zavriete ústa, alebo prídete o svoju prácu. To je nelegálne. No opäť, ak máte zločinecký štát, je to jedno.

No, opatreniami ako toto boli odbory súkromného sektora zredukované na, myslím, asi sedem percent pracovnej sily. No nie je to to, že pracujúci nechcú vstúpiť do odborov. V skutočnosti, mnoho štúdií o tom, je tu obrovská skupina pracujúcich, ktorí chcú vstúpiť do odborov, no nemôžu. A nedostávajú žiadnu podporu od politického systému. A čiastočným dôvodom, nie celým, sú tieto dve miliardy dolárové kampane. To naozaj odštartovalo v neskorých 70-tych a 80-tych rokoch. Chcete kandidovať, potom si musíte siahnuť hlboko do vrecák. A ako je distribúcia príjmov šikmejšia, čo znamená, že budete musieť ísť za Jeffrey Immelt-om a Lloyd-om Blankfein-om, a podobne a tak ďalej, ak chcete vôbec byť v úrade. Pozrite sa na výdaje kampane v roku 2008. Obama utratil ďaleko za limit McCain-a. Bol podporený – jeho hlavným zdrojom boli finančné inštitúcie.

AMY GOODMAN: Teraz hovoria, že bude zvyšovať, Obama zvýši o jednu miliardu dolárov svoju ďalšiu kampaň.

NOAM CHOMSKY: Áno, bude to zrejme viac ako toľko, pretože oni predvídajú 2 miliardy dolárov na celú kampaň, a úradujúca osoba zvyčajne dostáva výhody.

AMY GOODMAN: Profesor Chomsky, chcela by som sa Vás opýtať na bývalého prezidenta Ronald-a Reagan-a. Veľmi veľký obchod sa z neho stal teraz na sté výročie jeho narodenia. Minulý rok prezident Obama podpísal legislatívu na vytvorenie komisie na značenie jeho sté jubileum.

PREZIDENT BARACK OBAMA: Prezident Reagan pomohol, tak veľmi ako akýkoľvek prezident, obnoviť istú dávku optimizmu v našej krajine, ducha, ktorý prevýšil politiku, ktorý prevýšil dokonca i pri najvypjatejších debatách dňa.

AMY GOODMAN: Noam Chomsky, Vaša reakcia?

NOAM CHOMSKY: Toto zbožštenie Reagana je veľmi pozoruhodné a veľmi – je škandálne, no hovorí to veľa o krajine. Teda, keď Reagan opustil úrad, bol najnepopulárnejším žijúcim prezidentom, vedľa Nixon-a, dokonca za Carter-om. Ak sa pozriete na jeho obdobie v úrade, nebol obzvlášť populárny. Bol viac či menej priemerný. Vážne poškodil americkú ekonomiku. Keď sa dostal do úradu, boli USA hlavným veriteľom sveta. Po čase keď odišiel, boli hlavným dlžníkom na svete. Bol fiškálne úplne nezodpovedný – divoké míňanie, žiadna fiškálna zodpovednosť. Vláda v skutočnosti rástla počas Reaganovho obdobia.

Bol taktiež vášnivým oponentom voľného trhu. Teda, spôsob, akým je prezentovaný je prekvapujúci. Bol najprotekcionistickejším prezidentom v povojnových dejinách Ameriky. V podstate obrazne zdvojnásobil ochranné bariéry v pokuse o uchránenie nekompetentného vedenia USA, ktoré bolo vytlačené vyššou japonskou produkciou.

Počas jeho obdobia sme mali prvú veľkú fiškálnu krízu. Počas 50-tych, 60-tych a 70-tych rokov boli regulácie New Deal-u stále v účinnosti, a to zabránilo finančným krízam. Financializácia ekonomika sa začala zdvíhať v 70-tych rokoch, no s dereguláciou začnete mať pochopiteľne krízy. Reagan zanechal úrad s najväčšou finančnou krízou od Veľkej hospodárskej krízy: home savings and loan**.

Nebudem ani hovoriť o jeho medzinárodnom správaní sa. Tým myslím, že bolo ohavné. Teda, ak sme nadobudli optimizmus zabíjaním stoviek tisícok ľudí v Strednej Amerike a zničili akúkoľvek nádej na demokraciu a slobodu a podporovali Južnú Afriku zatiaľ čo zabila okolo pol druha milióna ľudí v susedských krajinách, a tak ďalej, ak je toto spôsob, ako navrátiť náš optimizmus, sme vo veľkých problémoch.

No, čo sa stalo po tom, ako Reagan opustil úrad, je, že tu boli začiatky snahy uskutočniť istý typ – tohto Reaganovho posolstva, viete, pokúsiť sa vytvoriť z tejto naozaj dosť mizernej kreatúry istý typ božstva. A prekvapivo to uspelo. Myslím, že by to na Kim Il-sung-a zapôsobilo. Udalosti, ktoré sa stali, keď Reagan zomrel, viete, Reaganovo posolstvo, tieto Obamove záležitosti, toto v slobodných spoločnostiach nemáte. Bolo by to zosmiešnené. To máte v totalitárnych štátoch. A čakám na to, čo príde ďalej. Toto ráno ohlásila Severná Kórea, že na narodeniny súčasného boha, sa nad jeho rodným mestom objavila svätožiara. No keď ideme ďalej – tým myslím, toto je prepojené s tým, čo sme hovorili pred chvíľou. Ak chcete kontrolovať populáciu, udržať ich pasívnych, neprestajne ich biť po hlavách a nechať ich dívať sa niekam inam, jeden spôsob ako to spraviť, je dať im boha na uctievanie.

AMY GOODMAN: Noam, písali ste o, počas rokov, COINTELPRO záťahoch FBI. Dnes to vidíme. Nie je takmer žiadna pozornosť venovaná tomu, na čo sme sa dosť zamerali v Democracy Now!, od Minneapolis-u po Chicago, záťahy FBI, aktivisti predvolávaní pred súd, aby vypovedali v rozličných prípadoch.

NOAM CHOMSKY: Áno, to je dosť –nie sú to len- záťahy sú dosť vážne, no čo je príznačnejšie je, čo je za nimi. Toto sú prvé akcie, ktoré sa udiali za nového vedenia Najvyššieho súdu. Veľmi dôležitý prípad bol pred šiestimi alebo ôsmymi mesiami, myslím, Holder v. Humanitarian Law Project. Bolo to spustené Obamovou administratívou. Bolo to obhajované Elena Kagan, Obamovou novou súdnou úradníčkou. A vyhrali bez akejkoľvek podpory krajnej pravicových sudcov. Prípad je extrémne príznačný. Je to najhorší útok na slobodu prejavu od Smith-ovho zákona*** spred 70 rokov. Prípad určil, že akýkoľvek materiál podporujúci organizácie, ktoré má vláda na zozname teroristov je kriminalizovaný, no oni zinterpretovali „materiálnu podporu“ – v skutočnosti témou v sázke bola reč. Humanitarian Law Project dával rady –ústne- skupine, ktorá je na zozname teroristov, Tureckej PKK. A tiež im radili o legálnych oznámeniach a tiež im radili, aby sa posunuli k nenásiliu. To znamená ak Vy a ja, povedzme, budeme hovoriť s lídrami Hamas-u a povieme „Pozrite, mali by ste prejsť k nenásilnému odporu“, dávame materiálnu podporu skupine na zozname teroristov.

Mimochodom, zoznam teroristov je úplne nelegitímny. To by v slobodnej spoločnosti nemalo existovať. Zozname teroristov je ľubovoľný zoznam vytvorený exekutívou bez akéhokoľvek základu, podľa chute, napríklad, no akejkoľvek kontroly. A ak sa pozriete na záznam zoznamu teroristov, je takmer komický. Tak si zoberme opäť Reagana. V 1982 sa Reaganova administratíva rozhodla podporiť ich priateľa Saddám-a Husajn-a. Bol – Irak bol na zozname teroristov. Dali ho preč zo zoznamu teroristov. Mali tam prázdne miesto. Museli tam niekoho dať.

AMY GOODMAN: Južná Afrika, ANC.

NOAM CHOMSKY: Dať tam Kubu. Dali tam Kubu, a predpokladám, že na počesť skutočnosti, že v predchádzajúcich niekoľko rokoch bola Kuba cieľom väčšieho medzinárodného terorizmu než zvyšok sveta dohromady. Takže, Saddám Husajn ide von, Kuba dnu, žiadne preskúmanie, žiaden komentár. A teraz, s novým Obamovým princípom poskytovania – radenia skupinám, ktoré sú ľubovoľne dané do tejto skupiny je kriminalizované. A to bolo pozadím pre tieto záťahy.


-------------------------------------------
* Taft-Hartley je zákon, ktorý monitoruje aktivity a silu odborov;
- odborárski lídri ho nazvali otrokárskou listinou;
- prezident Truman svojho času povedal, že by bol „v konflikte s dôležitými princípmi našej demokratickej spoločnosti“, i keď zákon 12-krát použil;
- k zákonu sa pridal zoznam zakázaných praktík, alebo „neférových praktík pracujúcich“; zákon zakazoval dohodnuté odmietnutie práce, ktorá pracujúcim nebola určená, štrajky bez oprávnenia predstaviteľov odborov, solidárne alebo politické štrajky, sekundárne bojkoty, pri ktorých sa pridávajú štrajkujúci z iných odvetví, zhromažďovania pred budovou, zatváranie obchodov, dary odborov na politické kampane;
- žiada tiež od predstaviteľov odborov podpísať ne-komunistické miestoprísažné prehlásenie s vládou

** Kríza Savings and loan 80-tych a 90-tych rokov bola zlyhaním 747 finančných inštitúcií, ktoré prijímajú úschovu úspor a poskytujú hypotéky a iné osobné pôžičky jednotlivcom;
- náklady štátu, rozumej daňových poplatníkov, na ich vyriešenie (záchranu) činili len v 1995 87,9 miliardy dolárov, kým koncom roka 1999 až 124 miliárd dolárov;

*** Smith-ov zákon je zákon z roku 1940, ktorý trestá väzením do 20 rokov alebo/a nemožnosťou zamestnať sa v USA 5 rokov za úmysel zvrhnúť alebo skaziť (navádzaním, alebo silou či násilím) akúkoľvek vládu USA
- v prvom súde v 1941 sa zamerala na trockistov, v druhom, v 1944 trestala domnelých fašistov a začiatkom 1949 sa zamerala na lídrov a členov Komunistickej strany USA

[Zdroj: http://www.democracynow.org/2011/2/17/democracy_uprising_in_the_usa_noam ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára