štvrtok, 3. februára 2011

Hnev v meste

SANDRA TORDOVÁ | Nota Bene
Keď stratíte všetko, má to jednu výhodu. Nemusíte predstierať, že Vás zaujímajú zdvorilostné rečičky cudzích ľudí.

V prostriedku neosvetlenej cesty na kraji Bratislavy kráča ošumelý chlapík. Každý jeho krok sprevádza malé zaváhanie, akoby sa nohy rozhodovali, či to rovno nezabalia. Je to napínavé, najmä keď ho obchádzajú okoloidúce autá. Moje nešikovné pokusy o konverzáciu skončia nečakane. „Choď do riti! S charitami aj s NOTA BENE! Seriete na nás, všetci. Zmizni!“ zaháňa sa po mne reprezentant Bohom zabudnutých. Nebolo mi všetko jedno. Ale oslabené telo doničené ulicou, prechodenými zápalmi pľúc, poznačené alkoholizmom len horko ťažko nesie svojho majiteľa. Nemá šancu ma ani len dobehnúť, nieto ešte udrieť.

Áno, mnohí bezďáci sa hnevajú. A majú dobrý dôvod. Ja sa hnevám, keď niekto neocení moju prácu, keď niekto šťuchá nožíkom do mojej panvice, či keď mi je smutno a v miestnosti nie je nikto, kto by si to všimol. Hnevám sa, keď som unavená, už nevládzem a niekto na mňa stále tlačí – teda, keď sú moje potreby ignorované. Čím dlhší stav, tým väčší hnev.

Ak by som bola na ulici, k dôvodom na hnev by sa pridala nevyspatosť, zima, neustály hluk a strašné nepohodlie. Vyvážanie policajtmi za mesto, bezcieľne šliapanie dlhé hodiny. Že ma odvšadiaľ vyháňajú a poslanci o mne rokujú ako o odpade, ktorý musia dostať z centra mesta. Ale haló! Ja som človek a mám svoju hodnotu!

Spätne som si uvedomila moment, ktorý dostal môjho bezďáka do varu. Na jeho sťažnosti, ako je to v nocľahárni všetko na figu, som vytiahla konštatovanie: „ale je to lepšie ako nič, či nie?“ Myslela som to dobre. Ale vlastne som mu len potvrdila, čo cíti. Že to provizórium, čo ponúkame, pre neho stačí. Že viac si nezaslúži, a nech už dá pokoj s tými požiadavkami. Ako málo mu skutočne vieme ponúknuť? Tento človek teraz nepotrebuje prácu, ani NOTA BENE. Ale doktora a pokojné bezpečné miesto, kde si všimnú, keď mu je zle, kde vie, že bude aj zajtra, aj o mesiac.

Aby sme pochopili hnev ľudí na ulici, stačí pobudnúť 15 minút v tejto zime a len letmá predstava, že by sme v nej mali stráviť celú noc. Vtedy by sme mali sto chutí nielen vynadať, ale aj zmastiť toho, čo by nám do očí tvrdil, že sme si tento spôsob života vybrali.

Sandra Tordová, šéfredaktorka Nota Bene

[ Zdroj: http://www.notabene.sk/swift_data/source/casopisy/archiv/2011/NtBn115%20net.pdf ]

2 komentáre:

  1. co tak nizkoenergeticke ubytovanie...?
    http://www.youtube.com/watch?v=RjNhJqnva3w&NR=1

    OdpovedaťOdstrániť