streda, 2. februára 2011

Neurobíš nič alebo budeš vzdorovať?

KEN O´KEEFE | Adbusters.org
A ak by si nebojoval, díval by si sa na seba ako na šľachet-ného? Alebo hanebného?

Každému Američanovi s červenou krvou, každému Európanovi, každému človeku hovorím: Ak niekto príde do tvojho domu, ohrozuje tvoju rodinu, uväzní a dokonca zabije tvoju rodinu, čo spravíš? Nestarám sa o to, keď sa to každý človek zo Západu na ktorejkoľvek stanici bojí povedať, je to súčasťou môjho cieľa v živote to povedať: Bojoval by som. Vlastne by som zabíjal predtým, než by som dovolil, aby bolo ublížené mojej rodine. Bojoval by som na smrť.

Hovorím svojím americkým bratom a sestrám najmä: Nevidíš, že Iračania, Afgánci a Palestínci sú ľudia? Sú to matky a otcovia, strýkovia a tety, bratia a sestry a synovia a dcéry. Milujú svoje rodiny každým kúskom tak veľmi ako ty. Predstav si, že by si bol na ich mieste. Bol(-a) by si pasívny(-a)? Sedel by si a pozeral ako sa tvojej žene a deťom pácha násilie? Alebo by si bojoval?

Chcem vziať každého čitateľa tohto článku na cestu so mnou. Sme vo vašom dome. Sme bratia, chudobní v zmysle peňazí, no bohatí svojou rodinnou láskou. Milujeme sa navzájom ako bratia. Robíme, čo môžeme, úbohí a ochudobnení, obklopení vojnou prinesenou vo forme okupantom z druhej strany sveta. Zvuk pažby pušky búchajúcej na dvere naruší zdanie mieru. Ty, môj brat, ideš rýchlo k dverám, no nie dosť rýchlo. Dvere sa k prasknutím otvoria a vtrhnú vojaci z inej krajiny.

So zbraňami namierenými na naše hlavy vykrikujú rozkazy, o ktorých dúfame, že nám hovoria, aby sme dali ruky na svoje hlavy a zišli dole na kolená. Nie sme si istí, angličtina je privezený jazyk, nie naša materinská reč. Naše ženy vojdú vydesene do miestnosti, prosiac vojakov, aby sa upokojili kvôli deťom vo vedľajšej miestnosti. Vojaci odpovedajú kričaním na ženy a zrazením mojej ženy na zem s ich útočnými puškami. Naše srdcia bežia ako o závod; naša mužnosť je rozdrvená; a pýtame sa samých seba či sme vôbec ľudia.

Krik a zmätok sa zväčšuje. Ďalší prichádza zvuk tvojho dievčatka. Počuješ ju plakať za svojou mamou. Predstavíš si jej výzor: vydesený. Mysliac na svoje malé dieťaťko cítiš slzy na svojej tvári. Pozrieš sa na svoju ženu; je teraz na zemi, krváca z miesta kam ju udrela pažba pušky do hlavy. V zmätku ani nevieš kedy sa to udialo. Vojaci začnú rozhadzovať všetko čo máme navôkol, prevracajú nábytok, rozhadzujú papiere a rodinné veci na zem a rozbíjajú riady. Prehľadávajú, kým jeden požaduje vedieť naše mená. Hneď ako poviem svoje meno, schytia ma a zoberú ma do vedľajšej izby, miestnosti medzi tebou a našimi deťmi. Začnú ma bez milosti biť. Kričia na mňa, no nevieš, čo hovoria.

Teraz všetky deti šialene plačú, vojaci neprestávajú revať a ty zachytíš slovo „terorista“. Uvedomíš si, že volajú mňa, tvojho brata, ktorého si poznal celý svoj život, „teroristom“. Prosím ich, aby prestali s bitkou, krv zmáča každý kúsok mojej tváre, za deti, ktoré teraz vreštia, plačú a žobronia o sovju mamu a otca, prosím. Všetko, čo ťa napadá, že môžeš urobiť je nič: si paralyzovaný. A následne ma vojaci vezmú preč ... Už o mne nikdy viac nebudeš počuť.

Tvoje deti sú nažive, nateraz, a tvoja žena prežije, no je vydesená. Tvoja švagriná je bez manžela; ty si bez brata; tvoji rodičia sú bez syna a deti sú bez otca. Neskôr zistíš, že „niekto“ udal meno tvojho brata vojakom za „teroristu“.

A tak uvažuješ, neurobím nič alebo budem vzdorovať?

Toto je scenár vojny/okupácie. Nie je extrémny – je prirodzený. Vlastne by sme mohli zahrnúť scenáre, kde sú ženy a dcéry znásilnené pred manželmi a otcami. Myslíte si, že Američania toto nerobia? Mýlite sa. Vojna každého doženie k šialenstvu; otákou je do akého stupňa. Šialenstvo je vo vojne prirodzené. Pochabosť ospevovania „Podporujte naše jednotky!“ zatiaľ čo ich posielajú do nezmyselných vojen nemôže byť väčšia.

A tak sa pýtam: ak by si pochádzal z krajín, ktoré napádame, bojoval by si? A ak áno, videl by si sa ako „terorista“? Alebo ako človek?

A ak by si nebojoval, díval by si sa na seba ako na šľachetného? Alebo hanebného?


Ken O’Keefe, worldcitizen.uk.net, je aktivista a bývalý námorník Námorných jednotiek USA. Viedol akciu ľudský štít na Irak, ktorá mala za cieľ "urobiť politicky nemožným bombardovať" Irak rozmiestnením západných civilistov do nebojových oblastí. O´Keefe tvrdil, že ľudia z Iraku budú najviac trpieť vojnou, pričom Husajna verejne odsúdil ako "násilného diktátora". O´Keefe bol taktiež na palube lode MV Mavi Marmara, ktorá mala prelomiť blokádu Gazy a priniesť humanitárnu pomoc a zásoby. Na nej pri strete s izraelskou armádou poskytol prvú pomoc vážne zranenému pasažierovi a odzbrojil dvoch členov izraelského komanda.

[ Zdroj: http://www.adbusters.org/magazine/92/do-you-do-nothing-or-do-you-resist.html ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára