utorok, 5. apríla 2011

Ako sa stredná trieda stala podtriedou

ANNALYN CENKSY | CNN Money
Príjmová nerovnosť v Amerike

Ste na tom lepšie ako Vaši rodičia?

Pravdepodobne nie, ak ste v strednej triede.

Príjmy 90% Američanov uviazli na nule, a nie je to len kvôli Hospodárskej kríze. Príjmy strednej triedy stagnovali najmenej celú generáciu, kým pri najbohatšej vrstve narastali svetelnou rýchlosťou.

V 1988 bol príjem priemerného amerického daňového poplatníka 33 400 dolárov, zarovnané s infláciou. Pretočíme 20 rokov a mnohé sa nezmenilo. Priemerný príjem bol stále len 33 000 v 2008, podľa dát IRS.

Medzitým, sa najbohatšiemu 1% Američanov –tí, ktorí majú 380 000 dolárov alebo viac- zvýšili príjmy o 33% za posledných 20 rokov, nechávajúc priemerných Američanov v prachu.

Odborníci poukazujú na niektorých zvyčajných vinníkov –ako technológia a globalizácia-, aby vysvetlili rozširujúci sa rozdiel medzi tými, čo majú a tými, čo nemajú.

No v príbehu je toho viac.

Skutočný ťah na strednú triedu
Hlavným ťahom na pracujúceho bol úpadok odborov a iných pracovných práv, vraví Bill Rodgers, bývalý hlavný ekonóm Ministerstva práce, teraz profesor na Rutgers University. Kvôli zrovnávaniu dohôd prostredníctvom kolektívneho vyjednávania, získavali odboroví pracovníci o 15-20% viac ako ich neodboroví kolegovia, hovorí Rodgers.

No členstvo v odboroch za posledných 30 rokov prudko pokleslo. V 1938 tvorili pracovníci odborov 20% pracovnej sily. V 2010 predstavovali menej ako 12%.

„Erózia kolektívneho vyjednávania je kľúčovým faktorom pre vysvetlenie prečo platy nízkopríjmových a strednopríjmových pracujúcich nerástli s infláciou,“ hovorí Rodgers.

Bez kolektívneho vyjednávania zvyšujúceho platy, predovšetkým pre prácu modrých golierov – priemerný príjem stagnoval.

Medzinárodná konkurencia je ďalším faktorom. Zatiaľ čo globalizácia pozdvihla v rozvíjajúcich sa krajinách milióny z chudoby, nebola to práve výhra pre pracujúcich strednej triedy v USA.

Fabrikoví pracujúci videli presun mnohých svojich pracovných miest do krajín, kde je práca lacnejšia, čo kládlo viac tlaku na americké mzdy.

„Ako sme sa viac prepojili s Čínou, stavia to otázku toho, či sú naše platy nastavované v Pekingu,“ hovorí Rodgers.

Keďže je pre USA ťažšie konkurovať s lacnejšími výrobnými nákladmi v zahraničí, vytvorila sa primárne služby vytvárajúca ekonomika. Tento trend znamenal kultúrny posun v pracovných schopnostiach, ktoré hľadajú americkí zamestnanci.

Zatiaľ čo pred 50 rokmi bolo mnoho príležitostí pre modré goliere, ktorí mali len diplom zo strednej školy, hľadajú teraz zamestnávatelia „soft schopnosti“, ktoré sú zvyčajne zdokonaľované na vysokej škole, hovorí Rodgers.

Výhoda pre bohatých
Kým priemerní ľudia strácali v ekonomike pôdu, zúžitkovali najbohatší niektoré z rovnakých faktorov, a zarážali ešte väčší klin medzi seba a zvyšok Ameriky.

Napríklad, i keď bola globalizácia ťahom na prácu, bola hlavnou výhrou pre korporácie, ktoré použili svetové kanály na redukciu nákladov a vzrast ziskov. Naviac, nové trhy po svete vytvorili dokonca väčší dopyt po ich produktoch.

„S globálnou ekonomikou, ľudia, ktorí majú výnimočné schopnosti... či vo finančných službách, technológiách, zábave alebo médiách, majú väčší priestor a možnosti byť ocenení,“ vraví Alan Johnson, kompenzačný konzultant Wall Street.

Dôsledkom toho sa od 1980-tych rokov významne zväčšila nerovnosť medzi mzdami vysokoškolsky vzdelaných pracujúcich a absolventmi stredných škôl.

V 1980 zarobili pracujúci so stredoškolským diplomom asi 71% z toho, čo mali
vysokoškolsky vzdelaní pracujúci. V roku 2010 číslo padlo na 55%.

Ďalší poháňač bohatých: Burza cenných papierov.

S&P získal od roku 1970 viac ako 1300%. Pokiaľ toto pomohlo americkej ekonomike k rastu, zisky nepomerne zožali bohatí.

Verejná politika posledných pár dekád len posilnila tento trend.

1980-te roky boli obdobím anti-regulácie, predsedaným prezidentom Reagan-om, ktorý uvoľnil zákony riadiace banky a hospodárnosť.

Hlavná zmena hry prišla počas Clinton-ovej éry, keď boli odstránené bariéry medzi komerčnými a investičnými bankami, ustanovené počas obdobia po Veľkej hospodárskej kríze.

V roku 2000 Commodity Futures Modernization Act tiež oslabil vládny dozor komplexných záruk, umožňujúc štart finančných inovácií vytvorením bezprecedentného množstva bohatstva ako pre celkovú ekonomiku, a tiež pre priamo zapojených vo finančnom sektore.

Zníženie daní uzákonené počas Bushovej administratívy a rozšírené za Obamu predstavovalo tiež veľké šťastie pre tých najbohatších v krajine.

A keď vtedy predseda Federálnej banky Alan Greenspan znížil mieru záujmov na nové minimum za dekádu, zažil trh s nehnutľnosťami neriadený rast.

„Všetci sme pili tú šumienku, Greenspan obsluhoval bar, Bernanke a akademický ústav dodával alkohol,“ napísal vedúci riaditeľ Deutsche Bank Ajay Kapur vo výskumnej správe v roku 2009.

No príbeh nedopadol dobre. Napokon sa to všetko rozpadlo, čo malo za následok najhorší ekonomický pokles od Veľkej hospodárskej krízy.

S mierou nezamestnanosti stále neprimerane vysokou a trhom s nehnuteľnosťami ukazujúcim isté znaky odrazu, sa americká stredná trieda stále potáca z dopadov Veľkej krízy.

Zatiaľ čo zisky korporácií znova burácajú a burza s cennými papiermi sa vopred napcháva, najbohatší ľudia naďalej zatieňujú ich náprotivky zo strednej triedy.

„Myslím, že je to hrozne ťažká situácia, pretože to, k čomu sa zrejme blížime je nejaký druh triedneho boja,“ hovorí Johnson.


[ Zdroj: http://money.cnn.com/2011/02/16/news/economy/middle_class/index.htm?iid=MPM ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára