sobota 16. apríla 2011

Zachránia nás OBYČAJNÍ ĽUDIA!


Pre tento príspevok zvolíme formu podľa vzoru bloggerov a samozvaných arbitrov tlače webstránok denníka SME. Ak totiž platí to, čo povedal David Hume, že „sila je vždy na strane ovládaných, vládcovia nemajú nič okrem zmýšľania ovládaných“,[1] tak nám ostáva len nechať ich hovoriť. Nebudú to názory uznávaných teoretikov, či slávnych vládcov, len obyčajných ľudí. Názory, ktoré sú otvorené a zároveň všetkým tak povedome blízke.

Nedávno toto učinil český bulvární tisk. Uveřejnil, jak žijí bývalí prominenti. Zjistil např., že Milouš Jakeš žije v domku, který spoluvlastní se svým bratrem, žije z důchodu a tento tisk dále škodolibě uvedl, že jeho sousedé jej často vídají v místním řeznictví, kde vždy nakupuje nejlevnější druhy masa. Např bůček a nožičky. Žužla. Tak dlouho byl ve funkci a takto mizerně se zabezpečil na důchod.
To Gross je jinčí kabrňák. Tento mašinfíra může ve svém bytě na Floridě dělat na všechny dlouhý nos a snídat kaviár. Ale byl to sociální demokrat. A myslel to upřímně. Nebo Řebíček může své nemovitosti v zahraničí střídat podle ročních období. Dalík s Topolánkem jistě budou mít ve své vile v Toskánsku jistě též vystaráno.


...

Souhlasím s Vámi, jásači. Za bolševika nebyla svoboda, bylo omezené cestování. Z dnešního pohledu mi to ale připadá jako selanka, proti tomu, v čem žijeme nyní.
Z diskuse na Retrománii (než jí DC začalo cenzurovat) tyto pocity vysvítají. Lidé se mnohdy vyjadřují neobratně,nechávají se strhnout k detailům (jestli byly dřív lepší boty). Ale zpod textu je cítit, jak se jich zkreslování pořadem Retrománie zajídá. Právě tento moment, tato taktika je nejužívanější metoda jakékoli propagandy. Odvést pozornost od velkých problémů současnosti vystavením banálního cíle a strhnout diskusi kolem prkotiny.
Za bolševika byla nesvoboda. Byli jsme nadšeni i dojati, když jsme zvonili klíči. Nevěděli jsme, co nás čeká. Bolševik nás čtyřicet let strašil kapitalismem. Dneska vidíme, že měl pravdu.


Jan Sladký
-----------------

Vždy som vedel, že pravda nie je len jedná a nemenná /filozofická otázka/ a že spravodlivosť nie vždy zvíťazí. Ale že je to až také kruté, som si neuvedomoval. Počul som rozhovor v relácii, ktorej hosťom bol p.Valko. Nepamätám si o čom bol ten rozhovor presne, no dve otázky, respektíve odpovede na ne si pamätám.

Prvá otázka bola položená v zmysle, že ako právnik dokáže zistiť, či klient, ktorého obhajuje mu hovorí pravdu, alebo má pravdu obžaloba? Jeho odpoveď znela, že pravda je relatívny pojem a je na strane toho, kto je chytrejší. Takže,...ak právnik dokáže klienta vysekať napríklad z vraždy, vtedy je pravda to, že „vrah“ je nevinný a po zbytok života sa môže voľne pohybovať medzi nami.

Druhá odpoveď bola na otázku, že čo spraví právnik, ktorý obhajuje klienta /napríklad vraha/ a v priebehu dlhého procesu zistí z dôkazov, že jeho klient je naozaj vrah. Odpoveď znela, že pre právnika nie je nikto vrah, nikto zločinec...je to len jeho klient, ktorý ho platí a teda živiteľ!!!!!!!!!!!

Často som sa čudoval, že brutálni vrahovia, vydierači, podvodníci, zločinci a proste háveď najhrubšieho zrna je stále na slobode. Ale oni mali šikovných právnikov, ktorým bolo jedno či ich klienti sú hrdlorezi, alebo nie!!!!!!

Právnici si veselo užívali blahobyt získaný z peňazí klientov a mnohokrát to boli „krvavé peniaze“.

Média sú plné vyjadrení právnikov, ktorí sa rozplývajú nad tým, aká strašná tragédia zasiahla celú právnickú obec vraždou p.Valka. Robia si srandu??? Veď pána Valka zabil „niekoho klient“ a nie vrah. Veď to je živiteľ niektorého právnika, možno niektorý z bývalých klientov, ktorého šikovný právnik „vysekal z vraždy“... ach áno, je to strašné, no toto je skutočná pravda! Právnici – vďaka ním sú zločinci na slobode!

A politici? Hovoria o ťažkej rane demokracii?? Je mi z ich vyjadrení na zvracanie, hlavne keď to hovoria politici prepojení na veľký biznis, ktorého nitky vedú až k podsvetiu a kriminálnym živlom!! Veď to oni vybudovali túto „demokraciu“, ktorú nemôžem nazvať inak ako žumpa!!!


Milan Mechir
-----------------

Ľudské práva?!

Čo tak súdnictvo, bohatí nie sú za 20 rokov odsúdení, veľká kriminalita, zabíjanie ľudí, mafia, drogové gangy, ktoré vyhovujú aj vláde, starostlivosť o nezamestnaných, bezdomovcov, predaj liekov, ktoré sú falošné pre vyliečenie a nelegálne vám lekár podstrčí lieky, ktoré Vám nepasujú a ešte zhoršia zdravotný stav, starostlivosť o rodinu a deti, narastajúci automobilizmus a pomaly rušenie železníc, hlavne že sa budujú diaľnice, ktoré zaberajú veľkú časť pozemkov, čo ničia naše poľnohospodárstvo, kamióny a nákladné autá, aby nemuseli platiť mýtne behajú po bočných cestách cez dediny prvej triedy, kde robia veľký hluk, poškodzujú domy a znečisťujú životné prostredie. Médiá zverejnia len to, čo ich chlebodarca schváli a uzná za vhodné. Toto sme za socializmu – nedodržiavanie ľudských práv – nepoznali. Ten kto vysloví alebo kritizuje „ľudské práva“, nepozná medze k posúdeniu poriadku v štáte.


Justína Slivonová
-----------------

Včera sa v jednom nemenovanom tlačovom médiu objavila 100%-ná informácia z rokovania vedenia SaS, že pán Sulík sa rozhodol v predvečer referenda vyhlásiť do zatiaľ koncesionárskymi poplatkami občanov dotovanej STV oznámenie, že sobotné referendum sa ruší, jeho šesť otázok sa presúva do programov nasledujúcich rokovaní NR SR, referendové tlačivá mestá a obce odovzdajú do zberných surovín, za získané peniaze zaplatia deťom základných škôl v svojej podriadenosti výlet k soche Svätopluka pri bratislavskom hrade. Potom sa tieto peniaze odrátajú z celkového rozpočtu 7.224.000 eura určeného od štátu na referendum, výslednú sumu vrátia štátu z vlastných finančných zdrojov strany SaS jej vedúci činitelia s presným určením ich použitia – obetiam povodní, na protipovodňové opatrenia a na úhradu presunu vojakov Ozbrojených síl SR z misie v Afganistane domov.

Ale, čo to počujem – zvoní budíček. A to bol zasa môj sen. Dúfam však, že skutočnosťou bude nízka účasť občanov na referende i napriek takticky postaveným otázkam, ktoré za výdatnej podpory propagandy zneistia nejedného občana SR. To si potom vypočujeme výčitiek na adresu voličov SR.


Vlado Sládek
-----------------

Neustále zvyšovanie cien potravín, energií a rôznych služieb sústavne občanom komplikuje život. O to viac, že v zamestnaniach väčšinou dostávajú ponižujúcu mzdu. Zo života strácajú radosť. Zmenil sa pre nich na nekonečné kalkulácie, preratúvania a uskromňovanie. Človek si nemôže dopriať to, po čom naozaj túži.

V potravinách sa v drvivej väčšine prípadov pozerá na cenovky. Kopa šekov, ktoré musí človek každý mesiac uhradiť, mu len prehlbuje vrásky na čele. So zatajeným dychom sleduje, či mu dennodenné výdavky budú stačiť od výplaty do výplaty. Stačia, ale za cenu rôznych unavujúcich kalkulácií. Pre ľudí sa stal život sústavným bojom o prežitie, čím vlastne kopírujú život zvierat.
...

Dobre sa zabávam na hlúpych zlatopkopkách. Všimnite si, že všetci jednoduchí športovci sú vydatí alebo ženatí. Trebárs futbalista, ktorý sotva povie tri súvislé vety má za ženu ukážkovú krásavicu. Tá ho v rozhovoroch pre médiá vychvaľuje do nebies. Vie,čo robí. Jej drahý je síce hlúpy ako poleno, ale život s ním je rozprávkový. A o to tu ide. Môže byť hlúpy, nemusí sa vedieť vyjadrovať, môže byť bez zubov. Lenže MÁ PRACHY!!!!!


Ján Čúrny
-----------------

Vytáča ma, keď vidím ako sa naše národy ako barani prepadávajú hlbšie a hlbšie do prehnitých bažín kapitalizmu a ich vládcovia kŕmia ľudí nereálnymi nádejami, že kríza sa už skončila. Bolí ma , keď vidím že väčšina ľudí iba existenčne prežíva, je mi ľúto stovky tisíc nezamestnaných a kvalifikovaných odborníkov na sociálnej podpore. Je mi ľúto študentov, ktorí pôjdu z „výšky“ rovno na pracák. Možno časť z nich bude mat šťastie a bude si robiť doktorát iba preto, aby o pár rokov zvýšili úroveň kvalifikácie nezamestnaných na Slovensku. Bolí ma, keď vidím stovky skrachovaných podnikov a živnostníkov, pre ktorých voľný trh a individuálne kvality sú nedosiahnuteľné hodnoty a rozprávky z" Tisíc a jednej noci". Bolí ma umelo živený a vzrastajúci nacionalizmus a anti rómske tendencie v našej spoločnosti, čo svedčí o tom, že Slovensko prežíva nielen krízu ekonomickú, ale aj hlbokú krízu duševnú.

...

Pre súčasný stav je charakteristická obľúbenosť seriálu Šeherezada, ktorá sa na sto percent skončí happy endom na rozdiel od reálneho života. Možno, že ľudia sa nakoniec zobudia z letargie a z nesplnených sľubov. Iba ak by sa ukájali tým, že sú krajiny, kde je ešte horšia situácia.


Štefan Kalina
-----------------

Aj pán Mikuláš Dzurinda klame, keď tvrdí, že v socializme neboli banány. Môj syn sa narodil v roku 1961 a od tohto roku denne mal banán, pomaranč a iné ovocie a zeleninu. Že sme museli stáť v rade na ich zakúpenie, nie dlhšie ako teraz na zaplatenie tovaru. A za tými veľmi chutnými kubánskymi pomarančmi mi je veľmi ľúto. Teraz, keď chcem kúpiť ovocie, mám chuť ten hnoj natlačiť pánu prezidentovi do huby. Má šťastie, že nie je poblíž.

Helena Lampášová, Pov.Bystrica
-----------------

V trhovom hospodárstve je ľudská práca komodita, ktorá klesá alebo stúpa podľa dopytu na trhu. Čiže plná zamestnanosť je pre trhové hospodárstvo skôr na škodu ako na úžitok. Po roku 1989 tu vzniklo mnoho super a hypermarketov. Sú to pekné , moderné miesta v ktorých má človek všetko čo potrebuje. Predávajú sa tam potraviny, rôzne pomôcky potrebné k životu často dovezené z Číny aby boli čo najlacnejšie.

...

Celé odvetvia bývalého socialistického hospodárstva sa museli prispôsobovať tomuto typu hospodárstva. Veľké fabriky ktorých viedli rovno koľajnice po ktorých často jazdili plne naložené vlaky, dnes už neexistujú. Namiesto jedného rušňovodiča sú dnes zamestnaní mnohí kamionisti / ďalší znak kapitalistického plytvania /.

Dnes sú tu malé a stredné podniky, ktoré potrebujú na svoju existenciu značný vozový park. Dnes kapitalistické Slovensko nedbá, ani na profesionalitu dnešných študentov. Dnes už nie je teória previazaná s praxou. Dnes Vám už nikto nedá urobiť vodičský, ani zváračský preukaz za štátne.

Je plno nezamestnaných, je z čoho vyberať! Dnešní kapitalisti sa sťažujú, že mladí ľudia nemajú, ani dostatočné vzdelanie, ani dostatočné skúsenosti . Vzdelanie nie je preto, lebo školy nemajú častokrát, ani na základné funkcie, nákup uhlia na zimu , knihy , nové okná , novú pec na kúrenie ,novú strechu . Firmy sú nastavené na maximálny zisk, preto nepotrebujú niekoho zaúčať, školiť. Keď niekoho zoberú do práce, dajú mu minimálnu mzdu a čudujú sa, že človek nemá ani tú najmenšiu snahu naučiť sa zložitejšie procesy.

...

Vrátim sa k plánovanému hospodárstvu. Je vôbec potrebné? Dovolím si povedať, že áno. Naša krajina nachádza sa v miernom klimatickom pásme. Odvetvia národného hospodárstva, ako je napríklad poľnohospodárstvo, alebo stavebníctvo pravidelné v čase zimy prichádzajú do krízy. Ľudovo povedané nemajú čo robiť. V lete majú naopak roboty vyše hlavy.

Plánované hospodárstvo v socialistických krajinách malo aj svoje nedostatky, tie sa dali vyriešiť niektorými trhovými opatreniami. Na tieto neduhy upozorňoval aj V.I.Lenin vo svojej politike NEPu. Rôzne neduhy plánovaného hospodárstva dali sa odstrániť zrušením päťročníc, ktoré boli vysoko efektívne v skorších vývojových fázach socializmu – po vojne.

Namiesto nich mala nastúpiť osobná zodpovednosť, zainteresovanosť riadiacich pracovníkov, ktorí by dostávali časť zisku podniku vo forme odmien. Uvediem príklad: predavačka v obchode vie predsa lepšie, čo ľudia kupujú, ako plánovací pracovník na okrese. Prečo by nemala dostať vyššiu mzdu, ak bude podnik v socialistickom vlastníctve prinášať zisk, ako tá, čo odrobí si svojich osem hodín a ide domov a opačne podľa straty sa jej bude znižovať mzda . Dôkaz toho, že to fungovalo boli Slušovice.


Vladimír Gejdoš
-----------------

Ja si vás dovolím upozorniť, že v skutočne demokratickej spoločnosti novinári vôbec nepotrebujú používať klamstvá a lži, ale vystačia im fakty a vzájomné porovnávanie vecí, ktoré sa navzájom dajú porovnať. A od toho ste väčšina súčasných médií na míle vzdialení.
Po sprivatizovaní jednotlivých vydavateľstiev ste veľmi rýchlo prebrali maniere americkej a západnej tlače vôbec. Aj vy sa už naháňate za senzáciami za každú cenu. Je to typický znak buržoáznej ideológie. Všetko robiť pre to, aby ste čitateľa priam ohúrili nie v záujme objektivity, ale aby ste vytvorili podmienky pre tvorbu stále vyššieho zisku. Ak by ste mi chceli oponovať musím vám pripomenúť nie tak dávny príklad, keď po vzore amerických aj všetky naše denníky boli plné správ o tom, že Irak vlastní zbrane hromadného ničenia a diktátor Saddám Husajn ohrozuje svetový mier. Bola to samozrejme zámienka USA na vojenskú agresiu a ovládnutie nerastných surovín Iraku. Zlikvidovali režim, popravili diktátora, údajne priviezli do krajiny dávno očakávaný a vytúžený „mier“ a čuduj sa svete dodnes sa žiadne zbrane hromadného ničenia nenašli. No zato od vtedy tam pod taktovkou USA po stovkách stále zomierajú nevinní ľudia, panuje tam bieda, hlad a utrpenie. To je ten pravý americký mier a demokracia, ktorú ste tak vehementne obhajovali a stále ešte i dnes obhajujete. Kto z vás sa našim ľuďom ospravedlnil, že ste šírili klamstvá a lži a ľudí ste bezohľadné podvádzali?

...

Pre vás tak ako i pre mňa je nad slnko jasnejšie, že z pozícií buržoáznej ideológie treba zvádzať neúprosný boj proti všetkému, čo by pred verejnosťou mohlo odhaliť klamstvá a lži obhajcov súčasného kapitalistického systému. V záujme toho neváhate klamať, osočovať a urážať či už jednotlivcov, alebo celé kolektívy ľudí o. i. predovšetkým tých ktorí stáli na čele budovateľského úsilia predchádzajúceho režimu.


Tibor Grék
-----------------

Ó ďakujem Vám všetky ponežnorevolučné vlády za druhé Švajčiarsko, Vaše sľuby z ktorých všetkých profitujete len a len Vy. Po dvadsiatich rokoch Vášho vládnutia sa mi otvorili oči a vidím aké máme zdevastované bezplatné zdravotníctvo, školstvo, dopravu, kultúru, celý spoločenský systém ide dolu vodou. Rozbili a zdevastovali ste všetko čo bolo kedysi dobré a funkčné.

Ľudovít Barút
-----------------

Veril som, oddal som sa hodnotám západu asi viac, ako bolo zdravé. Nenávidel som režím v ktorom som prežil veľkú časť svojho života. Nenávidel som vlastne nič čo z neho vzišlo, akoby som stratil všetok rozum a súdnosť.

...

Veru tak, máme čo sme chceli.

Môžeme sa pozrieť do očí bezdomovcom, ktorí sa určite na ulici nenarodili. Môžeme vidieť žobrákov, čo im trčia nohy z kontejnéra, aby sa natiahli za prázdnou fľašou, či noblesné hotely pre psov. Môžeme sledovať zložité operácie svojich psích miláčikov priamo na internete. Ak sa nám náhodou náš drahý psík stratí, okamžite je o neho postaráne v útulku, aj s lekárskou starostlivosťou. Ak sa však ocitne na ulici človek, nezakopne oňho ani ten pes.

Kde sú hodnoty, kde je vlastná podstata človečenstva? Kde je aj niečo viac, ako len strohé konštatovanie... . Hrôza, čo sa to tu udialo za tých dvadsať rokov. Vytratila sa láska, porozumenie, ľudskosť, toleráncia, teplo rúk, sklon pred šedinami... .

Nepoznáme suseda, nevieme aký plat má vlastná žena či muž. Sledujeme stupídne, nehodnotné až deštrukčne pôsobiace televízne stanice. Seriály bez konca, ktoré nahrádzajú kultúrne vyžitie pre určité skupiny nevedomých a možno aj nevidomých ľudí. Ale čo ta druhá? Ak je im aj tak málo, môžu si pozrieť Superstár a tam ho pošlú verejne do r..i aj s patričným komentárom. Ak je ešte málo,potom sú tu "pripečení" policajti, alebo ešte niečo podobné o mafii?

Nádhera a vďaka za ten kultúrny a hodnotný zážitok, ktorý nám za lacný peniaz podsúvajú, ako duševným mrzákom, niektoré televízie. Nehovoriac, aké celebrity tam má možnosť človek vidieť... . Kde že by mali na nich takí umelci ako p.Króner, Dibarbora, Huba...atp., čo sa celý život usilovali, aby predviedli ten najlepší herecký-umelecký výkon, aby zanechali v divákovi ozajstný zážitok. Títo herci s umením žili celý svoj život. Žili pre umenie a srdcom umenie tvorili.

Kupujeme cigarety, ktoré nám zakázali fajčiť tam, kde sa fajčiť majú. Okrádajú nás ako malé deti na piesočku a z každej predanej krabičky nám jednú-dve vytiahnú už pred predajom. K lekárke chodíme s platobnou kartou, alebo s peňaženkou v ruke...bavíme sa ako roboti, keď jeden rozpráva o svojich problémoch a druhý, miesto na neho, hľadí do počítača.

Formulky, nacvičené frázy, ktoré nemajú s našim ozajstným ľudským vnútrom nič spoločné. Letákmi, ktorými sú upchaté vchody bytoviek, nás lákajú do obchodov. Dobre nás neprosia, aby sme len nakúpili práve u nich. Keď sme však zaplatili, nestačíme sa diviť, ako musíme kmitať a hádzať svoj nákup do tašky. Hneď je nám jasné, kto je tu pánom a kde vaša váženosť skončila.

Môžeme povedať čo len chceme. Slobodne, demokraticky sa vyjadriť. No k čomu nám to je, keď je to nič platné. Žijeme v neustálom strese a napätí. Nikto z nás si nie je istý zajtrajškom. Je len pár jedincov, ktorým je to jedno a tí žijú aj tak mimo nás v anonymite.

Nie som sám, ktorému to všetko už začalo vadiť.


Viliam Bernal-Rozar
-----------------

A napokon už len jeden fakt o tom, kto sa má naopak dobre, je nedosiahnuteľný a preto dnes, namiesto ľudí, všetkému vládne:

Zisky bánk na Slovensku sa v minulom roku zvýšili o viac ako 100 percent. Ich výška dosiahla 514 miliónov eur, kým v roku 2009 „len“ niečo viac ako 250 miliónov eur. Napriek tomu niektoré poplatky v niektorých bankách od januára tohto roku narastajú. Zaujímavá politika voči občanovi, ktorú ako sa zdá nikto a nič nemôže ovplyvniť.




ZDROJE:
Hume, David: Of the first principles of government. In: http://www.constitution.org/dh/pringovt.htm

Príspevky z rubriky Listy čitateľov na http://www.kss.sk

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára