sobota 14. mája 2011

Na mimoriadnom stretnutí v Ríme varovalo OSN pred novou veľkou potravinovou krízou

JOHN VIDAL | The Guardian
Za nestálosť potravinových trhov treba viniť prírodné katastrofy a špekulatívnych investorov, hovorí špeciálny poradca OSN

Svet môže byť na pokraji novej veľkej potravinovej krízy spôsobenej prírodnými katastrofami a agresívnymi trhovými špekulantmi, bolo dnes varované OSN na mimoriadnom stretnutí o inflácii cien potravín.

Stretnutie Food and Agriculture Organisation OSN v Ríme bolo zvolané mesiac po tom, ako vlna tepla a ničivých požiarov v Rusku viedla k drakonickým zákazom vývozu pšenice a vypuknutiu potravinových nepokojov v Mozambiku, pri ktorom zahynulo 13 ľudí. No experti OSN počuli i to, že dôchodkové a penzijné fondy, suverénne majetkové fondy a veľké banky, ktoré špekulujú na komoditnom trhu, môžu byť taktiež zodpovedné za infláciu v cenách potravín, ktorú bolo možné vidieť na všetkých kontinentoch.

V novom spise vydanom tento týždeň, Olivier De Schutter, špeciálny reportér OSN pre potraviny, hovorí, že zvýšenie cien a nestálosť potravinových komodít môže byť vysvetlená iba objavením sa „špekulatívnej bubliny“, ktorú pričítava až k prvým nulám.

„(Začiatkom) roku 2001, trhy derivátov potravinových komodít, zaznamenali komoditné indexy nával netradičných investorov,“ píše De Schutter. „Dôvodom pre to bolo to, že ostatné trhy vyschli jeden za druhým: dotcom zmizla na konci 2001, burza hneď na to, a USA trh s nehnuteľnosťami v auguste 2007. Ako každá bublina praskla, prešli títo veľkí inštitucionálni investori do iných trhov, každý tradične považovali za stabilnejší ako ten predchádzajúci. Rôzne podobnosti je možné vidieť medzi správaním sa cien potravinových komodít a iných útočiskových hodnôt, ako zlato.“

Pokračuje: „Významnou príčinou, ktorá prispela k cenovej špičke (bola) špekulácia inštitucionálnych investorov, ktorí nemali žiadnu odbornú spôsobilosť alebo záujem o poľnohospodárske komodity, a ktorí investovali do fonodov komoditných indexov alebo za účelom hedgeovania [poistenia] špekulatívnych stávok.“

Takmer zdvojnásobenie mnohých základných cien potravín v 2007 a 2008 viedlo k vzburám vo viac ako 30 krajinách a odhadom o 150 miliónov viac hladujúcich ľudí. Zatiaľ čo niektoré ceny komodít boli odvtedy znížené, väčšina je značne vyššia než o 50% ako čísla pred 2007 – a teraz opäť rýchlo rastú nahor.

„Opäť sa ocitáme v situácii kedy základné potravinové komodity prechádzajú zásobovacím šokom. Futures [dohodnutá dodávka] svetovej pšenice a spot ceny [pri okamžitom dodaní] pevne rástli až do začiatku augusta 2010, kedy Rusko –čeliace obrovským ničivým ohňom, ktoré zničili ich žatvu pšenice- uvalilo zákaz na export tejto komodity. Naviac, iné trhy ako cukor a olejnaté semená zažívajú výrazné zvýšenie cien,“ hovorí De Schutter, ktorý dnes hovoril na konferencii The UK Food Group's v Londýne.

Gregory Barrow zo Svetového potravinového programu OSN povedal: „Čo sme videli za posledné týždne, je obdobie nestálosti poháňané čiastočne hlásením z Ruska na zákaz exportu obilných potravín do ďalšieho roku, a toto zvýšilo ceny. Opäť spadli nazad, no toto malo dopad.“

Sergej Sukhov, z ruského ministerstva poľnohospodárstva, povedal Associated Press počas prestávky na stretnutí v Ríme, že trhy s obilninami „by mali byť stabilné a predvídateľné pre všetkých účastníkov.“ Povedal, že by nemala byť ušetrená žiadna snaha „za účelom dostatočnej produkcie potravín.“

„Mimoriadne stretnutie OSN v Ríme je jasným varovným signálom, že môžeme byť na pokraji ďalšej krízy cien potravín, než sa podniknú rýchle kroky. Už teraz chodí takmer miliarda ľudí každú noc spať s hladom – ďalšia potravinová kríza by bola katastrofickou pre milióny chudobných,“ povedal Alex Wijeratna, za kampaň proti hladu ActionAid.

Správa ActionAid minulý týždeň odhalila, že hlad by mohol stáť chudobné krajiny 450 miliárd dolárov ročne – viac ako 10-násobné množstvo potrebné na zníženie hladu o polovicu do roku 2015 a dosiahnutie Millennium Development Goal One [Miléniový rozvojový cieľ číslo jedna].

Ceny potravín sa zvyšujú približne o 15% ročne v Indii a Nepále, a podobne v Latinskej Amerike a Číne. Ceny kukurice USA tohto týždňa zlomili úroveň 5 dolára za bušel [36 litrov], po prvýkrát od septembra 2008, poháňané správami od farmárov USA zo sklamaných výnosov z cenných papierov v skorých obdobiach ich žatvy. Nárast cien kukurice taktiež vytlačil ceny európskej pšenice na dvojročné maximum 238 Euro za tonu.

Inde, viedla Egypt tento týždeň hrozba občianskych nepokojov k vyhláseniu opatrení na zvýšenie potravinovej sebestačnosti na 70%. Čiastočne ako dôsledok zvýšenia cien potravín začali mnohé stredovýchodné a iné vodou obmedzené krajiny výrazne investovať do poľnohospodárskej pôdy v Afrike a inde na zaistenie zásob.

I keď FAO odmietlo pojem potravinovej krízy na stupni rokov 2007-2008, tento týždeň varovalo pred veľkou nestálosťou v nasledovných rokoch na trhoch s potravinovými komoditami.

Na dnešnom stretnutí v Londýne De Schutter povedal, že jediným dlhodobým spôsobom ako vyriešiť krízu by bolo prejsť na „poľnohospodársky-ekologické“ spôsoby pestovania potravín. Ukázalo sa, že toto farmárčenie, ktoré nezávisí na fosílnych palivách, pesticídoch alebo ťažkých strojoch, ochraňuje pôdu a používa menej vody.

„Stále väčší počet expertov volá po veľkom posune v politikách potravinovej bezpečnosti, a prístupoch podporujúcich rozvoj agroekológie, ktoré vykázali veľmi sľubné výsledky tam, kde boli implementované,“ povedal.

Poslankyňa zelených, Caroline Lucas, žiada tesnejšiu reguláciu potravinového trhu. „Jedlo sa stalo obchodnou komoditou. Jedinou vecou, na ktorej za súčasného systému záleží je zisk. Obchodovanie s jedlom nemôže byť považované za len ďalšiu formu typického obchodu: pre mnohých ľudí to je otázka života a smrti. Musíme trvať na kompletnom odstránení poľnohospodárstva z právomoci World Trade Organisation,“ povedala.


24.9.2010

[ Zdroj: http://www.guardian.co.uk/environment/2010/sep/24/food-crisis-un-emergency-meeting-rome ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára