nedeľa, 5. júna 2011

Sme málo oddaní svojmu zamestnávateľovi

ARTUR BEKMATOV | Socialistický zväz mladých
Na niekoľkých spravodajských portáloch nedávno zverejnili prieskumy istej výskumnej agentúry, týkajúci sa oddanosti zamestnanca voči svojmu zamestnávateľovi.

Z prieskumu vyplynuli tieto závery:

1. Mladým pracujúcim chýba zaangažovanosť vo vzťahu k svojim zamestnávateľom.

2. Profesionáli vo veku od 18 do 29 rokov sa nevedia identifikovať s úspechom spoločnosti, chýba im oddanosť a ochota ostať pracovať u svojho súčasného zamestnávateľa.

3. Mladí pracovníci sú najviac postihnutí subjektívne vnímanými tlakmi v práci a predstavujú tak pre firmy a celé krajiny problém z hľadiska ich manažovania, motivácie a udržania z dlhodobého hľadiska.

Článok alebo lepšie povedané prieskum sa nás snaží presvedčiť o našej neschopnosti, sebeckosti a snaží sa poukázať na to, že nie sme dostatočne vďační nášmu "chlebodarcovi". Položme si ale otázku, či požiadavky, ktoré sú kladené na zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi, platia aj naopak. Či spĺňa aj zamestnávateľ tieto požiadavky vo vzťahu k pracujúcemu.

Je teda zamestnávateľ dostatočne zaangažovaný vo vzťahu k svojim zamestnancom? Nejakú vianočnú oslavu pre zamestnancov nemôžeme považovať za dostatočnú angažovanosť k zamestnancom. Nepochopenie pre osobný život zamestnanca, ale aj pre obyčajné ľudské potreby ako prestávky na obed či na toaletu. Nespočetne veľakrát je siahnuté aj na tieto práva zamestnancov. Uvedomme si, že pracujúci si všetky práva musia vydupať, zamestnávateľ dá svojim pracovníkom len toľko, koľko nevyhnutne musí. Nič naviac, išlo by to totiž na úkor jeho zisku.

Druhé tvrdenie hovorí o tom, že najmä mladí zamestnanci sa nevedia stotožniť s úspechom spoločnosti, chýba im oddanosť a ochota zotrvať u zamestnávateľa. A čo naopak? Má zamestnávateľ dostatočnú ochotu nechať u seba pracovať svojich zamestnancov? Pri množstve správ o hromadných prepúšťaniach to môžeme povedať len ťažko. Drvivá väčšina zamestnávateľov chce len výkonnú, ale zároveň lacnú pracovnú silu. Zamestnanec si preto nemôže byť nikdy istý, kedy sa začne "reštrukturalizácia" či "redukcia stavov" ako sa dnes zjemňujúco hovorí prepúšťaniam. A v takejto situácii má pracovník byť svojej spoločnosti oddaný a stotožňovať sa s jej úspechmi? V situácii kedy je na pracovníka vyvíjaný nátlak, aby pracoval viacej za rovnakú mzdu a keď zároveň nad ním visí "Damoklov meč" v podobe prepustenia, je celkom logické, keď sú mu úspechy firmy ukradnuté alebo keď si dokonca hľadá "zadné dvierka" v podobe druhého zamestnania.

Tretie tvrdení hovorí o tom, že mladí pracovníci sú najviac postihnutí subjektívne vnímanými tlakmi v práci a predstavujú tak rôzne riziká a tak ďalej, a tak ďalej...?Subjektívne vnímané tlaky v práci?. Čo sú to tie subjektívne vnímané tlaky v práci? Predstavte si situácie, ktoré určite mnohí z vás poznajú:

1. Robíte manuálne pri stole alebo na stroji a vedúci zmeny vás neustále súri, aby ste robili rýchlejšie a rýchlejšie.

2. Nadriadený vám robí problémy keď si chcete vybrať dovolenku - ľudí je málo, pretože sa "znižovali stavy" a teraz aj najmenší výpadok, ako napríklad dovolenka jedného zamestnanca, môže mať pre pracovisko obrovské následky.

3. Ak dovolenku dostanete a vaša práca je duševná, teda robíte s PC, počas dovolenky vám začne nadriadený volať a posielať prácu domov.

4. Vedúci vás súri pri obednej prestávke, aj keď máte jej dĺžku jasne definovanú.

5. V práci ste doslova nútení pracovať na nadčasy.

To sú len niektoré najčastejšie problémy, ktoré zamestnávateľovi z hľadiska maximalizácie zisku pripadajú ako bežné opatrenie, avšak zamestnancom to pripadá ako tlak. Samozrejme, len zamestnancom, preto sú tie tlaky subjektívne. Nikto im nedá za pravdu - ani šéf, ani vedúci zmeny, a často krát ani odbory.

Výskum ukázal aj problémy, ktoré trápia zamestnancov. V tejto časti sú spomenuté nútené a nezaplatené zvyšovanie produktivity práce, stres v zamestnaní, dopad pracovného vyťaženia na zdravie či nútené nadčasy. Vidíme, že pracovné problémy sa prehlbujú. Žijeme síce v 21. storočí, ale vzťah zamestnávateľ - zamestnanec alebo presnejšie povedané proletár ? buržuj sa vracajú späť do 19. storočia. Zamestnanci sa čoraz častejšie sťažujú na tie problémy, aké mali možno len ich pradedovia a zamestnávateľovi zase vadí, že pracujúci sa nenechá k nemu pripútať ako otrok.

Celkovo článok pôsobí zaujato proti pracujúcim. Vykresľuje ich ako sebeckých, neochotných a nechápavých ľudí voči zamestnávateľovi, pričom ten je rovnaký, ak nie aj horší, vo vzájomnom vzťahu ako zamestnanci. Ale ako prostriedok na deptanie poslušnej, či "hubu a krok držiacej" Slovače je výborný.


[ Zdroj: http://szm.hng.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=1534&Itemid=4 ]

1 komentár:

  1. Mal si dať k tomu aj druhý prieskum, ktorý poukazuje na to, že kopa mladých ľudí je kvôli práci totálne vystresovaná.


    http://zdravie.pravda.sk/pracovny-stres-je-problemom-celej-europy-f1a-/sk-zpreven.asp?c=A110603_155038_sk-zpreven_p31

    OdpovedaťOdstrániť