pondelok 13. júna 2011

USA: „Úroveň bolesti pre nerovné prerozdeľovanie je vysoká“

Zeit Online
Spoľahnúť sa na spoločnosť, znamená v USA slabosť, hovorí Jamie Johnson. Kultúrny kritik v rozhovore vysvetľuje prečo sú Američania skôr egoistickí.

Jamie Johnson je jeden z dedičov farmaceutického impéria Johnson & Johnson. Tento 31-ročný sa vidí ako kritický zapisovateľ svojej privilegovanej triedy a natočil viaceré dokumentárne filmy o amerických superbohatých. V Jednom percente (2006) sa Johnson vysporadúva so svojou triedou – tento film viedol k narušeniu vzťahov s jeho rodinou.

Zeit online: Po kríze sa superbohatí a podniky dobre zotavujú, zatiaľ čo normálni občania si hľadajú prácu tak, ako predtým, alebo zarábajú menej ako predtým. Spravila kríza triedne rozdiely v USA navonok vypätejšími?

Jamie Johnson: V skutočnosti to nevyzerá tak, že by sa sklon blahobytu medzi tými na hornom konci príjmovej stupnice a tými na dolnom konci dlhodobo zmenšoval. Ale nie som si istý, či sa to finančnou krízou zhoršilo. Avšak, čo som si všimol, je zmena postoja finančnej elity krajiny.

Zeit online: Aká?

Johnson: Až do krízy boli rovnako tak slepo veriaci v kapitalizmus. Voľný trh bol riešením pre všetky hospodárske a sociálne problémy. Teraz prionajmenšom niektorí prehodnocujú svoju oduševnelú podporu kompletne neregulovaným trhom. Keď som točil svoj film bolo tu výrazne viac podpory pre filozofiu Miltona Friedmana. Už nejde o otázku, či sa bude regulovať, ale o to, ako. To však neznamená, že superbohatí teraz pracujú na rovnej distribúcii príjmov a podpore strednej triedy.

Zeit online: Nepovažujú mnohí top-manageri z veľkokoncernov vzostup novej strednej triedy v Indii a Číne za dôležitejší ako príjem strednej triedy vo vlastnej krajine?

Johnson: O tom pochybujem. Ešte som nestretol nikoho, kto by bral roztváranie príjmových nožníc v Amerike za dobré. Miznutie strednej triedy nemôže byť dobré pre našu krajinu.

Zeit online: Aké prepojenie ešte vôbec má ekonomická elita na strednú triedu?

Johnson: Úprimne povedané, to vôbec netuším.

Zeit online: Nikdy ste si nemuseli robiť starosti o zamestnanie, o nezaplatené účty alebo zdravotné poistenie ako mnohí vaši krajania.

Johnson: To je jeden z dôvodov prečo nemôžem nič povedať o stave strednej triedy. Nevyznám sa v tom. Sledujem hornú vrstvu, pretože ju poznám z vlastnej skúsenosti a zažívam z prvej ruky.

Zeit online: Majú superbohatí strach zo vzbury? Zásobujú sa zbraňami a potravinami?

Johnson: keď som točil svoj film, bol som pevne presvedčený, že to takto nemôže ísť ďalej. Myslel som si, že zažijeme zrútenie nášho spoločenského systému. Že to môže viesť k odporu či dokonca sociálnym nepokojom. Ale čo sa vtedy naozaj stalo, bol rozpad hospodárskeho systému. Kolaps na finančných trhoch bol obmedzený. Tam som sa celkom sklamal.

Zeit online: Možno povstanie ešte príde.

Johnson: Nie, nič o tom nesvedčí. Ľudia na samom dne, ktorým sa najviac uškodilo, požadujú väčší dohľad nad finančným systémom, aby nedošlo k zneužitiu – a ľudia na hornom konci príjmového rebríčka požadujú prakticky to isté. V tejto otázke niet triedneho boja.

Zeit online: Prečo nie?

Johnson: V tejto krajine je vysoký prah bolesti pre nerovné prerozdeľovanie. Naproti tomu je málo pochopenia k systému, ktorý obmedzuje sociálnu alebo ekonomickú mobilitu. To sa dalo jasne vidieť pri debate o Obamovu zdravotnú reformu. Bol to rázny odpor voči niečomu, čo ľudia –treba povedať- považovali za socialistické. Ľudia sa bránili voči silnej vláde. To je dosť pozoruhodné po kríze takýchto rozmerov!

Zeit online: Európania nevedia pochopiť, že tu [v USA] je tak málo protestov.

Johnson: Pozrite si výsledky prieskumov republikánskych kandidátov. Tí istí, ktorí majú pro-ekonomické, pro-podnikateľské pozície, dostávajú najväčšiu podporu.

Zeit online: Americký sen, že to môže dokázať každý a potom tiež patriť k tým celkom hore?

Johnson: No áno, je taktiež známe, že sú ľudia náchylní predceňovať svoje šance na úspech. Preceňujeme sa všetci, keď berieme do úvahy štatistiky.

Zeit online: Je teda americký sen len sebaklam?

Johnson: Pozitívny postoj je predsa tiež nepochopiteľný – tá nádej, pocit, že v tejto krajine je všetko možné.

Zeit online: Ako je možné si zameniť sen za skutočnú možnosť na zdravotné poistenie?

Johnson: To práve vidia široké časti Američanov inak.

Zeit online: Bohatí sú iní ako vy a ja. To vysvetlil spisovateľ Scott Fitzgerald, ktorý postavil vašej triede vo Veľkom Gatsbym literárny pamätník. Kedy ste spozorovali, že ste iný? V škole?

Johnson: Bol som výlučne na súkromných školách.

Zeit online: Pociťujete svoj pôvod ako bremeno?

Johnson: Ako privilégium. Poznal som ľudí, ktorí sa v mladosti cítili byť svojím bohatstvom zaťažení. Beriem to ako obrovskú prednosť, dala mi veľa možností, ktoré by som inak nemal. Peniaze mi pomohli v každom okamihu môjho života. Nikdy som sa nemusel starať o to, či budem mať na stole jedlo.

Zeit online: Poznáte niekoho, kto musí?

Johnson: Zopár známych. Ale väčšina z môjho kruhu priateľov tieto starosti nemajú.

Zeit online: Pocity viny?

Johnson: Nie.

Zeit online: Nemálo superbohatých dneška má svoje korene v strednej triede. Prečo sa tak málo politicky zasadzujete o ich záujmy?

Johnson: Raz mi jeden partner v rozhovore, jeden veľmi majetný muž, povedal: posledný, ktorý to dotiahne do exkluzívneho sveta bohatých, je tým prvým, ktorý všetkým ostatným zatvára pred nosom dvere. Hneď ako sa dosiahne, dostáva sa do obrannej pozície. K tomu tiež patrí zmenšenie možností pre ďalších ľudí. To vidíte obzvlášť pri tých, ktorí sa dostali nahor svojpomocne [self-made man], ktorí úplne ignorujú trpiacich blížnych.

Zeit online: Sú bohatí sebavedomejší, a posiľňuje to isch úspech?

Johnson: Bohatí majú dálekosiahlu sieť vplyvných kontaktov, na ktorú sa môžu spoľahnúť. V majetných kruhoch sa seba dávajú navzájom pozor a vzájomne si pomáhajú. Nikto nechce, aby jeho člen stratil majetok alebo vplyv a stratil tak príslušnosť k elite. To ich znepokojuje.

Zeit online: Čo sa stane, keď si odrazu nemôžete dovoliť víkend na St. Bart?

Johnson: Bude sa s vami zaobchádzať inak ako predtým. Niektorí miliardári prisľúbili rozdať až 90 percent svojho bohatstva – ale až po ich smrti. Ak by ste to dali preč počas svojho života, zmenilo by to váš status.

Zeit online: Peniaze sú všetko, čo v tomto svete platí.

Johnson: Nie nevyhnutne. Ale menej peňazí znamená menej vplyvu – potom jednoducho nie ste viac tak užitočný. Už tak veľa nestojí sa s vami rozlúčiť.

Zeit online: No tí úspešní nemôžu predsa byť bez spoločnosti vôbec úspešní. Potrebujú predsa zákazníkov, dodávateľov, ulice, zákony... Nemali by teda spoločnosti tiež niečo vrátiť?

Johnson: Kto to dotiahne až nahor, vyvodzuje z toho svoju valstnú silu a veľkoleposť. Spoliehať sa na spoločnosť znamená slabosť. Zrejme je to niečo veľmi americké.

[ Zdroj: http://www.zeit.de/wirtschaft/2011-05/ungleichheit-usa/seite-1 ]

1 komentár:

  1. K obrázku: Najnovší údaj o chudobe v USA hovorí už o 47,8 milióna ľuďoch.

    Všetkým kapitalistom gratulujeme!

    OdpovedaťOdstrániť