štvrtok 28. júla 2011

Socializmus, alebo barbarstvo

Označiť Breivika za psychopata nestačí. A nestačí ho ani odsúdiť. Súčasný systém nielenže nie je schopný predchádzať takýmto tragédiám, on ich naopak plodí.

Breivika nestačí označiť psychopatom, už len preto, že sa nejednalo o šialenca strieľajúceho v amoku zmyslov zbaveného, naopak Breivik svoj čin vykonal chladnokrvne s pevným ideologickým presvedčením (podobne ako Hitler). Jeho motivácia podľa všetkého vychádzala zo strachu z rozpadu nórskej a celkovo kresťanskej európskej spoločnosti. Ohrozenie identifikoval v islamizme a multikulturalizme. Takto identifikované príčiny rozpadu spoločnosti sú pritom široko propagované mnohými politikmi, „intelektuálmi“, novinármi po celej Európe i u nás. Sám som bol svedkom viacerých verejných debát, v ktorých ľudia ako Daniška, Osuský, Zálešák volali po ochrane tradičných národných štátov, proti multikulturalizmu, elitársky radili kultúry na vyššie a nižšie za potlesku ľudí, ktorí sa po debatách lúčili pozdravom „na stráž“. Nehovoriac o pánovi Hríbovi a spol., či pánoch Schutzovi a Šebejovi, ktorí sú z islamu doslova vystrašení.

O to menej prekvapujúce, no nemenej zarážajúce bolo vystúpenie „analytika“ Iva Samsona k útokom v Nórsku na TA3, bez oponenta. Chvíľami to vyzeralo, akoby napriek tomu, že sa vyvrátili pôvodné unáhlené „analýzy“, že za útokmi stoja islamisti, v skutočnosti za nimi aj tak stáli, pretože chudák Breivik konal v strachu pred nimi. Analytik by však mal ísť ďalej a mal by sa pýtať, prečo sa ich Breivik bál. Prečo stúpa počet vystrašených ľudí, dezorientovaných súčasným rozpadom hodnôt, identifikujúcich príčiny v jednoduchom označení vinníka vymedzenom etnickou, či náboženskou príslušnosťou?

Podobne ako pred druhou svetovou vojnou sme svedkami narastajúcej nevraživosti medzi skupinami ľudí, ktorí sú inak na jednej lodi. Sú to totiž ekonomické príčiny, ktoré stavajú človeka proti človeku. Je to tento systém, ktorý plodí tieto podmienky, v ktorých vyrastajú frustrovaní ľudia odcudzení jeden druhému, bez napĺňajúcej práce, bez zmyslu života, s jedinou hodnotou vlastniť, sú nasilu rozdeľované rodiny, vyprázdňované duše, likvidáciou sociálnych istôt, individualizáciou, vymývaním mozgov, dôrazom na konkurencieschopnosť, neustálou neistotou, sú hodení do tejto dravej rieky kapitalizmu s oslavným zvolaním „ste slobodní“.

Sme spoločnosťou na základe istých písaných i nepísaných pravidiel. Sloboda, ktorá je nám neustále obíjaná o hlavu, je však len alibistický medový motúz slúžiaci úzkej skupine, aby mohla slobodne „podnikať“. Pre mnohých je však táto sloboda otroctvom, pretože s ňou nedokážu a ani nemôžu naložiť, tak aby naplnili jej význam. Breivik nebol len dieťaťom strachu, ale aj cynizmu, ktorý je rovnako vlastný tomuto systému, živený médiami a podobnými bláznami obhajujúcimi napríklad zabíjanie v záujme kapitalistickej slobody a demokracie.

Otázka predchádzania podobným tragédiám je otázkou zodpovednosti, ktorá so slobodou úzko súvisí. Lenže kapitalistický systém berie len zisky a zodpovednosť necháva na každom z nás bez ohľadu na to, či sme na to pripravení, alebo nie. Vrah možno dostane mimoriadny trest a bude doživotne izolovaný od spoločnosti, no jeho myšlienky už obleteli svet a zasiali semienko. Spoločnosť možno zareaguje tvrdšími postihmi osôb šíriacich podobné idey, bude zaujímavé, či sa paradoxne k iniciatíve OKS zakázať popieranie zločinov komunistického zriadenia pridá iniciatíva za zákaz OKS a časopisu týždeň. Lenže to by nepomohlo. Zákaz bez riešení skutočných príčin vystrašenosti týchto ľudí by len napomohol ich zomknutiu a radikalizácii. Bez zabezpečenia istôt pre ľudí žijúcich v globálnej spoločnosti nebude existovať mier, bez zabezpečenia dôstojných podmienok pre všetkých, budú vždy ľudia, ktorí sa budú báť, že tí druhí im vezmú prácu, ženy, či spôsob života.

Tento systém však vo svojej samej podstate rezignoval na prevzatie zodpovednosti za všetkých svojich ľudí, a tak sa nakoniec môže iba bezradne pozerať na svoje nepodarené deti. Lenže tu sa to nekončí. Ak sa aj dnes ľudia zomknú proti Breivikovym činom a ideám, kapitalizmus nie je schopný riešiť príčiny frustrácie množstva ďalších potenciálnych vrahov, a tak sa možno dočkáme opätovnej situácie, kedy bude ľudstvo čeliť hrozbe fašizmu ako jedinému východisku ponúkanom kapitalistickými elitami snažiacimi sa uchrániť si moc a bude na nás, či zohráme len úlohu v historickej nevyhnutnosti prejsť si opäť peklom násilia, aby mohlo prísť k obratu k spolupráci a spolupatričnosti, alebo prekvapíme a svoj osud si zvolíme vedomým rozhodnutím sa.

3 komentáre:

  1. ...pre spolupracu a spolupatricnost.
    julianBosakSt

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Jeho otec, matka a sestra vraj žili promiskuitné životy, a preto si o sebe myslel, že je jediný čistý v rodine..v krajine..na svete. Spojením takého človeka s absenciou svedomia, dobra a duševného pokoja vzniká absolútne všečistiace zlo. Napísal si to veľmi dobre. mamka

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Tie skutočnosti z jeho života je ale možné čítať konzervatívne (napr. časopis Týždeň): kto udržiava pevnú rodinu, jednu civilizáciu, cirkev predíde delikventom a maniakom ohrozujúcim spoločnosť.

    Liberálne čítanie je, že sa do jeho života nestaráme, zorganizuje sa koncert a odsúdia sa takéto násilné akty. Napr. Dorota Nvotová, Tomáš Sloboda a ďalší koncertom v BA.

    Marxistické čítanie (alebo dialekticko-materialistické), že za jednotlivca a jeho prostredie (rodina, uplatnenie, vzťahy..), ktoré aj sám vytvára, môže spoločnosť, je opísané vyššie.

    Fakty z života jednotlivca z médií si teda každý vysvetľuje po svojom.

    Čo je teda primárna príčina? Je tak dôležitá rodina, alebo nie až tak, a je možné byť dobre vychovaný nekompletnou rodinou, starými rodičmi alebo nebiologickými rodičmi?
    A je pre spokojný život možné žiť aj mimo svojho rodiska, v inom štáte a spraviť si druhý domov alebo nie? Dokáže členstvo v cirkvi zabrániť násilným aktom?

    Pomôže koncert vyriešiť pretrvávajúcu neistotu v spoločnosti?

    A je istota v spoločnosti proti jednotlivcovi a jeho pohodliu?

    OdpovedaťOdstrániť