utorok 12. júla 2011

Vzdelanie je nevedomosť

NOAM CHOMSKY | chomsky.info
Táto samozrejmosť sa o storočie neskôr nazývala triedna analýza, no nemusíte ísť k Marxovi, aby ste ju našli. Je veľmi zrejmá v Adamovi Smithovi. ... Hovoril, že pokiaľ jestvuje súkromná moc nad ekonomickým systémom, debata o demokracii je vtipom. V podstate opakujúc Adama Smitha, Dewey povedal, politika je tieňom, ktorý veľký obchod vrhá na spoločnosť. Tvrdil, že stenšenie tieňa veľa nezmení.

DAVID BARSAMIAN: Jedným z hrdinov súčasnej pravicovej obrody… je Adam Smith. Urobili ste slušne pôsobivý výskum o Smithovi, ktorý čo to odhalil… mnoho informácii, ktoré sa neobjavujú. Častokrát ste ho citovali, keď hovorí: “Podlá maxima vládcov ľudstva: všetko pre nás a nič pre ľudí.”

NOAM CHOMSKY: Nerobil som žiaden výskum o Smithovi. Iba ho čítam. Žiadny výskum. Len si ho prečítajte. Je pred-kapitalistickou osobnosťou osvietenstva. Opovrhoval tým, čo by sme nazvali kapitalizmus. Ľudia čítajú útržky z Adama Smitha, zopár fráz, ktoré sa učia v škole. Každý číta prvý odstavec Bohatstva národov, kde hovorí o tom, aká skvelá je deľba práce. No nie veľa ľudí sa dostane o sto strán ďalej, kde hovorí, že deľba práce zničí ľudí a zmení ich na bytosti tak hlúpe a ignorantské, ako je to len pre ľudskú bytosť možné. A preto by v každej civilizovanej spoločnosti mala vláda prijať určité opatrenia na predídenie tomu, aby deľba práce došla do svojich limitov.

Vyjadril sa v prospech trhov, no argumentom bolo, že za podmienok dokonalej slobody povedú trhy k dokonalej rovnosti. To je dôvod v ich prospech, pretože si myslel, že rovnosť podmienok (nie len príležitostí) je to, na čo sa treba zamerať. A to pokračuje ďalej. Spravil devastujúcu kritiku toho, čo by sme nazvali politiky sever-juh. Hovoril o Anglicku a Indii. Kruto odsúdil britské experimenty, ktoré robili a ničili Indiu.

Mal tiež poznámky, ktoré by mali byť samozrejmosťou v otázke o tom, ako by mali fungovať štáty. Poznamenal, že je úplne nezmyselné hovoriť o národe a tom, čo by sme dnes nazvali „národné záujmy“. Jednoducho popritom pozoroval, pretože je to tak zrejmé, že v Anglicku, o ktorom hovoril –a to bola najdemokratickejšia spoločnosť tej doby – sú hlavnými architektmi politiky „obchodníci a výrobcovia“, a tí sa musia uistiť, že ich vlastné záujmy sú, podľa jeho slov, „tými, ktorých si treba hľadieť najväčšmi“, bez ohľadu na ich dopad na druhých, vrátane ľudí Anglicka, ktorí, tvrdil, týmito ich krokmi trpeli. V tom čase nemal údaje na potvrdenie, no mal zrejme pravdu.

Táto samozrejmosť sa o storočie neskôr nazývala triedna analýza, no nemusíte ísť k Marxovi, aby ste ju našli. Je veľmi zrejmá v Adamovi Smithovi. Je to tak zrejmé, že by to videl i desaťročný. Nerobil z toho veľkú vedu. Len to spomenul. No je to správne. Ak čítate jeho práce, je inteligentný. Je postavou osvietenstva. Jeho pohnútkou bol predpoklad, že ľudia sú vedení sympatiami a pocitmi solidarity a potrebou kontroly svojej vlastnej práce, podobne ako iní osvietenskí a skororomantickí myslitelia. Je súčasťou tej doby, škótskeho osvietenstva.

Verzia, ktorá sa o ňom dnes podáva je iba smiešna. No nemusel som robiť žiaden výskum pre to, aby som to zistil. Potrebujete iba čítať. Ak ste gramotný, zistíte to. Trochu som pátral po tom, ako sa s tým zaobchádza, a je to zaujímavé. Napríklad, Univerzita Chicago, veľká bašta voľnotrhovej ekonomiky, atď., atď., vydala vydanie k dvojstoročnému výročiu hrdinu, odborné vydanie so všetkými poznámkami a úvodom víťaza Nobelovej ceny, Georgeom Stiglerom, veľkým zoznamom, naozaj odborné vydanie. To som použil. Je to to najlepšie vydanie. Odborná kostra bola veľmi zaujímavá, vrátane Stigleroho úvodu. Je možné, že Bohatstvo národov nikdy neotvoril. Takmer všetko, čo o knihe povedal bolo úplne chybné. Prešiel som hromadou príkladov, keď som o tom písal v Year 501 a inde.

No dokonca ešte zaujímavejšie bol ten zoznam. Adam Smith je dobre známy pre svoju obhajobu deľby práce. Pozrite sa na „deľbu práce“ v indexe a je tu uvedených kopa a kopa vecí. No chýba tu jedna, a síce jeho verejné odsúdenie deľby práce, to, ktoré som citoval. To v tom indexe akosi chýba. A pokračuje to ďalej. Nenazýval by som to výskum, pretože je to desať minút práce, no keď sa pozriete na vzdelanosť, tak je to zaujímavé.

Chcel by som to ozrejmiť. Je tu dobré bádanie týkajúce sa Smitha. Ak sa pozriete na vážne bádanie o Smithovi, tak nič z toho, o čom som hovoril, nebude pre nikoho prekvapením. Ako by mohlo? Otvoríte knihu a prečítate si ju a bije vám to rovno do očí. Na druhej strane, keď sa pozriete na mýtus Adama Smitha, čo je ten jediný, ktorý máme, rozdiel medzi ním a realitou je enormný.

To platí o klasickom liberalizme vo všeobecnosti. Zakladatelia klasického liberalizmu, ľudia ako Adam Smith a Wilhelm von Humboldt, ktorý je jedným z najväčších zástancov klasického liberalizmu, a ktorý inšpiroval Johna Stuarta Milla – sú tými, ktorých by sme nazvali libertariánski socialisti, teda prinajmenšom ja ich tak čítam. Napríklad, Humboldt, ako Smith, hovorí, vezmite si majstra, ktorý vytvorí nejakú peknú vec. Humboldt vraví, že ak ju spraví pod vonkajším donútením, ako plat, za mzdu, môžeme obdivovať to, čo robí, no opovrhujeme tým, čím je. Na druhej strane, ak to spraví zo svojho slobodného, tvorivého vyjadrenia seba samého, za slobodnej vôle, nie za vonkajšieho donútenia námezdnej práce, tak budeme taktiež obdivovať to, kým je, pretože je ľudská bytosť. Povedal, že akýkoľkve socioekonomický systém bude založený na predpoklade, že ľudia majú slobodu skúmať a tvoriť – keďže to je základná prirodzenosť ľudí – vo voľných zväzkoch s druhými, no istotne nie za takého vonkajšieho tlaku, ktorý nazývame kapitalizmus.

Rovnako je to keď čítate Jeffersona. Žil o storočie neskôr, takže videl rozvoj štátneho kapitalizmu, a samozrejme ním opovrhoval. Hovoril, že povedie k nejakej podobe absolutizmu horšej ako tý, proti ktorej sme sa bránili. Vlastne, ak si prejdete toto celé obdobie uvidíte veľmi jasnú, ostrú kritiku toho, čo neskôr nazveme kapitalizmus a samozrejme verziu dvadsiateho storočia, ktorá je vytvorená na zničenie indivídua, dokonca podnikateľského kapitalizmu.

Je tu vedľajší prúd, ktorý sa zriedkakedy skúma, no ktorý je tiež dosť fascinujúci. Je to literatúra pracujúcej triedy devätnásteho storočia. Nečítali Adama Smitha a Wilhelma von Humboldta, no hovoria tie isté veci. Prečítajte si žurnály vydávané ľuďmi zvanými „továrenské dievčatá Lowellu“, mladé ženy v továrňach, mechanici, a iní pracujúci, ktorí vydávali svoje vlastné noviny. Je to rovnaký druh kritiky. Bol skutočný boj, ktorý bojovali pracujúci v Anglicku a USA na obranu pred tým, čo nazývali degradácia a útlak a násilie industriálneho kapitalistického systému, ktorý ich nielen dehumanizoval, no naviac radikálne redukoval ich vzdelanostnú úroveň. Takže, ak sa vrátite do polovice devätnásteho storočia a tieto takzvané „továrenské dievčatá“, mladé dievčatá pracujúce v lowellských (Massachusetts) bavlnárňach, čítali vážnusúčasnú literatúru. Spoznali, že cieľom systému bolo zmeniť ich na nástroje, ktorými možno manipulovať, degradovať ich, zanedbávať, a podobne. A po dlhú dobu proti tomu kruto bojovali. Toto sú dejiny vzostupu kapitalizmu.

Druhou stranou príbehu je rozvoj korporácií, čo je zaujímavým príbehom samým o sebe. Adam Smith o nich veľa nepovedal, no kritizoval ich ranné štádiá. Jefferson žil dosť dlho na to, aby videl začiatky a bol veľmi silno proti nim. No rozvoj korporácií sa naozaj udial začiatkom dvadsiateho storočia a na konci devätnásteho storočia. Pôvodne existovali korporácie ako verejná služba. Ľudia sa spojili, aby postavili most a štát by ich za týmto cieľom združil. Postavili most a bolo. Mali mať funkciu vo verejnom záujme. No v 1870-tych rokoch rušili štáty korporátne zmluvy. Boli povolené štátom. Nemali žiadnu inú autoritu. Boli vymyslené. Rušili korporátne zmluvy, pretože neslúžili verejnej funkcii. No potom sa dostávame do obdobia spoločností a rôznych snáh konsolidovať moc, ktorá sa začala vytvárať koncom devätnásteho storočia. Je zaujímavé pozrieť si literatúru. Súdy to v skutočnosti neprijali. Boli o tom nejaké náznaky. Až začiatkom dvadsiateho storočia vytvorili súdy a právnici nový socioekonomický systém. Nikdy to nespravila legislatíva. Bolo to urobené rpevažne súdmi a právnikmi a mocou, ktorú mali nad jednotlivými štátmi. New Jersey bolo prvým štátom, ktoré ponúklo korporáciám všetky práva, ktoré chceli. Pochopiteľne, všetok kapitál v krajine začal z jasných dôvodov odrazu tiecť do New Jersey. Potom museli ostatné štáty urobiť tú istú vec na svoju obranu alebo proti svojmu úplnému zničeniu. Bol to istý druh globalizácie v malom. Potom sa naskytli súdy a korporátni právnici a vytvorili celkom nové telo dogmy, ktoré dalo korporáciám autoritu a moc akú nikdy predtým nemali. Ak sa pozriete na pozadie toho, tak sú to tie isté podmienky, ktoré viedli k fašizmu a boľševizmu. Mnohé z toho bolo podporovaného ľuďmi nazývanými progresívni, z týchto dôvodov: Hovoria, že jednotlivé práva sú preč. Sme v období korporatizácie moci, konsolidácie moci, centralizácie. To by malo byť dobré, ak ste progresívni, ako marxista-leninista. Z tých istých podmienok vzišli tri závažné veci: fašizmus, boľševizmus, a korporátna tyrania. Všetky vzišli z rovnakých viac či menej heglovských koreňov. Je to úplne moderné. Považujeme korporácie za nemenné, no oni boli vytvorené. Bol to vedomý výtvor, ktorý fungoval tak, ako povedal Adam Smith: hlavní tvorcovia politiky skonsolidovali štátnu moc a použili ju pre svoje záujmy. Istotne to nebola ľudová vôľa. Je to v podstate rozhodnutie súdov a rozhodnutie právnikov, ktoré vytvorili druh privátnej tyranie, ktorá je teraz v rôznych ohľadoch obrovitejšia než dokonca ako bola štátna tyrania. To sú hlavné časti modernej histórie dvadsiateho storočia. Klasickí liberáli by boli zdesení. Toto si ani nepredstavovali. No z malých vecí, ktoré zažili už zdesení boli. Toto by Adama Smitha alebo Jeffersona alebo každého podobného úplne šokovalo...

BARSAMIAN: S ľuďmi ste veľmi trpezliví, obzvlášť ľuďmi, ktorí sa pýtajú tie najstupídnejšie otázky. Je to niečo, čo ste si vypracovali?

CHOMSKY: V prvom rade, zúrim vo vnútri, takže to, čo vidíte navonok nie je nevyhnutne to, čo je vo vnútri. No čo sa týka otázky, jedinou vecou, ktorá ma vždy vyprovokuje sú elitní intelektuáli, veci, ktoré robia považujem za provokujúce. Nemal by som. Mal by som to čakať. No považujem to za provokujúce. No na druhej strane, to, čo považuje za hlúpe otázky mi zvyčajne pripadá ako úžasne úprimné otázky. Ľudia nemajú žiaden dôvod veriť niečomu inému než čo vravia. Ak popremýšľate o tom, odkiaľ dotazujúci prichádza, čomu bola táto osoba vystavená, je to veľmi racionálna a inteligentná otázka. Môže znieť hlúpo z nejakého iného uhla, no nie je vôbec hlúpa v prostredí, z ktorého vzišla. Je zvyčajne celkom zmysluplná. Takže sa niet nad čím znepokojovať.

Môže vám byť ľúto podmienok, z ktorých pochádzajú tieto otázky. To, čo reba spraviť je pomôcť im vyjsť z ich intelektuálnych väzieb, ktoré nie sú tak náhodné, ako som spomínal. Jestvujú obrovské snahy, ktoré sa snažia spraviť ľudí, použijúc frázu Adama Smitha, „tak hlúpymi a ignorantskými ako je to len pre ľudskú bytosť možné“. Veľká časť vzdelávacieho systému je vytvorená na to, ak sa nad tým zamyslíte, je vytvorená pre poslušnosť a pasivitu. Od detstva je veľká časť z toho uspôsobená na to, aby zabraňovala ľuďom byť nezávislí a kreatívni. Ak ste nezávisle mysliaci v škole, dostanete sa pravdepodobne veľmi skoro do problémov. Nie je to vlastnosť, ktorá je uprednostňovaná či kultivovaná. Keď ľudia prežijú všetky tieto veci, plus korporátnu propagandu, plus televíziu, plus tlač a celé množstvo, záplavu ideologickej deformácie, ktorá tu je, pýtajú sa otázky, ktoré sú z iného uhla pohľadu celkom zmysluplné...

BARSAMIAN: Na prednáške v Mellon, ktorú ste mali v Chicagu... ste sa zamerali primárne na myšlienky Johna Deweyho a Bertranda Russella (týkajúce sa vzdelania)...

CHOMSKY: Boli to vysoko libertariánske myšlienky. Dewey sám pochádza z amerického mainstreamu. Ľudia, ktorí čítajú čo v skutočnosti napísal, by ho dnes považovali za ďaleko anti-amerického blázna alebo niečo podobné. Vyjadroval myslenie hlavného prúdu pred tým, ako ideologický systém tak groteskne skomolil tradíciu. Dnes je to nerozoznateľné. Napríklad, nielenže nesúhlasí s celou osvietenskou tradíciou, ktorej, ako tvrdí, „úlohou bolo vytvárať slobodných ľudí,“ – povedal „slobodných ľudí“, no to bolo pred mnohými rokmi. Bolo mnoho rôznych, protikladných vláken demokratickej teórie, no tá, o ktorej hovorím mala za to, že demokracia si vyžaduje rozpad súkromnej moci. Hovoril, že pokiaľ jestvuje súkromná moc nad ekonomickým systémom, debata o demokracii je vtipom. V podstate opakujúc Adama Smitha, Dewey povedal, politika je tieňom, ktorý veľký obchod vrhá na spoločnosť. Tvrdil, že stenšenie tieňa veľa nezmení. Reformy ju vždy ponechajú tyranskou. V podstate klasický liberálny pohľad. Jeho hlavným zámerom bolo, že nemôžete hovoriť o demokracii ak nemáte demokratickú kontrolu priemyslu, obchodu, bánk, všetkého. To znamená kontrolu ľuďmi, ktorí v týchto inštitúciách pracujú, a komunitami.

Toto sú štandardné libertariánske socialistické a anarchistické myšlienky, ktoré smerujú priamo k osvietenstvu, výsledok názorov toho druhu, o ktorých sme hovorili od klasického liberalizmu. Dewey ich predstavoval v období moderny, ako aj Bertrand Russell, z inej tradície, no opäť s koreňmi v osvietenstve. To boli dvaja z hlavných, ak už nie dvaja hlavní myslitelia, dvadsiateho storočia, ktoých myšlienky sú tak známe ako naozajstný Adam Smith. Čo je znakom toho, ako úspešný bol vzdelávací systém, a propagandistický systém, v prostom ničení dokonca našeho povedomia o našom vlastnom bezprostrednom intelektuálnom pozadí.

BARSAMIAN: V tej istej prednáške v Mellon ste parafrázovali Russella o vzdelaní. Povedali ste, že podporoval myšlienku, že vzdelanie netreba brať ako niečo, čo naplní nádobu vodou, ale skôr pomôže kvetu rásť svojím spôsobom...

CHOMSKY: To je myšlienka osemnásteho storočia. Neviem, či o nej Russel vedel alebo ju znovu objavil, no je možné si ju bežne prečítať v skorej osvietenskej literatúre. To je obraz, ktorý sa používal... Humboldt, zakladateľ klasického liberalizmu, jeho pohľad bol, že vzdelanie má natiahnuť špagát, popri ktorom sa rozvinie dieťa, no svojím spôsobom. Môžete ho nejako usmerňovať. Tým by malo byť seriózne vzdelávanie od jaslí po univerzitu. Dostanete to v moderných vedách, pretože iného spôsobu tu niet.

No väčšina vzdelávacieho systému je celkom odlišná. Hromadné vzdelanie bolo vytvorené na to, aby spravilo z nezávislých farmárov poddajné, pasívne nástroje výroby. To bolo jeho primárnym účelom. Nemyslím si, že to ľudia nevedeli. Vedeli to a bojovali proti tomu. Práve z tohto dôvodu bolo veľa odporu proti masovému vzdelávaniu. To tiež chápali elity. Emerson raz povedal niečo o tom ako ich vzdelávame pre to, aby sme ich udržali od svojich krkov. Ak ich nevzdeláte, to čo nazývame „vzdelanie“, prevezmú kontrolu – „oni“ tu znamená tí, ktorých Alexander Hamilton nazýval „veľká beštia“, teda ľudia. Anti-demokratický tlak mienky na to, čo sa nazýva demokratické spoločnosti naozaj naháňa hrôzu. A z dobrého dôvodu. Pretože čím slobodnejšia spoločnosť je, tým sa stáva príšera nebezpečnejšia a tým viac musíte viac dbať na to, aby ste ju uväznili.

Na druhej strane tu sú výnimky, a Dewey a Russell sú medzi týmito výnimkami. No sú úplne marginalizované a neznáme, i keď ich každý ospevuje, ako to robia s Adamom Smithom. Čo naozaj povedali by bolo považované za netolerovateľné v autokratickom prostredí dominantnej mienky. Totalitárna súčasť toho je dosť zarážajúca. Samotný fakt, že môže existovať koncept „anti-Americkosti“ – zabudnite na to, ako sa to používa – vyjadruje totalitárny rys, ktorý je značne dramatický. Tento koncept anti-Americkosti – jediným skutočným protikladom toho v modernom svete je anti-Sovietstvo. V Sovietskom zväze bolo najhorším zločinom byť anti-Sovietom. To je značka totalitárnej spoločnosti, mať koncepty ako anti-Sovietstvo či anti-Americkosť. Tu sa to považuje za celkom prirodzené. Knihy o anti-Americkosti, napísané ľuďmi, ktorí sú v podstate stalinistickými klonmi, sú vysoko uznávané. To platí o Anglo-Amerických spoločnostiach, ktoré sú prekvapujúco demokratickejšími spoločnosťami. Myslím, že tu je vzťah... Keď pribúda slobôd, a chcete predísť veľkej príšere v tom, aby so svojou slobou niečo spravila, rastie tiež potreba vnútiť a kontrolovať mienku...

Sam Bowles a Herb Gintis, dvaja ekonómovia, vo svojej práci o americkom vzdelávacom systéme pred niekoľkými rokmi... poukázali na to, že vzdelávací systém je rozdelený na časti. Časť, ktorá je namierená na pracujúcich a celkové obyvateľstvo je vytvorená tak, aby vnucovala poslušnosť. No vzdelávanie elít to celkom nemôže spraviť. Musí umožniť tvorivosť a nezávislosť. Inak nebudú schopní robiť prácu zarábania peňazí. Tú istú vec nájdete v tlači. To je dôvod prečo čítam Wall Street Journal a Financial Times a Business Week. Oni jednoducho musia hovoriť pravdu. To je taktiež protiklad v mainstreamovej tlači. Vezmite si, povedzme, New York Times alebo Washington Post. Majú dvojitú funkciu a sú protikladné. Jednou funkciou je podmaniť si veľkú príšeru. No druhou funkciou je nechať svoje publikum , ktoré je elitným publikom, získať priajteľne realistický obraz o tom, čo sa deje vo svete. Inak nebudú schopní uspokojiť ich vlastné potreby. Je to protiklad, ktorý ide tiež priamo skrz vzdelávací systém. Je úplne nezávislý od iného faktora, síce práve profesionálnej integrity, ktorú má mnoho ľudí: úprimnosť, bez ohľadu na to aké sú vonkajšie obmedzenia. To vedie k rozličným ťažkostiam. Ak sa naozaj pozriete na podrobnosti toho, ako fungujú noviny, nájdete tieto protiklady a problémy, ktoré sa prejavujú komplexnými spôsobmi...


Vybrané z Class Warfare [Triedny boj], 1995, strany 19-23, 27-31
Zdroj: http://www.chomsky.info/books/warfare02.htm

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára