pondelok, 22. augusta 2011

V Británii je zakázanou pravdou povstanie

JOHN PILGER | ZNet
...štvorcová míľa mesta Londýn, kde banky a superbohatí s politickým schválením vyhodili britskú ekonomiku a životy miliónov ľudí do koša.

V teplý jarný deň, prechádzajúc sa v južnom Londýne, som za sebou začul niečo žiadajúce hlasy. Policajná dodávka vychŕlila skupinku šiestich či viac ľudí, ktorí ma mávnutím zastavili. Obkolesili čierneho chlapíka, ktorý ako ja, šiel mimochodom okolo. Vzali ho; prebrali jeho vrecká, pozreli mu do topánok, prezreli jeho zuby. Násilníctvo sa uistilo, nechali ho ísť so štekajúcim varovaním, že ešte bude nejaké nabudúce.

Pre mladých na spodku pyramídy bohatstva a protekcie a chudoby je toto moderná Británia, pre väčšinu čiernych, marginalizovaných a naštvaných, závidiacich a beznádejných, niet žiadneho prekvapenia. Ich vzťah k autorite je neoddeliteľný s ich stratou hodnôt ako mladí rodičia. Polovica z celej britskej čiernej mládeže medzi 18 a 24 rokom je nezamestnaná, čo je dôsledok premyslenej politiky odkedy Margaret Thatcherová dohliadala na najväčší transfer bohatstva od chudobných k bohatým v histórii Británie. Zabudnite na plazmové televízory, to bolo úplné rabovanie.

Taká je pravda „chorej spoločnosti“ Davida Camerona, najmä jej najchorejšieho, najkriminálnejšieho, najpochmúrnejšieho „vrecka“: tá štvorcová míľa mesta Londýn, kde banky a superbohatí s politickým schválením vyhodili britskú ekonomiku a životy miliónov ľudí do koša. Toto sa pomaly stáva tabu ak podľahneme propagande kedysi popísanej americkým čiernym lídrom Malcolmom X, teda: „Ak si nebudete dávať pozor, noviny vás primäjú nenávidieť utláčaných a milovať ľudí, ktorí utlačujú.“

Keď sa zoradili, aby vyštekli svoju triednu bigotnosť [náboženskú neznášanlivosť] a pokrytectvo v parlamente, sotva hŕstka poslancov vyriekla túto pravdu. Dediči rečnenia Edmunda Burkeho z 18-teho storočia proti „vláde ulice“ „svinských más“, ani jeden nereferoval o predchádzajúcich rebéliách v Brixtone, Tottenhame a Liverpooli v 1980-tych rokoch, kedy lord Scarman napísal, že „komplex politických, sociálnych a ekonomických faktorov“ vytvoril „dispozície na násilné protesty“ a doporučoval urgentné nápravné činy. Namiesto toho volali statočné liberálne a labouristické srdcia po vodných delách a všetkom drakonickom: medzi nimi labouristický poslanec Hazel Blears. Pamätáte na ich dobre známe výdavky? Nikto nespravil jasný súvis medzi najväčšou nerovnosťou odkedy máme záznamy, policajnou silou, ktorá bežne zle zaobchádza [i v zmysle nactiutŕhania, urážania] s určitou časťou obyvateľstva a zabíja bez trestu a permanentným stavom koloniáneho konfliktu, ktorému zodpovedá obchod so zbraňami: vyvrcholenie násilia.

Ťažko môže byť náhodou, že deň predtým ako Cameron zúril na „podozrivé ľudské práva“, bolo hlásené, že lietadlo NATO –vrátane britských bombardérov, ktoré poslal on- zabilo 85 civilistov v mierumilovnom líbyjskom meste. Boli to ľudia vo svojich domovoch, deti vo svojich školách. Sledujte chlapíka z BBC, ktorý sa na tom mieste ako to len ide snaží spochybniť dôkaz, ktorý má pred očami, práve tak, ako sa mediálna trieda snaží zdiskreditovať dôkazy civilných jatiek v Iraku takých rozmerov ako Rwandská genocída. Kto sú títo zločinci?

Toto v žiadnom prípade nie je ospravedlnenie násilia rebelujúcich, z ktorých mnohí len využívali príležitosť, boli lakomí, krutí, nihilistickí a častokrát skazení svojou škodoradosťou: autentický odraz systému chamtivosti a vlastného záujmu, ktorému sa zasvätila spústa presúvačov peňazí, „podnikateľov“, murdochov, skorumpovaných poslancov a podplatených policajtov.

4. augusta spovedala Fiona Armstrong –s psedonymom Lady MacGregor z rodu MacGregor- na BBC spisovateľa Darcusa Howeho, ktorý sa opovážil použiť to zakázané slovo, „povstanie“.

Armstrong: „Pán Howe, hovoríte, že nie ste šokovaný (rebéliou)? Znamená to, že prehliadate to, čo sa stalo?

Howe: „Samozrejme, že nie... to, čo ma znepokojuje, je mladý človek Mark Duggan... polícia mu odstrelila hlavu.“

Armstrong: „Pán Howe, musíte počkať na oficiálne vyšetrovanie, aby ste mohli povedať takéto veci. Nevieme, čo sa stalo pánovi Dugganovi. Musíme počkať na policajnú správu.“

8. augusta, Nezávislá policajná komisia pre sťažnosti potvrdila,že „niet žiadneho dôkazu“, že Duggan na policajta vystrelil. Duggan bol strelený do tváre 4. augusta policajným dôstojníkom samopalom Heckler and Koch MP5 – rovnakou zbraňou, ktorou Británia zásobuje diktatúry, ktoré ich používajú proti vlastným ľuďom. Videl som účinok vo Východnom Timore, kde indonézske jednotky taktiež odstrelili ľuďom hlavy s týmito najmodernejšími zbraňami dodávanými ako konzervatívnymi, tak labouristickým i vládami.

Očitý svedok Dugganovej vraždy povedal Evening Standardu, „Asi traja alebo štyria policajní dôstojníci ho hlavňou zbrane prišpendlili na zem. Boli to naozaj veľké zbrane a potom som počul čtyri hlasité výstrely. Polícia ho zastrelila na zemi.“

Takto zastrelila Metropolitná polícia Jeana Charlesa de Menezesa na zemi londýnskeho metra. A potom to bol Robert Stanley a Ian Tomlinson, a mnoho ďalších. Polícia klamala o Dugganovej bražde tak, ako klamala o mnohých ďalších. Od 1998 zomrelo viac ako 330 ľudí v policajnej väzbe a ani jeden dôstojník nebol obvinený. Kde je to politické a mediálne pobúrenie z tejto „kultúry strachu“?

„Je tiež vtipné,“ poznamenala žurnalistka Melanie MacFadyean, „že polícia nerobila nič zatiaľ čo pokračovalo vážne rabovanie – istotne nie preto, že chceli, aby si všetci mysleli, že znižovanie policajnej sily znamená viac zločinu?“

Predsa len, zametači dorazili. Vo veku kedy sú public relations správami, môže kampaň očisťovania, akokoľvek dobre myslená ľuďmi, tiež slúžiť cieľom vlády a médií zamiesť nerovnosť a beznádejnosť pod pánske koberce, s bodrými dobrovoľníkmi ozbrojenými svojimi celkom novými metlami a demonštratívne nazvanými „Londýnčania“, ako keby zvyšok boli mimozemšťania. Inak neprítomný Boris Johnson mával svojou novou metlou. Ďalší Etónčan, bývalý človek z Personal Relations z asset strippingu [predaj neefektívnych častí majetku] a súčasný premiér až po krk v Hackgate, by istotne súhlasil.


[ Zdroj: http://www.zcommunications.org/the-forbidden-truth-is-an-insurrection-in-britain-by-john-pilger ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára