pondelok, 26. septembra 2011

Prevrátený totalitarizmus

SHELDON WOLIN | The Nation

Republikáni sa v amerických dejinách objavili ako unikátny fenomén vrelo dogmatickej strany, zanietenej, nemilosrdnej, antidemokratickej a chváliacej sa takmer väčšinou.

Vojna v Iraku zmonopolizovala pozornosť verejnosti, že zahalila temnú zmenu režimu, ktorá sa udiala doma. Síce sme napadli Irak, aby sme doň priniesli demokraciu a zbúrali totalitárny režim, no v procese nášho vlastného systému sa približujeme k tomu druhému a oslabujeme to prvé. Zmena bola ohlásená náhlou popularitou dvoch politických pojmov zriedkakedy uplatňovaným predtým na americký politický systém. „Impérium“ a „superveľmoc“ predpokladajú, že sa zrodil nový, koncentrovaný a expanzívny systém moci a nahradil staré termíny. „Impérium“ a „superveľmoc“ presne symbolizujú projekciu americkej moci v zahraničí, no z toho dôvodu zahaľujú vnútorné okolnosti. Zvážte, ako neobvykle by to znelo, ak by sme mali hovoriť o „Ústave amerického impéria“ alebo „demokracii superveľmoci“. Príčinou toho, prečo falošne znejú je, že „ústava“ označuje obmedzenie moci, kým „demokracia“ sa obvykle týka aktívnej angažovanosti občanov s ich vládou a vládu, ktorá je k svojim občanom vnímavá. Čo sa týka ich, „impérium“ a „superveľmoc“ znamenajú prekročenie obmedzení a zatienenie občianstva.

Vzrastajúca moc štátu a upadajúca moc inštitúcií so zámerom kontrolovať bola po určitý čas v stave zrodu. Stranícky systém je toho notorickým príkladom. Republikáni sa v amerických dejinách objavili ako unikátny fenomén vrelo dogmatickej strany, zanietenej, nemilosrdnej, antidemokratickej a chváliacej sa takmer väčšinou. Čím boli republikáni menej ideologicky tolerantní, Demokrati sa postavili chrtom k svojej liberálnej nálepke a ich kriticky reformne zameraným voličom, aby prijali centrizmus a poznamenali koniec ideológie. Tým, že prestali byť autentickou opozičnou stranou Demokrati vyhladili cestu k moci strane viac ako chtivej použiť ju na propagáciu impéria a korporátnej moci doma. Majte na pamäti, že nemilosrdná, ideológiou poháňaná strana s obrovskou základňou bola rozhodujúcim elementom vo všetkých režimoch dvadsiateho storočia snažiacich sa o totálnu moc.

Zastupiteľské inštitúcie už viac nezastupujú voličov. Namiesto toho boli premostením, stále narúšajúcim inštitucionalizovaný systém korupcie, ktoré reagovalo na mocné záujmové skupiny, ktorých klientelou sú hlavné korporácie a najbohatší Američania. Súdy, naopak, ak nie sú čoraz viac slúžkami korporátnej moci, sú súhlasne úctivé voči národnej bezpečnosti. Voľby sa stali intenzívne dotované fiaská, ktoré zvyčajne pritiahnu prinajlepšom púhu polovicu elektorátu, ktorých informácie o zahraničnej a domácej politike sú filtrované cez korporáciami ovládané médiá. Občania sú manipulovaní mediálnymi správami o šíriacich sa zločinoch a teroristických sieťach do bojácneho štátu, slabo zastrenými hrozbami ministra spravodlivosti a svojim vlastným strachom z nezamestnanosti. Dôležitou a rozhodujúcou nie je len expanzia vládnej moci, ale nevyhnutná diskreditácia konštitučných obmedzení a inštitucionálnych procesov, ktoré odrádzajú občanov a nechávajú ich politicky apatickými.

Niet pochýb, že tieto poznámky budú niektorými odmietnuté ako alarmujúce, no chcem pokračovať a nazvať vynárajúci sa politický systém „prevráteným totalitarizmom“. Prevráteným myslím, že zatiaľ čo súčasný systém a jeho prevádzkovatelia zdieľajú s nacizmom ašpiráciu voči neobmedzenej moci a agresívny expanzionizmus, ich metódy a činy sa zdajú byť naruby. Napríklad, vo Weimarskom Nemecku, predtým ako sa nacisti chopili moci, boli „ulice“ ovládané totalitárne orientovanými gangami chuligánov, a akákoľvek tam bola demokracia bola obmedzená vládou. V Spojených štátoch sú to však ulice kde demokracia žije najviac – kým naozajstné nebezpečenstvo spočíva vo vzrastajúcej bezuzdnej vláde.

Alebo iný príklad tohoto prevrátenia: za nacistickej vlády nebolo žiadnych pochýb o „veľkom obchode“ podriadenom politickému režimu. V Spojených štátoch je však po desaťročia zjavné, že korporátna moc bola rozhodujúcou v politickom zriadení, obzvlášť v republikánskej strane, a tak dominantná vo svojom vplyve nad politikou, že naznačuje otočenie rolí, úplný opak nacistov. Zároveň to je korporátna moc, ako predstaviteľ dynamiky kapitalizmu a stále sa rozširujúcej moci dostupnej integráciou vedy a technológie do štruktúry kapitalizmu, čo vytvára sklon k totalizácii, ktorý bol za nacistov dopĺňaný ideologickými pojmami ako Lebensraum [priestor pre život].

Na vyvrátenie dôkazov sa povie, že niet žiadneho domáceho ekvivalentu k nacistickému režimu mučenia, koncentračným táborom alebo iným nástrojom teroru. No mali by sme pamätať, že z väčšiny nebol nacistický teror používaný na celkové obyvateľstvo; skôr bolo jeho cieľom vytváranie určitého typu nehmotného strachu –povesti o mučení- ktoré by napomohli v riadení a manipulovaní obyvateľstva. Povedané v pozitívnom zmysle, nacisti chceli mobilizovanú spoločnosť horlivú podporiť nekončiaci boj, expanziu a obetu pre národ.

Zatiaľ čo sa totalitarizmus snažil dať masám pocit kolektívnej moci a sily, Kraft durch Freude („Silu cez radosť“), prevrátený totalitarizmus presadzuje pocit slabosti, kolektívnej zbytočnosti. Kým nacisti chceli neustále mobilizovanú spoločnosť, ktorá by nielen že podporovala režim bez sťažností a entuziasticky volila „áno“ v periodických voľbách, prevrátený totalitarizmus chce politicky demobilizovanú spoločnosť, ktorá s ťažkosťou vôbec volí. Spomeňte si na prezidentove slová bezprostredne po strašlivých udalostiach 11. Septembra: „Stmeľte sa, nakupujte a lietajte,“ povedal vystrašených občanom. Prispôsobením si terorizmu na „vojnu“ sa vyhol tomu, čo demokratický vodcovia zvyčajne počas obdobia vojny robia.: mobilizácia občanov, varovanie pred nastávajúcimi obetami a vyzvanie všetkých občanov, aby sa pridali k „vojnovému programu“. Namiesto toho má prevrátený totalitarizmus svoje vlastné prostriedky propagácie všeobecného strachu; nielen náhlymi „poplachmi“ a periodickými vyhláseniami o posledne odhalených teroristických bunkách alebo zatknutí temných osôb alebo zverejňovanými tvrdými zaobchádzaniami s cudzincami a Diablovom ostrove, ktorým je Guantanamo Bay alebo náhlym udivovaním vypočúvacími metódami, ktoré uplatňujú alebo hraničia s mučením, no presvedčivou atmosférou strachu napomáhajúcou korporátnej ekonomike k bezohľadnému znižovaniu, odčerpávaniu alebo redukcii dôchodkov a zdravotných výhod; korporátny politický systém, ktorý neúprosne hrozí privatizáciou sociálnych istôt a skromných dostupných zdravotných výhod, predovšetkým pre chudobných. Takýmito prostriedkami na vykonávanie neistoty a závislosti, je pre prevrátený totalitarizmus takmer škoda používať systém kriminálnej spravodlivosti, ktorá je represívna do extrému, má záľubu v treste smrti a je neustále predpojatá voči bezmocným.

Takže jednotlivé zložky sú na miestach: slabé telo legislatívy, súhlasný a represívny zákonný systém, stranícky systém, v ktorom sa jedna strana, či v opozícii alebo vo väčšine, usiluje o rekonštituovanie existujúceho systému tak, aby neprestajne podporovala vládnucu triedu bohatých, vzájomne prepojených a korporátnych, kým chudobných obyvateľov nechávajú s pocitom bezmocnosti a politického zúfalstva, a, zároveň, nechávajú stredné triedy kolísať medzi strachom z nezamestnanosti a očakávaniami fantastických odmien hneď ako sa ozdraví nová ekonomika. Tejto schéme napomáhajú podliezavé a stále viac koncentrované médiá; integrácia univerzít do ich korporátnych mecenášov; propagandistická mašinéria inštitucionalizovaná v dobre sponzorovaných think tankoch a konzervatívnych organizáciách; stále užšia kooperácia medzi lokálnou políciou a národnými súdnymi orgánmi zameranými na identifikáciu teroristov, podozrivých cudzincov a domácich disidentov.

V stávke potom nie je nič menej ako pokus o transformáciu tolerantne slobodnej spoločnosti na variant extrémnych režimov minulého storočia. V tomto kontexte predstavujú národné voľby 2004 krízu v pôvodnom zmysle, bod obratu. Otázka pre občanov je: akým smerom?


2003

Sheldon Wolin je politický filozof a profesor na univerzite v Princetone.

[ Zdroj: http://www.hartford-hwp.com/archives/27c/684.html ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára