sobota, 22. októbra 2011

Čo Steve Jobs nespravil

PETER WEISENBACHER | Slovo
Partnerom Applu na výrobu je Foxconn. V Číne zamestnáva takmer pol milióna najmä mladých ľudí. Medzi budovami sú natiahnuté siete. Proti samovraždám. Robotníci sú nútení pracovať od ôsmej ráno do ôsmej večer v dennej zmene a od ôsmej večer do ôsmej rána v prípade nočnej. Ak niekto podáva „slabý“ výkon, musí pracovať aj cez obednú prestávku a okrem hladu je ponižovaný pred kolegami.

Ipad, Iphone, Ipod, Itunes, Imac, diera do sveta, ale len jedna – posledná kapitola života Stevea Jobsa. Zosnulý spoluzakladateľ a dlhoročný šéf firmy Apple toho stihol vo svojom živote skutočne veľa. Pionier osobných počítačov na začiatku 80. rokov 20. storočia, bez ktorého by ste patrne nečítali ani tento text a pop ikona v prvej dekáde storočia 21. To všetko a aj podstatne viac sa pohovorilo i popísalo za posledné dni viac než dosť.

Predčasná smrť na vrchole úspechu a slávy nepochybne kult jeho osobnosti len posilní a glorifikáciu „kráľa Cupertina“ nezastaví nič, najmenej zo všetkého fakty o jeho neúspechoch a nezmysloch, kvôli ktorým Apple v 90. rokoch takmer skrachoval. Skúsme sa však pozrieť na to, čo Jobs za svojho života neurobil, v čom nebol ani vizionár, ani revolucionár a už vôbec nie „cool”.

Ohromný úspech Applu vďaka produktom ako Ipod a Iphone má svoje korene nepochybne i v schopnosti Jobsa odhadnúť (aspoň niekedy) túžby a potreby ľudí, alebo túžby za potreby zameniť. A tak predať tú istú vec danú do atraktívneho obalu za dvojnásobnú cenu. Najať skvelých dizajnérov síce nie je nič svetoborné, skutočné výkony podali oni, no v IT priemysle to zišlo na um ako prvému Jobsovi a zarobil na tom miliardy, tak to v kapitalizme chodí. Zisk z tejto „pridanej“ hodnoty by však na komerčný úspech a ohromné finančné zisky, ktoré firma v poslednej dekáda dosiahla, nestačil. Apple ako najdrahšia technologická firma predbehol aj Microsoft, jeho zisky sú ohromné.

Ako to dosiahol?

Siete proti samovraždám

Odpoveď bola jasná: outsourcing a offshoring. Cupertino, kde Apple začal a stále oficiálne sídli, síce leží v Kalifornií a má tam krásne budovy, zamestnanci sú skvele platení, majú zdravotné i sociálne poistenie a nepochybne sú vo svojej práci spokojní. Nič sa tam ale nevyrába. Apple nevlastní okrem ochranných známok, patentov a pár kancelárií nič. Všetko necháva vyrábať iným firmám. Skutočne všetko, Apple nevyrába ani len vlastné logo. To prilepia zamestnanci inej firmy v cudzej fabrike na konci pásu na Iphone a zabalia do dizajnérskej škatule, ktorú vyrobila zasa ďalšia firma a priviezol prepravca – jednoducho outsourcing.

Väčšina spomenutých druhov firiem a aj mnohé ďalšie sa však samozrejme nenachádzajú v USA alebo niekde inde, kde sú „vysoké“ platy, ochrana zamestnancov, benefity a ekologické normy. Fungujú najmä v Číne – jednoducho offshoring. Pokiaľ šlo o peniaze, bol Jobs chladný ako oceľ, na tom zhodnú i jeho najbližší spolupracovníci.

Najväčším partnerom Applu na výrobu Iphonov a Ipadov je Foxconn. Firma zamestnávajúca v Číne takmer pol milióna najmä mladých ľudí. Sú to však úplne iní zamestnanci ako tí v Kalifornii, pracujúci v klimatizovaných budovách od dobrých architektov, uprostred nádhernej zelene. Medzi budovami Foxconnu sú namiesto anglických trávnikov natiahnuté siete. Proti samovraždám. Takto sa firma snaží reagovať na zvýšený počet samovrážd robotníkov skokom z okna.

Ako otroci

Stručný popis pracovných a životných podmienok týchto ľudí, ktorý zverejnila mimovládna organizácia The Centre for Research on Multinational Corporations špecializujúca sa na praktiky nadnárodných korporácií, je dostatočne výpovedný. V správe sa dočítame, že robotníci, zvyčajne tesne po osemnástke „odídení” z domu, sú nútení pracovaťod ôsmej ráno do ôsmej večer v prípade dennej zmeny a od ôsmej večer do ôsmej rána v prípade nočnej. Často s jedným jediným voľným dňom raz za týždne. Nadčasy ani víkendy nie su platené navyše, práve naopak, ak niektorí z robotníkov podáva „slabý“ výkon, musí pracovať aj cez obednú prestávku a okrem hladu je vystavený aj verejnému ponižovaniu pred kolegami.

V týchto továrňach a v s nimi spojených ubytovniach platia drakonické pravidlá ako zákaz rozprávania počas zmeny alebo zákaz používania varičov alebo fénov v ubytovniach, kde je umiestnených aj 20 ľudí na jednej izbe. Za rodinou sa zvyčajne dostanú len raz za rok, okrem toho poznajú len továreň a ubytovňu, keďže tých málo voľných dní, čo majú, využívajú na spánok po vyčerpávajúcej, monotónnej práci. Predaj Iphonov a Ipadu 2 prevýšil očakávania a tak ich treba vyrobiť ešte viac. Za výrobu jedného Iphonu zaplatí Apple Foxconnu 14 dolárov, 7 sú náklady na výrobu (vrátane platov), 7 je zisk. Súčiastky, z ktorých je vyrobený, stoja spolu približne 178 dolárov, no priemerná predajná cena je 560 dolárov. Mzda robotníkov, ktorí ho vyrábajú, je najviac 5 dolárov na deň. Zisk Applu bol v prvom štvrťroku roka 2011 šesť miliárd dolárov!

Zisk nadovšetko

Ak by bol býval Steve Jobs skutočne takým vizionárom meniacim svet ako nám to „predžuto” servírujú mainstreamové médiá, určite by sa správal inak. Zo svojej pozície jedného z najväčších globálnych hráčov mohol vyvinúť efektívny tlak na subdodávateľov, aby sa takýmto nehanebným praktikám vyhýbali. Určite by nechceli stratiť svojho najväčšieho zákazníka, no rovnako určite by mu to dali zaplatiť. Zisk Applu by sa znížil. Finančné ukazovatele by ho nevyniesli pred Microsoft, z ktorého spoluzakladateľom Billom Gatesom jeho ego viedlo dlhú vojnu. Pravdepodobne by mal o nejakú tú miliardu menej, ale Apple by bol skutočne „cool”. Takto ostal rovnako „uncool” ako všetky ostatné nadnárodné korporácie, ktoré sa alibisticky usilujú vyzuť so svojej spoluzodpovednosti za otrockú prácu v Ázii (a inde) bľabotaním o tom, že to sú iné firmy, nie ich zodpovednosť a že s nimi o tom vedú dialóg a tak podobne.

A ak by bol býval Steve Jobs tým revolucionárom, ako je často glorifikovaný (a mystifikovaný), tak by urobil ešte podstatne viac. Nedopustil by, aby sa „jeho“ úžasné technologické vynálezy, ktoré mali robiť život a svet lepším, krajším a bohatším (ako vždy hovorieval) vyrábali a on bohatol na úkor tých najslabších článkov v reťazi globálneho kapitalizmu. Trval by na tom, aby všetci, ktorí sa podieľajú na výrobe skvelých Apple produktov, mali dobré pracovné podmienky, slušné platy a boli vo svojej práci spokojní, nie len tých zopár vyvolených v Severnej Amerike. V skratke, predával by fair-tradové notebooky, mobily, a tablety.

Ako veľmi „cool” by bolo toto? Ale to by musel Steve Jobs rozmýšľať vskutku inak!


[ Zdroj: http://www.noveslovo.sk/c/27048/Co_Steve_Jobs_nespravil ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára