utorok, 1. novembra 2011

Skutočne triedny boj

MICHAEL PARENTI | ZNET
Trieda ako tabu "slušnej spoločnosti"

Za posledné dve dekády, či viac, odsudzovali republikáni ako „triedny boj“ akýkoľvek pokus kritizovať a obmedziť ich nečestný jednostranný systém kapitalistického finančného vyvlastňovania.

Zámožná trieda v tejto krajine vykonávala triedny boj na našich hlavách a tých, ktorí prišli pred nami po viac ako dve storočia. No keď na to poukážeme, keď použijeme termíny ako triedny boj, konflikt tried, a triedna vojna na popísanie systému vykorisťovania pod ktorým žijeme – sú naše obvinenia z ruky odmietnuté a odsúdené ako ideologické marxistické výkriky, hanebné a rozvratné.

Amanda Gilson to perfektne vyjadrila aktualizáciou na mojej Facebookovej stránke: „Koncept „triedneho boja“ bol unesený nesprávnou triedou (vládnucou triedou). Majetní viedli vojnu proti strednej a nemajetnej triede potichu a nenápadne po desaťročia! Teraz, keď stredné a nemajetné triedy začali útočiť nazad, je to akoby sa bohatí pokúšali zavolať faul – hra bola v poriadku, keď boli oni jedinými, ktorí ju hrali.“

Reakcionárski bohatí vždy popierali, že by sa oni samotní podieľali na triednom boji. Vlastne, trvali na tom, že v našej harmonickej, prosperujúcej spoločnosti žiadna taká vec neexistovala. Tí z nás, ktorí neprestávali hovoriť o skutočnostiach triednej nerovnosti a triednom vykorisťovaní boli bez váhania odsúdení. Takéto koncepty neboli tolerované a ľahko odsúdené ako ovplyvnené ideológiou.

V skutočnosti je samotná trieda niečo ako zakázané slovo. V mainstreamových médiách, v politickom živote, a na univerzite, sa nad použitím termínu „trieda“ vraštilo čelo. Znepokojíte svojich poslucháčov („Je rečník marxista?“). ak hovoríte o triednom vykorisťovaní a triednej nespravodlivosti, pravdepodobne sa vo svoje žurnalistickej kariére alebo politickom životre alebo univerzite nedostanete ďaleko (hlavne v oblastiach ako politické vedy a ekonomika).

Takže namiesto pracujúcej triedy počúvame „pracujúce rodiny“ alebo „modré goliere“ a „zamestnanci bielych golierov“. Namiesto nemajetnej triedy počúvame „chudobní v centrách miest“ a „nízkopríjmoví starší“. Namiesto kapitál vlastniacej triedy počúvame o „zámožnejšej“ alebo „hornom kvintilióne“. Neberte moje slová, len si vypočujte akúkoľvek Obamovu reč. (Obama sa častokrát uspokojí s ešte príjemnejším a tlmenejším termínom: ľud, ako pri „Ľud zápasí spolu.“)

„Trieda“ sa používa beztrestne a so súhlasom len keď má ten magický neutralizujúci prívlastok „stredná“ pripojený k nej. Stredná trieda je akceptovateľný mainstreamový koncept, pretože zvyčajne nezvýrazňuje náš zmysel pre triedny boj; zmierňuje a utišuje kritické uvedomenie. Ak je každý v Amerike strednou triedou (okrem pár superbohatých a nepartnú vrstvu veľmi chudobných), je tu málo priestoru pre akékoľvek povedomie o triednom konflikte.

To sa môže zmeniť s Veľkou recesiou a ostrým poklesom strednej triedy (a poklesom solventnejších členov pracujúcej triedy). Koncept strednej triedy už viac neslúži ako neutralizér, keď sa sám stáva nespornou obeťou.

„Triedu“ je tiež možné používať s obmedzenou aplikáciou, keď je súčasťou svätej trojice rasy, pohlavia, a triedy. Použitie týmto spôsobom ju redukuje na demografickú črtu vzťahujúcu sa na životný štýl, úroveň vzdelania, a príjmovú úroveň. Za štyridsať rokov toho, čo sa nazývalo „politiky identity“ a „kultúrne vojny“, bola trieda ako koncept redukovaná na niečo sekundárnej dôležitosti. Všetky typy „ľavičiarov“ nám tvrdili, že musíme premýšľať odznova, ako si musíme uvedomiť, že trieda nebola tak dôležitá ako rasa alebo pohlavie alebo kultúra.

Bol som jedným z tých, ktorí si mysleli, že s týmito rozličnými konceptami netreba zaobchádzať ako vzájomne sa vylučujúcimi. V skutočnosti sú interaktívne. Takto sa rasizmus a sexizmus pre triedny útlak vždy ukázali ako funkčné. Ďalej som poznamenal (a naďalej poznamenávam), že v spoločenských vedách a medzi tými, ktorí vidia triedu len ako ďalší komponent „politiky identity“, koncept triedy nie je ničím viac ako súborom demografických charakteristík. No je tu iná definícia triedy, ktorá bola prehliadaná.

Na triedu treba tiež nahliadať ako na spoločenský vzťah vzťahujúci sa na majetok a spoločenskú moc, zahŕňajúcu konflikt materiálnych záujmov medzi tými, ktorí vlastnia a ktorí pracujú pre tých, ktorí vlastnia. Bez rozumných dôvodov alebo výskumu je toto neskoršie použitie triedy častokrát odmietané mimo ako „marxistické“. Úzky, redukcionistický mainstreamový pohľad na triedu necháva mimo nášho dohľadu rozmer ekonomickej nerovnosti a závažnosť triedneho vykorisťovania v spoločnosti, čo umožňuje mnohým výskumníkom a politickým komentátorom chybne predpokladať, že spoločnosť Spojených štátov nemá žiadne triedne rozdelenie alebo triedne konflitky záujmov.

Nemali by sme uvažovať o triede primárne ako o demografickej charakteristike, ale ako vzťahu k výrobným prostriedkom, ako vzťahu k moci a majetku. Trieda ako pri otrokárovi a otrokovi, pánovi a nevoľníkovi, kapitalistovi a pracujúcom. Trieda ako pri triednom konflikte a triednom boji.

A kto vie, keď sa naučíme hovoriť o realitách triednej moci, budeme na ceste hovoriť kriticky o kapitalizme, ďalšom zakázanom slove vo verejnej sfére. A keď začneme kritický diskurz o kapitalizme, budeme značne lepšie pripravení konať proti nemu a chrániť svoje vlastné demokratické a spoločné záujmy.


[ Zdroj: http://www.zcommunications.org/class-warfare-indeed-by-michael-parenti ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára