streda, 9. novembra 2011

Sú heterosexuáli hodní manželstva?

MICHAEL PARENTI | ZNet
Tu sú niektoré veci, ktoré manželstvá rovnakých pohlaví rozrušili za celé roky: polygamia, detské nevesty, dohody bez lásky, kupčenie so ženami, vymieňanie žien, znásilňovanie žien, sexuálne otroctvo, zneužívanie detí a opúšťanie, rasistické zákony miešania rás, a astronomické miery rozvodov.

Za posledný rok bola mnohými vyjadrovaná zúrivá opozícia k manželstvám gayov, ktorá tvrdila, že vie, aký má Boh pocit z tejto témy. Prezident Bush zašiel tak ďaleko, že navrhol dodatok k Ústave, ktorý by spravil zo zväzkov rovnakého pohlavia federálny trestný čin. Podľa posledného prieskumu väčšina Američanov verí, že manželstvo by malo ostať zväzkom, ktoré je striktne medzi mužom a ženou. Počúvame, že zväzky rovnakých pohlaví by ohrozili a podkopali posvätný manželský stav, i keď nebol podaný jediný konkrétny príklad toho, ako by k tomu došlo. Manželstvá gayov sú legálne v Belgicku, Holandsku, a Ontáriu, Kanade, a doposiaľ ani neoslabili tradičné manželstvo, ani nerozvrátili občiansku spoločnosť na týchto miestach.

Dajúc manželstvá gayov bokom, čo môžeme povedať o manželstvách heterosexuálov? Pri všetkej nedávnej kontroverznosti sa zdá, že nikto nepostrehol, ako heterosexuáli znehodnotili a zneúctili posvätnosť tejto údajne Bohom danej inštitúcie. Zvážte nasledovné:

Po tisícročia pozostávalo heterosexuálne manželstvo z puta nie medzi mužom a ženou, no medzi mužom a akýmkoľvek počtom žien. Polygamia je pripúšťanou praxou v samotnej svätej Biblii. Kráľ Šalamún mal 700 žien (nespomínajúc 300 konkubín) a ani od Boha či od človeka sa mu nedostalo ani najmiernejšieho napomenutia. Iné úctyhodné osoby v Písme a počas histórie mali veľké sprievody žien. So ženami sa v týchto druhoch preľudnených zväzkov zaobchádzalo o čosi lepšie ako konkubínami, zvyčajne čelili skľučujúcej existencii núteného väzenia.

Dnes je v niektorých častiach sveta polygamia stále praktikovaná tými mužmi, ktorí majú peniaze kúpiť si ďalšie ženy. Kúpiť? Presne. Častokrát nie je manželstvo vzájomným zväzkom, no jednostranným zajatím. Uväznené ženy v tejto veci nemajú čo povedať. V rozličných krajinách po svete si zemepáni, kmeňoví náčelníci, mullahovia, alebo iní prestížni či prosperujúci muži schovávajú toľko žien, koľko sa im len dostane do rúk. Ženy sa častokrát ocitajú vmanévrované v celoživotných zajatiach bez lásky. Sú podrobované neustálej kontrole, sústavnému násiliu a zneužívaniu, dlhodobej izolácii, nútenej negramotnosti, neliečeným chorobám, a iným degradujúcim podmienkam.

Ďalšie heterosexuálne zneužívanie posvätného manželstva je prítomné vtedy, keď sa manželstvo používa na stmelenie politických zväzkov, podoprenie rodinného bohatstva, alebo pokrok v kariére. Od starovekého Ríma po neskoršiu európsku aristokraciu sa so ženami najlepších rodín jedného národa alebo politickej frakcie zaobchádzalo ako s hracími figúrkami, vydávali ich za dobre postavených mužov iného národa alebo frakcie. A to nielen medzi aristokratmi. Počas devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia bola v ctihodnej buržoáznej spoločnosti primeranosť perspektívnej manželky častokrát určovaná kapitálom a pôvodom ako nejakou emocionálnou náklonnosťou.

Manželstvo bolo historicky užšie prepojené s majetkom ako láskou, a majetkové zaopatrenie, z ktorého mal mať prospech manžel. Po generácie nemohla vydatá žena v Spojených štátoch a iných západných krajinách dokonca mať ani majetok. Musela nechať prepadnúť všetko svoje rodinné dedičstvo svojmu manželovi, a byť tak redukovaná na prívesok hlavy rodiny. Zriedkakedy mohla vydatá žena pokračovať vo vyššom vzdelaní alebo profesionálnej kariére.

Vopred dohodnuté heterosexuálne sobáše pokračujú dodnes v mnohých čiastiach sveta, len s malým ohľadom na city danej mladej ženy a muža, no s veľkou starosťou o veno, spoločenský status, a finančné zabezpečenie daných rodín. I v našej vlastnej krajine poznáme heterosexuálov, ktorí sa berú pre peniaze alebo spoločenské postavenie alebo nejakého iného dôvodu, ktorý má málo spoločného s osobnou úctou a náklonnosťou. Nedehonestujú takého oportunistické výpočty túto inštitúciu? Predsa len k tomu niet žiadneho povyku, určite nie od prezidenta alebo iných homofóbnych strážcov snúbnej heterosexuality.

Až na Reality TV, sú dnes vopred dohodnuté sobáše v USA relatívne zriedkavé, kde mladé a atraktívne ženy –vybrané televíznymi producentami- otvorene súperia o možnosť vziať si milionára, ktoré nikdy predtým nestretli. Postavia sa pred obrazovku, zvyčajne tucetkrát, kým nejakému majetnému chlapiskovi zaberie mučivé týždne, aby vylúčil všetky až na jednu. Potom sa on a jeho konečný výber zoberú na obrazovke pred miliónmi divákov. Tu sa určite nachádza srdcehrejúce dobrodenie posvätnej inšitúcie.

Medzi zámožnou triedou v stredovekom Ríme mala takmer polovica neviest menej ako štrnásť, mnohé menej než dvanásť, s dovŕšením v svadobnú noc, dokonca i pred prvou menštruáciou. Toto vyzdvihuje ďalšiu dlhodobý nechutný zvyk heterosexuálneho manželstva: neplnoleté nevesty. S detskými nevestami vo veku 11 a 12 (alebo mladšími) sa stále obchoduje v rozličných častiach sveta, so svadobnou nocou, ktorá znamená len čosi viac ako znásilnenie dieťaťa, častokrát nasledované zlým zaobchádzaním ženíchom a jeho rodinou. Ale súčasní obrancovia heterosexuálneho manželstva hovoria málo o tom, ako je ich posvätená inštitúcia užívaná na niektorých miestach ako nástroj sexuálneho zneužívania detí.

Ďalšou ponurou kapitolou v dejinách heterosexuálneho manželstva je spôsob, akým sa užíval na podopretie rasizmu. V istých sedemnástich štátoch USA bolo posvätný manželský zväzok nesvätou rasistickou inšitúciou, so zákonmi zakazujúcimi manželské puto medzi osobami odlišnej rasy. Po generácie sme nemali žiadne heterosexuálne manželstvo, o ktoré by sme si museli robiť starosti, no žili sme s legálnym nariadením sobášov rovnakého pohlavia. Posledné z týchto zákonov o miešaní rás ostalo v knihách do roku 1967.

V dnešných USA sa heterosexuálne manželstvo obzvlášť nezlepšuje alebo nie je dokonca ani bezpečnou inštitúciou pre milióny žien. Zvážte niektoré štatistiky: Približne dva milióny žien je opakovane bitých. Väčšina z týchto obetí je vydatých za svojich útočníkov. Domáce násilie je jedinou najväčšou príčinou poranení a druhou najväčšou príčinou smrti amerických žien. Nezrátané množstvo žien je znásilnených hrubými manželmi. Každý rok viac ako milión žien vyhľadá lekársku starostlivosť pre vážne poranenia zo zlého domáceho zaobchádzania. Každý rok utekajú z domovov desiatky tisícok detí, aby unikli zlému zaobchádzaniu.

Je tu dodatočný problém opustenia. Milióny manželov(-iek) –vrátane mnoho belochov strednej triedy- opúšťa svoje rodiny a nedokáže zabezpečiť živobytie pre svoje vlastné deti. Častokrát sa dokonca ani nepriznávajú alebo neostávajú v kontakte so svojimi potomkami. Ak je heterosexuálne manželstvo tak posvätné, čakali by ste, že bude vytvárať menej hrozné dôsledky.

Hovoriac o dôsledkoch, prichádza na myseľ fenomén rozvodov. Pre istotu, milióny heterosexuálnych párov nájde v manželstve celoživotnú radosť; stále je však najpredvídateľnejším výsledkom heterosexuálneho manželstva rozvod: 51 percent, aby sme boli presní. To je nezvyčajná štatistika, ktorej sa len máločo vyrovná. Ak sme povedali, že je 51 percentná miera vrážd alebo miera samovrážd alebo zanechaných štúdií, 51 percentná miera vozidlových nehôd, 51 percentná miera alkoholizmu alebo smrtí z užívania drog, bol by to obrovský dôvod na poplach. vlastne by spoločnosť bola pri takýchto hodnotách neobývateľná. Zrejme potom manželstvo nie je tak dôležité. Päťdesiatjedna percent všetkých manželstiev sa rozpadne, avšak spoločnosť sa nerozpadla. Ak niečo, tak v hanlivých domácnostiach je rozvod vlastne požehnaním.

Rovnako tak nepreukazujú tradičnejšie manželstvá z konzervatívnejších kruhov akúkoľvek vyššiu mieru radosti alebo prežitia než tie, ktoré sa odchyľujú od zvyčajnej normy. Muž môže byť hlavou domácnosti a hlavným živiteľom, a žena oddanou gazdinou, a celá rodina sa môže spolu modliť – no neostávajú spolu žiadnou väčšou mierou ako sekulárnejšie zväzky. Štúdia z 2001 zistila, že znovuzrodení kresťania sú presne tak náchylní sa rozviesť ako neznovuzrodení dospelí a iní menej birmovaní veriaci, s 90-timi percentami rozvodov dejúcich sa“po prijatí Krista, nie potom“. Takže tí, ktorí tvrdia, že manželstvo je najlepšie podopierané náboženstvom musia ale svoj prípad dokázať.

Samozrejme, fundamentalistickí udržovatelia verejnej morálky oplakávajú vysokú mieru rozvodov, no nerobia to tak, ako pri manželstvách gayov. Ide o to, že ak milióny heterosexuálnych rozvodov každoročne beznádejne nepošpinili inštitúciu manželstva, prečo by tak spravili nejaké tisíce manželstiev rovnakého pohlavia? Ak sa heterosexuáli ako reakčný rádio komentátor a silný užívateľ drog Rush Limbaugh môžu oženiť znovu a znovu bez toho, aby podkopali inštitúciu, čo je tak hrozivé na zväzku gayov? Myslí si Limbaugh, že manželstvo gayov zosmiešňuje všetky jeho tri minulé manželstvá – a jeho hroziace štvrté? Ak niečo, tak šťastní gayovia, ktorí chcú do inštitúcie vstúpiť, môžu pomôcť nahradiť všetkých tých nešťastných heterosexuálov, ktorí sa z neho chcú vymaniť.

Ak manželstvá rovnakého pohlavia porušujú cirkevné učenia, potom by mala cirkev (alebo synagóga alebo mešita) odmietnuť vykonávať sobáše gayov, a väčšina tak robí. Gayov, ktorých som sa videl brať v Mestskej hale San Francisca, vstupovali do občianskych sobášov, bez duchovenstva predsedajúceho ceremóniám. A čo som videl, mi otvorilo srdce. Boli tu ľudia, mnohí v dlhodobých vzťahoch, ktorí zažívali sovju ľudskosť, konečne šťastní, že si môžu vziať toho, ktorého ľúbili, konečne šťastní, že môžu uplatňovať svoje plné občianstvo a byť ponímaní ako osoby, ktoré si sú pred zákonom rovné.

Na zhrnutie, tu sú niektoré veci, ktoré manželstvá rovnakých pohlaví rozrušili za celé roky: polygamia, detské nevesty, dohody bez lásky, kupčenie so ženami, vymieňanie žien, znásilňovanie žien, sexuálne otroctvo, zneužívanie detí a opúšťanie, rasistické zákony miešania rás, a astronomické miery rozvodov. Ak gayi nie sú hodní manželstva, čo sa dá povedať o heterosexuáloch? Ak chce George Bush a jeho homofóbni uctievatelia skutočne chrániť inštitúciu manželstva, môžu začať tým, že sa vážne pozrú na škaredú situáciu v toľkých heterosexuálnych zväzkoch v tejto krajine a po celom svete.


Michael Parenti je medzinárodne známy americký politický vedec, historik a kultúrny kritik, píšuci viac ako 40 rokov. Bol ženatý a rozvedený iba dvakrát.

[ Zdroj: http://www.zcommunications.org/are-heterosexuals-worthy-of-marriage-by-michael-parenti ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára