utorok, 20. decembra 2011

Britská tlač vedie triedny boj a obraňuje elitu, ku ktorej patrí

GEORGE MONBIOT | Guardian
Nie je to len Rupert Murdoch a jeho podvodníci. Všetci korporátni baróni, ktorí poškodili náš politický systém musia byť odhalení.

Slúžila nám tlač niekedy takto zle? Čelíme viacerým krízam – ekonomickej, environmentálnej, demokratickej – no väčšina tlače ich neopisuje ani jasne ani férovo. Priemysel, ktorý by mal odhaľovať a odkrývať sa namiesto toho snaží krotiť a miasť, zamazávať otázky a zastaviť nesúhlas.

Ľudia, ktorí vlastnia korporátnu tlač bojujú triedny boj a snažia sa, dokonca i dnes, ochraňovať 1%, ku ktorému patria, voči ich možným súperom. No pretože kontrolujú veľkú časť verejného diskurzu, zriedkakedy to vidíme. Naša tlač prekoncipováva hlavné témy tak efektívne, že častokrát naverbuje svojich čitateľov na mobilizáciu voči ich vlastným záujmom.

Zločin a antisociálne správanie sú znázorňované ako útoky chudobných na seba, či stredné a vyššie triedy. „Milionárova manželka – blondýnka – znásilnená v luxusnom dome prisťahovalcom, ktorý neoprávnene poberal sociálne dávky“ je forma tisícov hmlistých, zhustených titulkov, spolu s „Zadoček Pippy Middleton dostane úpravu od top designera za 1 milión libier“. I keď podvody so sociálnymi dávkami pripravia štátnu pokladnicu ročne o 1,1 miliardy libier, a vyhnutie sa daniam a daňové úniky niečo medzi 40 až 120 miliardami, titulky nemilosrdne žalujú malých podvodníkov a veľkých kápov nachávajú na pokoji.

V pondelok pravicové noviny uvítali vládne plány na zoškrtanie výhod pre ľudí v sociálnom bývaní, ktorí majú viac izieb ako potrebujú. Denník Mail si všimol, že rastúci škandál nedostatočného obývania prispieva k bytovej kríze, zbavujúc väčšie rodiny domovov, ktoré potrebujú. Express nám povedal, že „je len správne ak musia byť podniknuté rozhodnutia ako je toto“. No čo so súkromným sektorom, kde je omnoho väčšia miera nedostatočného obývania, obzvlášť medzi bohatými? Keď tento ( http://www.guardian.co.uk/commentisfree/2011/jan/04/take-housing-fight-wealthy ) článok navrhol, aby boli tieto nedostatočne používané domy zdanené, korporátna tlač sa rozzúrila. Iba tí najchudobnejší by mali niesť náklady na riešenie bytovej krízy.

Neprejde ani deň, aby pravicová tlač nezabudla vyzvať k silnejšej regulácii protestujúcich, problémových rodín, malých kriminálnikov či asociálnych teenagerov. A každý deň vyzývajú k uvoľnenejšej regulácii pre biznis: prestrihávajú „červenú pásku“, ktorá bráni obchodným spoločnostiam a bankám pred použitím planéty ako svoj odpadkový kôš, zabíjaním pracujúcich či vyčerpávaním ekonomiky.

Zločinné správanie sa samotnej tlače, z ktorého bolo viac odhaleného pred Levesonovým vyšetrovaním [bulvárna tlač porušovala zákony tým, že sa vlámavala do súkromných mobilov stoviek celebrít], mi pripadá ako takmer nevyhnutný dôsledok kultúry, ktorá vyzerá ako by si myslela, že zákon, ako dane a regulácia, je pre “malých ľudí”. Pritom, čo zobrazuje chudobu ako hrozbu “nášho” spôsobu života, žiadajú nás korporátne noviny, aby sme oslavovali životy ekonomickej elity. Sobotňajší Telegraph venoval väčšinu strany kusu reklamy ukazujúc očarujúce detské oblečenie, ktoré predáva Santa Sebag-Montefiore (rodená Palmer-Tomkinson) z jej „Kensingtonského domu z bielej štuky“. Pracuje –ak to je to správne slovo pre to, čo robí- s niekým, koho stretla v Klosters, kde ona a jej rodina „lyžuje s princom z Walesu a princom Williamom a Harrym“. Doposiaľ sa im podarilo predať 40 týchto šiat, čo nejako dosvedčuje enormná fotografia a 1400 sotva dýchajúcich slov.

Spomínam tento pochlebovačný žvást nie preto, že je výnimkou, ale preto, že je typický. Kamarát, ktorý pracoval ako fotograf na voľnej nohe pre Telegraph s tým prestal keď zistil, že väčšina z toho, čo mal fotografovať boli zazobaní priatelia a rodinní príslušníci ľudí z novín. Žurnalistika je zapustená do sveta, ktorý by mala vyzývať a konfrontovať.

Tieto noviny rozpoznávajú prítomnosť utlačovateľskej elity, no formulujú to čisto v politických termínoch. Politická elita sa stáva utlačovateľskou, keď sa pokúša obmedzovať moc a slobodu ekonomickej elity. Vezmite si túto odhaľujúcu spojitosť v hlavnom článku Daily Mail, v sobotu: „David Cameron včera napokon povedal európskej elite nie – vetoval plány o dohode, ktorá zahrnovala daň na finančné transakcie v Európe.“ Inými slovami, Cameron povedal britskej elite áno. No to nie je možné vysvetliť týmito slovami bez odhalenia, kde v skutočnosti spočíva moc, čo je protikladom toho, o čo sa snažia pravicové noviny.

Ako ukazuje teológ Walter Wink, čelenie dominantnému systému si vyžaduje proces z troch častí: pomenovanie moci, demaskovanie moci, zapojenie moci. Tento ich biely šum rozptýlenia a zatemnenia je tým prostriedkom, ktorým noviny bránia v tom, aby tento proces začal. Zavádzajú nás v príčinách nášho útlaku, prekrúcajú náš demokratický výber, démonizujú tých, ktorí sa snažia čeliť tomu 1%.

Porovnajte spracovanie protestujúcich Okupujte Londýn, konfrontujúcich banky, novinami Daily Mail, s pokrytím kempovania ľudí z okúzľujúcej Meridenskej dedinky, konfrontujúcimi sa s nejakými Rómami. „Hanobenie, vyprázdňovanie čriev a drogy prvej triedy“ bol hlavný titulok charakteristického článku Mailu o Okupácii Londýna. Vydaním v deň, kedy mesto Londýn začalo svoje pokusy o násilné vysťahovanie protestujúcich, rozvinuli všetky možné prostriedky na ich potupenie a ospravedlnili ich vykázanie.

Správa Mailu z Meridenu mala, naopak, nadpis: „Ku krivde ešte aj potupa: dedinčanom, ktorí 586 dní protestovali proti ilegálnemu táboru, teraz povedali: VY čelíte vysťahovaniu.“ Rozprávanie zdôrazňovalo pokoj a statočnosť dedinčanov a oprávnenosť ich veci. Podľa všetkého sa ani nevyprázdňujú.

Mediálni baróni viedli tento triedny boj takmer storočie, a počas tejto doby to obmedzovalo progresívnu politiku. No uzatvorený kruh zaangažovanej žurnalistiky je teraz tak tesný, že takmer vytvoril alternatívnu realitu.

Pred desiatimi dňami, napríklad, The Spectator uviedol titulný článok, ktorý nemohol byť šialenší ako jeho titulok: „Áno, otec Vianoc jestvuje, no bol zajatý jaštermi“. Radový promotér rituálov, zvaný Nils-Axel Morner, ktorý tvrdí, že má paranormálne prútikárske schopnosti a že cintorín z doby železnej vo Švédsku je vlastne Hong Kong starovekého Grécka, dostal priestor pre 1800 slov, aby ukázal, že úroveň oceánov nestúpa. Citujúc „dôkaz“, ktorý bol anekdotický, irelevantný či jednoducho zlý, vysvetľujúc, že to všetko bola obrovská konšpirácia, Morner ignoroval či odmietol rozsiahle množstvo spoľahlivých dát zo satelitov a prílivomerov.

The Spectator mi minulý týždeň láskavo dal priestor napísať reakciu, no prekvapuje ma, že článok ako je tento nemohol byť publikovaný pred piatimi rokmi. Najprv si to vyžaduje dlhý proces normalizácie, kedy sú opakované evidentné nepravdy až kým sa všeobecne neberú za pravdivé. Debaty o klíme v Durbane boli tlačou zasadené do rovnakého rozprávania, v ktorom sa spikli klimatickí vedci a BBC, aby zastavili ekonomiku a poslali nás nazad do doby kamennej. (A oni nás s červenými lícami nazývajú panikármi.)

Nie je to len Murdoch a jeho sieť špinavých podvodníkov: náš politický systém bol narušený celými korporátnymi médiami. Bránenie sa pred ekonomickými elitami znamená pomenovať a demaskovať moc tlače.


[ Zdroj: http://www.guardian.co.uk/commentisfree/2011/dec/12/britain-press-fighting-class-war?INTCMP=SRCH ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára