nedeľa, 4. decembra 2011

Zdraví až po smrti

Blahoslavení, chudobní duchom, no zdraví na tele...

Kontext reality
Najprv, po nestiahnutých hromadných výpovediach lekárov, nezabral vládny plán B. Zrejme kvôli presvedčeniu o vlastnej suverenite nestihol byť ani vymyslený. Kresťanskí demokrati a zvyšok suterénnej pravicovej vlády tak s upozornením pre biele plášte, aby prestali blbnúť, rýchlo pristúpili k vyhrážkam o núdzovom stave a nariadení 90-dňovej nútenej práce. Veď im to prikazuje zákon...

Privatizácia nemocníc nebude, teda aspoň nie do volieb, tak čo im ešte nevďačníci pridávajú vrásky na ich eurovalom ustarostenom čele? Ministrova hovorkyňa by si rada podiskutovala s hocikým, no každopádne len „v kontexte reality“, rozumej v kontexte záluskov excitovanej Penty.

Doteraz toho totiž pán Pentliarik robil viac než dosť. Keďže by to niekomu mohlo znieť, že vydiera, tak sa ospravedlnil, že výpovede bude žiaľ možné vracať len do konca októbra. Zvyšovať platy pochopiteľne vždy chcel, no ľuďom nezabudol ani povedať, že lekári by nemali hazardovať so životmi našich (sic!) detí. Po ďalšom zosúkromnení nemocníc sa síce zdravotná starostlivosť stane, buď priamo pre pacienta alebo prostredníctvom poisťovne, drahšou a teda nedostupnejšou, no karta nepoškvrnenosti (detí) vyhráva nielen u katolíkov a vždy dobre poslúži aj ako skvelý marketing.

Posledné pokušenie lekára
Jedným z posledných nevydarených pokusov bola snaha zamiesť všetky požiadavky lekárov a rokovania s vládou (a tým pádom problém dostupnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých) pomocou individuálnych dodatkov k zmluve. Ministerstvo si takto istotne tiež chcelo len overiť neochvejnosť ich vlastných svedomí, pretože v ostatnom prípade by podľa slovníkovej definície neskôr došlo k narúšaniu prístupu ľudí k verejným službám, nezákonnému obohacovaniu osôb, strate dôvery vo verejné inštitúcie, vyvolávaniu napätia v spoločnosti a vytváraniu priestora pre organizovaný zločin. Expert Gabriel Šípoš, toho času riaditeľ Transparency International Slovensko, musel v tomto popise (ak ešte nezaspal) ihneď zašípiť charakteristiku korupcie.

Pri týchto vyhrážkach, vydieraní i trestnými oznámeniami, či korumpovaní rýchlymi ponukami sa treba pozastaviť a opýtať, prečo lekárov napokon nezlomili, prečo sa neoddelili od ostatných, ale ostali stáť za spoločnou vecou? Možno ešte prekvapujúcejšia je skutočnosť, ktorú priniesli dokonca aj televízne správy súkromných médií, že s nimi veľká časť obyvateľstva, žijúca vo finančnej tiesni, sympatizovala. Bežný pravicový volič, ktorého mentálne procesy fungujú prevažne na závisti a ktorý rád projektuje vlastnú chamtivosť na druhých, totiž také niečo nedokáže pochopiť. Na druhej strane je to pochopiteľné, ak zvážime, že sa "vytvoril obraz, akoby išlo o nejaké primabaleríny, ktoré majú nadštandardné podmienky a aj tak nie sú spokojné. Akoby si chceli niečo vymôcť na náš úkor." Týmito slovami sociologička Zuzana Kusá dostatočne dobre vypovedala o vplyve vlády a predovšetkým silných záujmových skupín na verejnú mienku.

Cisárovi,čo je cisárovo a Bohu,čo je Božie!
Čo ich teda držalo pospolu a prečo sa funkcii odborár navrátil stratený význam? V prvom rade, podľa slov riaditeľa banskobystrickej nemocnice, ktorý výpoveď nepodal, je základný plat 800 až 1 200 euro, plus príplatky. Spolu s odpracovanými nadčasmi odrobí lekár na pohotovostnej službe viac ako 20 dní mesačne. Pre porovnanie, ľudia z manažmentu štátnej poisťovne, bez toho, aby pacientov liečili, dostávajú priemerne 2 266 eur, kým v menších nemocniciach polovicu, 1 150 eur. K tomu dostali pracovníci VšZP v júni prémie celkovo 491-tisíc eur, štátne nemocnice však nedali nič. Poisťovňa Dôvera radšej nechcela informovať o platoch svojho vedenia a zamestnacov. Zrejme z obavy o zdravie pacienta a obozretnému predídeniu závratom a nausei.

Ďalšie ťažkosti, s ktorými sa zdravotnícki pracovníci musia potýkať sú: nedostatok finančných zdrojov verejného zdravotného poistenia, výrazné zaostávanie v oblasti inovácií a vysokošpecializovanej zdravotnej starostlivosti, zlyhávanie implementácie skúseností na univerzitných nemocniciach, a zvyšovanie byrokratickej záťaže poskytovateľa. Tieto príčiny spôsobujú prepracovanosť, frustráciu, odliv najschopnejších medikov z nemocníc do privátnej sféry či zahraničia, starnutie vedenia kliník a neustálu fluktuáciu mladých absolventov.

Problémom je aj redukcia role praktického lekára na vypisovanie receptov, liečbu ľahších akútnych stavov či na očkovania. To na druhej strane vytvára vysoký priemerný počet ambulantných vyšetrení na jedného pacienta, ťažšiu koordináciu starostlivosti o polymorbídneho pacienta, vysoký počet predpísaných liekov a premrhaný čas pacientov v rôznych čakárňach.

Kde sa však všetky peniaze strácajú? Odpoveď by sme mohli hľadať pri polročnom údaji o medziročnom zvýšení zisku slovenských zdravotných poisťovní o 55,5 milióna eur, čo dohromady činí zisk 26,098 mil. eur. Alebo ako hovoria chlapci z Penty: No nekup to!

Miluj peniaze blížneho svojho
Poslanci ako pán Uhliarik sa neobávajú len zníženia ziskov finančných skupín. Vláda má vôbec strach, že sa toto, "na slovenské pomery bezprecedentné hnutie odporu vymkne spod kontroly, a že sa v našej republike nevídaným odhodlaním bojovať za svoje práva, záujmy či vlastnú predstavu o verejnom záujme nakazia aj ďalšie vrstvy obyvateľstva." Čo ak potom budú chcieť bez ohľadu na verejný či súkromný sektor zvýšiť platy učitelia, sestry, technickí pracovníci, robotníci, montážnici...? Je veľmi nebezpečné vidieť, že to možné je, že peniaze sú, no niekomu by to obmedzilo zisky. To by však politici museli niečo vedieť robiť a neuberať sa neoliberálnou skratkou zatratenia. A ani by to nemuselo znamenať prepad slovenskej ekonomiky, pretože nákupná sila nemôže donekonečna nakupovať pôžičkami. Ba ani konkurencieschopnosť Slovenska nemôže končiť pri lacnej pracovnej sile a exporte...

Je naozaj povzbudzujúce počuť niekoho karhať tú "drzosť" lekárov zlepšiť celkovú situáciu (aj prostredníctvom vlastných záujmov) spôsobom: Veď nikto sa tu nemá dobre, tak čo chcú?! Takýto prístup a uvažovanie má blízko k stavu z toho starého vtipu o tom, že po páde socializmu posledný zhasne. Je určite príjemnejšie byť ticho. Nevynárajte sa zo žumpy, veď je tu napokon príjemne...

Záver
Medzitým odborári LOZ pristúpili na podmienky memoranda a sú po dôkladom preštudovaní navrhovaných zmlúv právnikmi ochotní nastúpiť znova do práce. Majú na to právo a po vládnom upravení predchádzajúceho memoranda o garanciu opätovného prijatia do zamestanania, aj dôvod. Minister Pentliarik, pobúrený nedôverou odborárov (dokonca po záruke madam "dámy" premiérky), nazval ich prístup, v súlade s heslom náboženstvo (kajanie sa) je pre chudobných, nemorálnym.

Kresťania, voľte Pentu! ...teda vlastne KDH...

3 komentáre:

  1. mozete podporit tu: http://vybrali.sme.sk/c/Zdravi-az-po-smrti/

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Velmi dobry članok. Polovička mi robí sestričku. S faktami súhlasím.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Štátné zdravotníctvo by malo fungovať ako istota pre občanov,ktorí si nevedia a nemajú z čoho platiť zdrav.poistenie.Ako charita od štátu,ktorá to bude financovať z daní! Zarábajúci občania by si mali platiť komerčnú zdravotnú poistku a vec je vyriešená..???!!! V privátných zariadeniach sa zisk musí tvoriť,aby nebola korupcia,aby bola kvalita poskytnutej zdavotnej služby...Je nenormálné, aby každá vláda oddlžovala nemocnice stále dokola...??? ..keď nie sú výkonové normy riadne ohodnotené..,tak ako môžu byť aspoň v rovnováhe...??? ..aj tu je "pes zakopaný"..., veď vyrábať alebo poskytovať službu bez realných hodnotových kritérii za výkony sa nedá existovať nikomu....???

    OdpovedaťOdstrániť