sobota 7. januára 2012

List Sigfridovi Meyerovi a Augustovi Vogtovi v New Yorku

KARL MARX | Marxists.org, shegetzguevara
V nasledovnom dôležitom liste Marx vysvetľuje, že boj proti útlaku nie je druhotným bojom, ale práve formou triedneho boja. To však nemá premieňať každý boj voči rasizmu alebo sexizmu na ekonomický boj rozdielov v platoch, ale rozšíriť význam triedneho boja. Práve Marxova metóda spája rôzne boje do spoločnej sily bojujúcej proti všetkým formám útlaku a vykorisťovania. Otázka o význame jednotlivých bojov je relevantná dodnes. List zároveň objasňuje význam solidarity, čo neznamená humanitarizmus, či „byť lepšou osobou“ ako iní, ale rozpoznanie skutočnosti, že na výsledku daného boja máte reálny záujem – takže by sa o to mal každý zaujímať.
Pripomína to citát aktivistu a pôvodného obyvateľa Austrálie, Lillu Watsona: „Ak ste sem prišli, aby ste mi pomohli, strácate čas. No ak ste prišli, pretože vaše oslobodenie je spojené s mojím, tak pracujme spolu.“ Marx v tomto liste ukazuje ako anglický kolonializmus v Írsku nielenže slúžil v poskytovaní lacných prírodných zdrojov, či materiálneho bohatstva anglickej aristokracie, ale aj ako rozdúchavač boja medzi dvomi pracujúcimi národmi, ktorých záujmy sú v skutočnosti rovnaké. Kým si to však neuvedomia budú musieť žiť na úkor druhého a ich situácia sa bude zhoršovať. ( Zdroj: http://shegetzguevara.wordpress.com/2011/12/21/marx-on-fighting-oppression-in-his-own-words/ )

Pozajtra (11. apríla) vám pošlem všetky dokumenty Internacionály, ktoré mám. (Dnes už je neskoro poslať ich.) Tiež by som vám mal poslať viac (správ) z Baslu.

Medzi poslaným materiálom nájdete aj niekoľko kópií rozhodnutí Anglického parlamentu z 30. novembra o Írskej amnestii, rozhodnutia, ktoré už poznáte a ktoré som spustil ja; takisto írsky pamflet o riešení Fenických odsúdencov.

Mal som v úmysle predložiť ďalšie podnety o nevyhnutnej transformácii súčasnej Únie (t.j. zotročené Írsko na slobodnú a rovnú federáciu s Veľkou Britániou). V súčasnosti bol ďalší postup v tejto veci, čo sa týka verejných rozhodnutí, prerušený kvôli mojej nútenej absencii v Anglickom parlamente. Žiaden jeho iný člen nemá dostatočné poznatky o Írskej afére a adekvátnu prestíž u anglických členov, aby ma bol v tomto ohľade schopný nahradiť.

No čas nebol premárnený a prosím vás o zvláštnu pozornosť k nasledovnému:

Po mnohoročných štúdiách írskej otázky som došiel k záveru, že rozhodujúci úder proti anglickej vládnucej triede (a bude rozhodujúci pre robotnícke hnutie po celom svete) nemôže byť zasadený v Anglicku, ale len v Írsku.

1. Januára 1870 vydal Anglický parlament dôverný obežník vypracovaný mnou vo francúžštine (pretože dôležité ohlasy vydávajú v Anglicku iba francúzske žurnály a nie tie nemecké) o vzťahu írskeho národného boja k emancipácii pracujúcej triedy, a tým pádom vzťahu, ktorý by Medzinárodná asociácia mala mať voči írskej otázke.

Podám vám tu len celkom krátko hlavné body.

Írsko je baštou anglickej pozemkovej aristokracie. Vykorisťovanie tejto krajiny je nielen jedným z hlavných zdrojov ich materiálneho bohatstva; je to ich najväčšia morálna sila. V skutočnosti predstavujú dominanciu nad Írskom. Írsko je preto rozhodujúcim prostriedkom, ktorým anglická aristokracia udržuje svoju dominanciu v samotnom Anglicku.

Ak by, na druhej strane, mala byť anglická armáda a polícia zajtra z Írska odvolaná, zároveň by ste mali v Írsku agrárnu revolúciu. No pád anglickej aristokracie v Írsku znamená a má ako svoj nevyhnutný dôsledok pád v Anglicku. A to by prinieslo dočasné podmienky pre proletársku revolúciu v Anglicku. Zničenie anglickej pozemkovej aristokracie v Írsku je nekonečne ľahšou operáciou ako v Anglicku samotnom, pretože v Írsku bola otázka pôdy až doposiaľ výlučnou formou sociálnej otázky, pretože to je otázka existencie, života a smrti, pre obrovskú väčšinu Írov, a pretože je v rovnakom čase neodlúčiteľnou od národnej otázky. Celkom mimo faktu, že írsky charakter je omnoho vášnivejší a revolučný než ten anglický.

Pokiaľ ide o anglickú buržoáziu, v prvom rade má spoločný záujem s anglickou aristokraciou premeniť Írsko v čisté pastviny, ktoré by zásobovali anglický trh mäsom a vlnou pri najmenších možných cenách. Podobne sa zaujíma o redukciu írskej populácie prostredníctvom vysťahovania a nútenej emigrácie, na tak malý počet, že tam anglický kapitál (kapitál investovaný do pôdy prenajatej pre roľníctvo) bude môcť „bezpečne“ fungovať. Má rovnaký záujem o vyčistenie pozemkov Írska ako o vyčistenie poľnohospodárskych krajov Anglicka a Škótska. Tých 6000-10 000 libier neprítomných zemepánov a iných írskych výnosov, ktoré v súčasnosti ročne tečú do Londýna boli tiež zobrané do úvahy.

No anglická buržoázia má taktiež omnoho dôležitejšie záujmy v súčasnej ekonomike Írska. Z dôvodu neprestajne sa zvyšujúcej koncentrácie nájmov z nehnuteľností, posiela Írsko konštantne svoju vlastnú nadhodnotu na anglický trh práce, a tým tlačí dole platy a znižuje materiál a morálnu pozíciu pracujúcej triedy Anglicka.

A najdôležitejšie zo všetkého! Každé priemyselné a komerčné centrum v Anglicku teraz vlastní pracujúcu triedu rozdelenú do dvoch nepriateľských táborov, anglický proletariát a írsky proletariát. Bežný anglický pracujúci nenávidí írskeho pracujúceho ako konkurenta, ktorý znižuje jeho životný štandard. Vo vzťahu k írskemu pracujúcemu sa považuje za člena vládnuceho národa a následne sa stáva nástrojom anglických aristokratov a kapitalistov voči Írsku, čím posilňuje ich dominanciu nad sebou. Zachováva náboženské, sociálne, a národné predsudky voči írskemu pracujúcemu. Jeho postoj voči nemu je presne taký istý ako ten tých „úbohých belochov“ k černochom v bývalých otrockých štátoch USA. Ír mu to spláca záujmom o svoje vlastné peniaze. V anglickom pracujúcom vidí ako komplica, tak hlúpy nástroj anglických vládcov v Írsku.

Tento antagonizmus je umelo udržovaný nažive a zintenzívňovaný tlačou, kazateľnou, časopismi, skrátka, všetkými prostriedkami, ktoré sú vládnucej triede k dispozícii. Tento antagonizmus je tajomstvom bezmocnosti anglickej pracujúcej triedy, namiesto jej organizácie. Je to tajomstvo, ktorým si kapitalistická trieda udržiava svoju moc. A je si toho celkom vedomá.

No zlo sa nezastavuje pri tom. Pokračuje cez oceán. Antagonizmus medzi Angličanom a Írom je skrytým základom konfliktu medzi Spojenými štátmi a Anglickom. Robí akúkoľvek úprimnú a serióznu spoluprácu medzi pracujúcimi triedami dvoch krajín nemožnou. Umožňuje vládam oboch krajín, kdekoľvek to považujú za primerané, olámať hrany spoločenského konfliktu prostredníctvom ich vzájomného šikanovania, a, v prípade potreby, vojnou medzi týmito dvoma krajinami.

Anglicko, hlavné mesto kapitálu, moc, ktorá až doposiaľ vládla svetovému trhu, je v súčasnosti najdôležitejšou krajinou pre proletársku revolúciu, a naviac jedinou krajinou, v ktorej materiálne podmienky pre túto revolúciu dosiahli určitý stupeň zrelosti. Je to následne najdôležitejší objekt Medzinárodnej asociácie pracujúcich [International Working Men´s Association] urýchliť sociálnu revolúciu v Anglicku. Samostatným prostriedkom jej urýchlenia je spraviť Írsko nezávislým. Takto je úlohou Internacionály všade dať konflikt medzi Anglickom a Írskom do popredia, a všade otvorene strániť Írsku. Špeciálnou úlohou Ústredného výboru v Londýne je primäť anglických pracujúcich uvedomiť si, že pre nich nie je národná emancipácia Írska otázkou abstraktnej spravodlivosti alebo humanitárneho sentimentu, ale prvou podmienkou ich vlastnej sociálnej emancipácie.

Toto sú zhruba hlavné body obežníkového listu, ktoré tak zároveň dávajú opodstatnenie rezolúciám posunutým Ústredným výborom o írskej amnestii. O čosi neskôr som poslal Internacionále (orgán nášho belgického Ústredného výboru v Bruseli) hrubo napísaný anonymný článok o šetrení Fenických Angličanmi, atď., útoky Gladstonea, atď.. V tomto článku som taktiež odsúdil francúzskych republikánov (), pretože si svojím nacionálnym egoizmom šetria všetok svoj hnev na Impérium.

To zabralo. Moja dcéra Jenny napísala sériu článkov Marseillaise, s podpisom J. Williams (nazvala sa Jenny Williamsovou v súkromnom liste redakčnému okruhu) a vydala, medzi inými vecami, list O´Donovan Rossy. Preto ten obrovský krik.

Po mnohých rokoch cynického odmietania bol tak Gladstone napokon donútený súhlasiť s parlamentným vyšetrovaním v šetrení Fenických väzňov. Jenny je teraz regulérnym korešpondentom o írskych veciach pre Marseillaisu. (To bude prirodzene tajomstvom medzi nami.) Britská vláda a tlač zúri, pretože írska otázka bola teraz umiestnená s agendou vo Francúzsku a že títo zlodeji sú teraz sledovaní a vystavení cez Paríž celému kontinentu.

Trafili sme ďalšieho vtáka tým istým kameňom, donútili sme írskych lídrov, žurnalistov, atď., v Dubline, aby s nami podpísali dohodu, ktorú Anglický parlament predtým nebol schopný dosiahnuť!

V Amerike máte široké pole pre prácu v rovnakých intenciách. Koalícia nemeckých pracujúcich s írskymi pracujúcimi (a samozrejme s anglickými a americkými pracujúcimi, ktorí sú s tým pripravení súhlasiť) je najväčším úspechom, ktorý by ste teraz mohli privodiť. Toto musí byť v mene Internacionály spravené. Spoločenská významnosť írskej otázky musí byť ujasnená.

Nabudúce pár poznámok týkajúcich sa hlavne pozície anglických pracujúcich.

Pozdravy a bratstvo!
Karl Marx



[ Zdroj: http://www.marxists.org/archive/marx/works/1870/letters/70_04_09.htm#a ]

1 komentár:

  1. http://spravy.pravda.sk/briti-sa-hnevaju-mladym-beru-pracu-pristahovalci-i-zo-slovenska-pwt-/sk_svet.asp?c=A120109_104339_sk_svet_p23

    OdpovedaťOdstrániť