utorok, 21. februára 2012

Post-apokalyptický fašizmus

CHRISTIAN PARENTI | Adbusters
Klimatické zmeny sa dejú rýchlejšie ako sa spočiatku predvídalo, a jej dopady nás už zasahujú v podobe extrémnejších poveternostných javov, dezertifikácie, okysľovania oceánov, topenia sa ľadovcov a stále rastúcou úrovňou mora.

Vedci, ktorí vytváraj počítačové modely, ktoré analyzujú klimatické údaje, sa domnievajú, že aj keby sme prestali vydávať skleníkové plyny do atmosféry, je úroveň CO2 už tak vysoká, že sme uväznení v podstatne vyšších globálnych teplotách. Ničivé klimatické zmeny sú isté aj keď vykonáme ekonomický posun od fosílnych palív.

Počiatočné klimatické zmeny sa už začínajú vyjadrovať v politickej sfére.

Klimatické zmeny prichádzajú do sveta pripraveného na krízu. Súčasné a hroziace narušenia klimatických zmien sa pretínajú s už existujúcimi krízami chudoby a násilia. Túto kolíziu politických, ekonomických a environmentálnych katastrôf nazývam katastrofická konvergencia. Katastrofickou konvergenciou nemyslím len to, že sa viaceré katastrofy dejú simultánne, jedna na druhej. Skôr tvrdím, že sa problémy spájajú a zosiľujú jeden druhý, jeden sa vyjadruje prostredníctvom toho druhého.

Spoločnosti, sa tak ako ľudia vyrovnávajú s novými výzvami spôsobmi, ktoré sú podmienené traumami ich minulosti. Takto zasiahnuté spoločnosti, podobne ako zasiahnutí ľudia častokrát reagujú na nové krízy spôsobmi, ktoré sú iracionálne, krátkozraké, a sebadeštruktívne. V prípade klimatickej zmeny sú predchádzajúcimi traumami, ktoré vytvárajú dejisko pre zlú adaptáciu, deštruktívnu spoločenskú reakciu, militarizmus Studenej vojny a ekonomické patológie neoliberálneho kapitalizmu. Za posledných 40 rokov deformovali obe tieto sily vzťah štátu k spoločnosti – odstránením a podkopaním kolektivistických, regulačných a redistributívnych funkcií štátu, zatiaľ čo nadmerne využívali jeho represívne a vojenské kapacity. Tvrdím, že toto potlačilo schopnosť spoločnosti vyhnúť sa násilným zlomom, keď dorazí klimatická zmena.

PRÍPRAVA NA APOKALYPSU
Mnoho vládnych správ sa zaoberalo sociálnymi a vojenskými problémami, ktoré nadhodili klimatické zmeny. V roku 2008 Kongres nariadil, aby nastávajúca Štvorročná revízia obrany v 2010 –vládny dokument vytyčujúci riadiace princípy vojenskej stratégie a doktríny USA- zvážila dopady klimatických zmien na národnú bezpečnosť. Prvé z týchto pátraní, ktoré vytvorilo správu, Pentagonom poverená štúdia z 2004 nazvaná „Krátky scenár klimatických zmien a ich dôsledkov pre národnú bezpečnosť Spojených štátov“, napísali Peter Schwartz, konzultant CIA a bývalý hlavný plánovač v Royal Dutch/Shell, a Doug Randall z Global Business Network v Kalifornii. Táto správa bola vytvorená na príkaz osemdesiatročného vojenského teoretika a imperiálneho jasnovidca Andrewa Marshalla. Svojimi stúpencami známy ako Yoda, po zvraštenej, trpasličej bábike povestných Hviezdnych vojen, začal Marshall v 1949 v RAND Corporation ako špecialista na nukleárny Armageddon a údajnú možnosť prežitia. Z RAND prešiel do Pentagonu počas úradovania Richarda Nixona a odvtedy slúžil každému prezidentovi. (Je zaujímavé si všimnúť prítomnosť fyzikov atómovej doby, ktorí boli zástancami studenej vojny medzi popieračmi klimatických zmien, ako aj vojenskými adaptátormi. Vo svojej knihe Ako ochladiť planétu, Jeff Goodell podotýka podobné zaslepenie high-tech riešeniami, ktoré sľubuje geoinžinierstvo, predovšetkým Laboratórium Lawrence Livermore Lowella Wooda, batiku nosiaceho žiaka Edwarda Tellera.)

Správa Schwartza a Randalla správne poníma globálne otepľovanie ako potenciálne nelineárny proces. A predvídajú novú dobu temna:

Národy bez zdrojov, ktoré potrebujú, si môžu vytvoriť skutočné pevnosti okolo svojej krajiny, aby si zdroje uchovali pre seba... Keď kvôli náhlej klimatickej zmene udrie hlad, choroby, a s počasím spojené katastrofy, prekročia potreby mnohých krajín ich bežné kapacity. Toto vytvorí pocit zúfalstva, ktorý môže pravdepodobne viesť k útočnej agresii za účelom opätovného nadobudnutia rovnováhy... Európa bude bojovať vnútorne, veľké počty utečencov bude vyplavených na jej brehy a Ázia sa ocitne vo vážnom nedostatku jedla a vody. Rozpad a konflikt budú endemickými črtami života. Vojnový stav bude opäť definovať ľudský život.

V roku 2007 vyšlo viac správ o klíme a bezpečnosti. Jedna, z think-tanku CNA Coorporation napojeného na Pentagon, zvolala dozornú radu vysoko postavených bývalých vojenských hodnostárov na preskúmanie tejto témy – medzi nimi generál Gordon Sullivan, bývalý šéf vojenského štábu armády USA; admirál Donald Pilling, bývalý viceveliteľ námorných operácií; admirál Joseph Prueher, bývalý vrchný veliteľ USA velenia v Tichomorí; a generál Anthony Zinni, námorná jednotka USA na odpočinku a bývalý vrchný veliteľ ústredného velenia USA. Táto správa predvídala neustále vládne potlačovanie vzbúr v globálnej miere. Tu je hlavný výňatok:

Klimatické zmeny fungujú ako znásobovač hrozieb nestability... Na rozdiel od bežných bezpečnostných hrozieb, ktoré obsahujú jednu entitu pôsobiacu špecifickými spôsobmi na rozličných bodoch v čase, majú klimatické zmeny potenciál mať za následok viacero chronických podmienok, objavujúcich sa celosvetovo v rovnakom časovom období. Ekonomické a environmentálne podmienky budú v týchto už krehkých oblastiach ďalej erodovať, pri poklese produkcie potravín, náraste chorôb, sa čistá voda stane stále vzácnejšou, a migrujúce obyvateľstvo bude hľadať zdroje. Oslabené a padajúce vlády s už teraz slabou rezervou na prežitie živia podmienky pre vnútorný konflikt, extrémizmus, a hnutia v smere väčšieho autoritárstva a radikálnych ideológií. USA môže byť do týchto podmienok vťahovaná stále častejšie, aby poskytla pomoc, záchranu, a logistiku, alebo aby stabilizovala podmienky pred tým, ako vyvstanú konflikty.

Iná sekcia poznamenáva:

Keď už vláda nedokáže poskytovať služby svojím ľuďom, zabezpečovať domáci mier, a chrániť národné hranice od invázii, sú podmienky zralé na nepokoje, extrémizmus a terorizmus, ktoré toto vákuum zapĺňajú... najväčšou starosťou bude hnutie hľadačov azylu a utečencov, ktorí sa kvôli ekologickej devastácii stanú osadníkmi.

V závere správa poznamenáva, „Náhle klimatické zmeny by mohli spraviť budúcu adaptáciu extrémne ťažkou, dokonca i pre najrozvinutejšie krajiny.“

Ďalšia správa z 2007, z toho množstva vedecky najkultivovanejšia, nazvaná Vek konzekvencii: Dôsledky globálnych klimatických zmien na zahraničnú politiku národnej bezpečnosti, bola vypracovaná Centrom pre strategické a medzinárodné štúdie a Centrum pre novú americkú bezpečnosť. Jej prominentní autori vrátane Kurta Campbella, bývalého zástupcu námestníka ministra obrany; Leona Fuertha, bývalého národného bezpečnostného poradcu viceprezidenta Ala Gora; Johna Podesta, bývalého náčelníka štábu prezidenta Billa Clintona; a Jamesa Woolseyho, bývalého riaditeľa CIA.

Vek konzekvencii predložil tri pravdepodobné scenáre pre klimatické zmeny, každú týkajúcu sa odlišných globálnych zmien priemernej teploty. Autori sa spoliehali na Štvrtú správu Medzinárodného panelu o klimatických zmenách (Intergovernmental Panel on Climate Change), no poznamenali, že „Posledné pozorovania indikujú, že návrhy z klimatikcých modelov boli príliš konzervatívne; dopady klimatických zmien sa odvíjajú rýchlejšie a dramatickejšie než sa očakávalo.“ Správa poníma problémy budúcnosti nie v zmysle medzištátnych bojov o zdroje, ale ako kolaps štátov spôsobený „chorobami, nekontrolovanou migráciou, a neúrodou, ktoré... prevyšujú bežné nástroje národnej bezpečnosti (obzvlášť armádu) a iné elementy štátnej moci a autority.“ Bývalý špión James Woolsey, autor poslednej sekcie správy, predostrel scenár najhoršieho scenáru. Píše:

Vo svete, ktorý vidí nárast hladiny mora o dva metre, s pokračujúcimi záplavami, bude treba neobyčajnú snahu na to, aby sa USA, alebo vlastne akákoľvek krajina pozrela za hranice svojej vlastnej spásy. Všetky spôsoby, ktorými sa ľudské bytosti vysporiadali s prírodnými pohromami v minulosti... by sa mohli spojiť v jednom požiari: hnev kvôli neschopnosti vlády vysporiadať sa s náhlou a nepredvídateľnou krízou; náboženský zápal, dokonca ešte dramatickejší nárast mileniálnych kultov konca sveta; nepriateľstvo a násilie voči migrantom a menšinovým skupinám v časoch demografických zmien a zvýšenej globálnej migrácie; a vnútro- a medzištátne konflikty kvôli zdrojom, obzvlášť jedlu a čistej vode. Altruizmus a veľkodušnosť by boli pravdepodobne otupené.

ZÁPAD PROTI ZVYŠKU
Iné rozvinuté krajiny vypracovali podobné štúdie, mnoho z nich tajných. Austrálske obranné zložky (ADF) vytvorili správu o klimatickom konflikte v 2007, ktorej sumár unikol o dva roky neskôr: „Tlak životného prostredia spôsobený ako klimatickýcmi zmenami, tak širokou škálou iných faktorov, bude pôsobiť ako násobiteľ hrozieb v krehkých štátoch po celom svete, zvyšujúc šance na zlyhanie štátu. Je vhodné zvýšiť nároky na ADF, aby bola v budúcnosti použitá pri dodatočnej stabilizácii, post-konfliktnej rekonštrukcezpečnostné hrozby sveta transformovaného klimatickými zmenami. Európsii a pomocných operáciách s pohromami.

Európske mocnosti sa taktiež pripravujú na bezpečnostné hrozby sveta transformovaného klimatickými zmenami. Európsky výbor vydal v roku 2008 správu o klimatickej bezpečnosti, podotýkajúc, že „bude ťažké sa vyhnúť zvýšeniu do 2°C nad predindutriálnou úrovňou... Investície do zmiernenia takýchto scenárov, ako aj spôsoby na adaptáciu na nevyhnuteľné by mali ísť ruka v ruke s určením medzinárodných bezpečnostných hrozieb vytvorených klimatickými zmenami; na obe treba nazerať ako na súčasť preventívnej bezpečnostnej politiky.“

Obvyklým jazykom správa poznamenáva, že „klimatické zmeny hrozia preťažiť štáty a regióny, ktoré sú už krehké a náchylné ku konfliktom,“ čo vedie k „politickým a bezpečnostným rizikám, ktoré priamo ohrozujú európske záujmy.“ Podotýka tiež pravdepodobnosť konfliktov o zdroje kvôli redukcii ornej pôdy a nedostatkom vody; ekonomické poškodenie pobrežných miest a rozhodujúcej infraštruktúry, obzvlášť megapolisov Tretieho sveta; životným prostredím vyvolanú migráciu; náboženskú a politickú radikalizáciu; a napätie kvôli zásobám energie.

Západní vojenskí plánovači, ak nie politickí lídri, uznávajú tieto hrozby v konvergencii politického zmätku a klimatických zmien. Namiesto robenia si starostí o konvenčné vojny o jedlo a vodu, vidia vyvstávajúcu geografiu klimatologicky poháňanej občianskej vojny, prúdy utečencov, pogromy a rozpady spoločnosti. V reakcii na to predvídajú projekt časovo neobmedzeného vládneho potlačovania vzbúr v globálnej miere.

EKO-FAŠISTICKÁ HROZBA
Sloganmi diskusie o klíme sú zmiernenie a adaptácia – to jest, musíme zmierniť príčiny klimatických zmien, zatiaľ čo sa adaptujeme na jej dopady.

Adaptácia znamená pripraviť sa žiť s dopadmi klimatických zmien, z ktorých sú niektoré už na ceste a z ktorých sú niektoré nevyhnutneľné – v pláne. Adaptácia je ako technickou, tak politickou výzvou.

Technická adaptácia znamená transformáciu nášho vzťahu k prírode tak, ako sa mení príroda: naučiť sa žiť so škodami, ktoré sme vytvorili, vybudovaním hrádzí okolo zraniteľných pobrežných miest, navrátením pôdy pre mangrovy [spoločenstvá stromov] a močiare, aby mohli zlomiť prílivové vlny počas veľkých búrok, otvorením koridorov pre migrácie zvery tak, aby jednotlivé druhy mohli smerovať na sever, keď sa klíma oteplí, a vytvorením udržateľných foriem poľnohospodárstva, ktoré môže fungovať na priemyselnej úrovni, dokonca aj keď sa zákony počasia šialene zmenia.

Politická adaptácia na druhej strane znamená premenu vzťahu ľudstva k sebe samému, transformáciou spoločenských vzťahov medzi ľuďmi. Úspešná politická adaptácia na klimatické zmeny bude znamenať rozvinutie nových spôsobov ovládnutia, vyhnutia sa, a odstránenia násilia, ktoré poháňajú klimatické zmeny. To si bude vyžadovať ekonomickú redistribúciu a rozvoj. Bude si to taktiež žiadať novú diplomaciu budovania mieru.

Avšak, na ceste je už ďalší typ politickej adaptácie, taký, ktorý by sme mohli nazvať politikou ozbrojeného záchranného člna: reakcia na klimatické zmeny ozbrojovaním, vylučovaním, zabúdaním, potlačovaním, strážením a zabíjaním. Môžeme si predstaviť zelený autoritarizmus objavujúci sa v bohatých krajinách, zatiaľ čo klimatická kríza tlačí Tretí svet do chaosu. Pritom, ako klimatické zmeny poháňajú násilie v podobe zločinu, útlaku, občianskych nepokojov, vojny a dokonca štátnych kolapsov v globálnom Juhu, odpovedá Sever novým autoritarizmom. Pentagon a jeho európski spojenci aktívne plánujú militarizovanú adaptáciu, ktorá zdôrazňuje dlhodobú, neobmedzenú kontrolu zlyhaných alebo zlyhávajúcich štátov – večné potlačovanie vzbúr vládou.

Tento druh „klimatického fašizmu“, politiky založenej na exklúzii, segregácii, a represii, vzbudzuje hrôzu a je odsúdený na zánik. Musí tu byť iná cesta. Bojujúce štáty globálneho Juhu nemôžu skolabovať bez eventuálneho strhnutia bohatých ekonomík so sebou. Ak bude klimatickým zmenám dovolené zničiť celé ekonomiky a národy, žiadne množstvo múrov, zbraní, ostnatých drôtov, ozbrojených vzdušných dronov, či neustále nasadených žoldnierov nebude schopných zachrániť jednu časť planéty pred druhou.



Christian Parenti je hosťujúcim odborníkom v Centre pre miestnu kultúru a politiku na CUNY Graduate center a bol práve menovaný za profesora na School for International Training, Graduate Institute. Táto esej je vybraná z jeho novej knihy Tropic of Chaos: Climate Change and the New Geography of Violence.

[ Zdroj: http://www.adbusters.org/magazine/100/post-crash-fascism.html ]

1 komentár:

  1. Hľadáte pôžičku? Alebo ste boli odmietla pôžičku v banke alebo finančnej inštitúcie pre jedného alebo viacerých dôvodov? Máte správne miesto pre váš úver riešenie tu! Elina Johnson úver firma sme obmedzení v rozdávať úvery spoločnostiam a jednotlivcom s nízkymi a cenovo dostupné úrokovej sadzby vo výške 2%. Obráťte sa na nás dnes e-mailom cez elinajohnson11@hotmail.com

    OdpovedaťOdstrániť